Žigmund a husitská otázka
Kráľ Václav IV. zomrel po vzbure radikálnych husitov v Prahe a jeho brat Žigmund si nárokoval na jeho trón v Českom kráľovstve. Vtrhol do Čiech potlačiť husitskú revolúciu (r.1420) a utrpel porážku na hore Vítkov pri Prahe. Ďalšie križiacke výpravy organizoval ako kráľ Nemeckej ríše – neboli úspešné. Husitské výpravy do Nemecka, Sliezska, Poľska i na Slovensko sa nazývali spanilé jazdy.
Žigmund bojoval proti Turkom v Taliansku a Nemeckej ríši, čo využívali husiti. Rokovali s ním na Bratislavskom hrade no neúspešne. Husiti nechali na Slovensku trvalé posádky na hradoch (Likava, Topoľčany, Lednica, Žilina, Skalica, Isť, Trnava). Pokúsili sa vyvolať sprisahanie v BA, no bolo odhalené. Za výkupné husitské posádky odišli zo Slovenska po bitke pri Lipanoch.
15 ročné boje husitov vyčerpali obe strany. Umiernení kališníci rokovali s cirkou na koncile v Bazileji (jan-apr 1433). To viedlo k rozporom v husitskom tábore a bitke pri Lipanoch v máji 1434. Umiernené krídlo (šľachta a mešťania na čele s Pražanmi) porazilo radikálnych táboritov a sirotkov. Dôsledkom bola dohoda s cirkvou - bazilejské kompaktáta – vyhlásené v Jihlave r.1436. Za istých podmienok povoľujú prijímanie oboma spôsobmi (z kalicha i hostie). V čase ich slávnostného vyhlásenia sa vracia Žigmund do Čiech a je uznaný sa českého kráľa. Krátko pred smrťou (bez mužského potomka) zaviazal stavy, aby prijali nástupníctvo jeho zaťa Albrechta Habsburského.
Zápas medzi Jiskrom a Huňadym, bratríci na Slovensku
Po nástupe zorganizoval Albrecht Habsburský protitureckú výpravu. Vojsko zasiahla epidémia červienky a zomrel aj sám kráľ. Novým kráľom sa stal Vladislav I. z poľských Jagelovcov. Zvolila ho časť šľachty, ktorá očakávala pokračovanie v protitureckých bojoch. Kráľovej vdove sa však narodil syn Ladislav a urýchlene ho korunovali. Alžbeta odniesla korunu i dieťa do Viedne príbuznému nemeckému kráľovi neskôr cisárovi Fridrichovi III. Najala českého kapitána Jána Jiskru z Brandýsa a zverila mu kráľovské mestá a hrady na Slovensku. Hoci bol katolík, prijímal do vojska i husitských bojovníkov.
Vladislav I. padol v bitke proti Turkom pri Varne (1444). Uhorský snem uznal nároky Ladislava Pohrobka na trón. Krajinu spravovalo 7 kapitánov, neskôr Ján Huňady ako správca – gubernátor. Medzitým prebiehali boje medzi Jiskrom a Huňadyovcami.
Huňady mal podporu protihabsbursky naladenej šľachty. Najväčšie víťazstvo dosiahol Jiskra v bitke pri Lučenci. Keďže ale nepravidelne platil svojich vojakov mnohí odišli a začali aj s kapitánmi (Aksamit, Talafúz, Bartoš, Brcál,…) vytvárať oddiely bratríkov. Rabovali kostoly, domy mešťanov, uhorský snem dokonca písal do Ríma, že šíria kacírske myšlienky. Sám Huňady súhlasil s ich likvidáciou.
Po rokovaniach Fridricha III. s uhorským snemom sa Ladislav V. vrátil do Uhorska vládnuť. Huňadyho opäť poveril funkciou krajinského kapitána. Jiskru zbavil funkcie, majetkov a vykázal ho z krajiny. O rok ho povolal späť bojovať s bratríkmi (dosiahli počet 15-20 tis. v r.1453-1457). Ani Jiskra ich úplne neporazil.
Po dobytí Konštantínopola a páde Byzantskej ríše (1453) začali Turci boje na Balkáne. Uhorské vojská ich zastavili pri obrane Belehradu. Ján Huňady tu dosiahol najväčšie víťazstvo, no zomrel na mor. Neskôr zomrel aj Ladislav V., keď sa chystal na sobáš s francúzskou princeznou.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie