Reformácia

REFORMÁCIA
Na začiatku 16. storočia boli všetci kresťania v západnej a strednej Európe rímskymi katolíkmi, ktorí uznávali duchovnú vládu pápeža. Za 50 rokov sa však európsky kontinent rozdelil na katolíkov a na protestantov, teda tých, čo protestovali proti autorite Ríma. Toto rozštiepenie a náboženské a politické spory, ku ktorým viedlo nazývame reformáciou.

ČESKO – JÁN HUS

Vodcom českej reformácie bol Ján Hus. Narodil sa roku 1371 v Prachaticiach a popravený bol 1416. V deväťdesiatych rokoch 14. storočia študoval na univerzite v Prahe, kde získal hodnosť majstra slobodných umení.
Jeho vzorom bol John Wycliffe, od ktorého prebral filozofiu a názory. 1400 bol vysvätený za kňaza a pomýšľal len na zmenu cirkvi, no 1409 sa dostal do pápežskej kliatby a kvôli svojmu ostrému nesúhlasu s predávaním odpustkov roku 1412 prišiel aj o priazeň Václava IV, ktorý mal z tohto predaja značné príjmy. Keď pápež zakázal vysväcovanie sviatostí, kým sa bude nachádzať v Prahe, mesto opustil a utiahol sa na vidiek. Tam napísal svoje základné diela O CÍRKVI, DCERKA, POSTILA...
Venoval sa tiež kazateľskej činnosti.
Dva roky nato ho predvolali do Kostnice, aby obhájil svoje učenie a tam ho následne uvrhli do väzby. Keď mu napokon priatelia umožnili verejné vypočutie, bol ignorovaný a prekričaný davom. To sa stalo i pri ďalších dvoch vypočutiach. Napokon ho odsúdili a ako kacíra upálili.
Smrť reformátora sa stala impulzom pre vznik mohutného hnutia jeho nasledovníkov v Čechách.

NEMECKO – M. LUTHER

Narodil sa roku 1483 v Eislebene, v roľníckej rodine. Ako dvadsaťdvaročný zanechal štúdium práva a vstúpil do kláštora. Veril, že človek pred Bohom nemôže obstáť pre svoje skutky, ale len pre jeho milosť, ktorej sa musí poddať. Inšpiroval ho úryvok z Listu svätého Pavla Rimanom: „Spravodlivý z viery bude žiť.“
Jeho odpor voči cirkvi sa začal, keď sa v Nemecku predávali odpustky na dostavanie katedrály Svätého Petra v Ríme. Vtedy vyhlásil, že hriechy môže odpustiť len Boh a nad dvere kostola vyvesil dve drevené tabule, na ktorých bolo dvadsať dôvodov, prečo sa nemajú predávať odpustky. Bol povolaný do Ríma, aby zodpovedal za svoje činy. Luther rástol v poznaní evanjelia a roku 1519 v disputácii v Lipsku vyhlásil, že poslušnosť pápežovi nie je potrebná pre spásu a priznal sa k husitskému učeniu. O rok nato spochybnil tvrdenie, že sa počas prijímania mení chlieb a vína na telo a krv Kristovu. Preto ho roku 1921 dal pápež Lev X.

do kliatby.
Bol vyzvaný, aby odvolal svoje učenie, no odmietol. Postupne sa utiahol do ústrania, prekladal Bibliu do nemčiny a skladal náboženské piesne. Niekoľko rokov ho sužovala choroba, až nakoniec roku 1546 zomrel.

ŠVAJČIARSKO – JÁN KALVÍN

Narodil sa roku 1509 v Nyone ako syn biskupského notára, bol veľmi vzdelaný. Veľký zvrat v jeho živote nastal roku 1533, keď uveril v Boha a pripojil sa k reformačnému hnutiu. Vypracoval ZÁKLAD KRESŤANSKEJ VIERY, v ktorej prehlasuje, že Boh je zvrchovaný a jediný pán Zeme a že cirkev je spoločenstvo všetkých, čo oľutovali svoje hriechy a uverili v Krista. Každú udalosť chápe ako vopred naplánovanú Bohom a slobodnú vôľu redukuje na minimum. Vybudoval Ženevskú cirkev, zaviedol v nej prísne pravidlá, ako prísaha na nové vyznanie viery, či prísne mravné požiadavky na verejný život jej členov.
Kvôli nedorozumeniam s mestskou radou Ženevu opustil a vrátil sa až po dvoch rokoch na žiadosť Ženevčanov. Ako vodca Ženevskej cirkvi bol veľmi prísny a poriadok niekedy dosahoval aj pomocou násilia.
Kalvinistická viera získala významný vplyv predovšetkým v Nizozemsku, Francúzsku a Škótsku a stala sa aj základom puritánskeho hnutia v Anglicku a Severnej Amerike.

Reformácia je dôležitou časťou dejín kresťanstva, pretože počas nej vzniklo mnoho nových cirkví, ktoré sa odtrhli od tej prvotnej – katolíckej. Prečo sa tomu tak stalo?
Stúpenci reformácie sa odvolávali na dodržiavanie Písma, ktoré sa síce aplikovalo, ale len nedostatočne a nedbalo. Taktiež tvrdili, že cirkev prestala považovať Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi. Na základe Písma zrušili kňažstvo a pápežstvo ako aj obrady (okrem krstu a eucharistie, ktoré však chápali inak ako Katolíci) lebo tvrdili, že Boh s nami jedná len prostredníctvom slova. Navyše zrušili i úctu k svätým tvrdením, že ctiť sa sluší len Boha.
Spočiatku nepomýšľali na odtrhnutie od cirkvi, len na jej obnovu a obmenu, no keďže sa stretli s prudkým odporom, vytvorili evanjelickú cirkev – cirkev, ktorej viera sa zakladá na evanjeliu.