Základné údaje :

Rozloha : 367,6 km štvorcových
Počet obyvateľov : 441 453 obyvateľov


Dejiny Bratislavy siahajú dávno do dôb historických až prehistorických. Toto mesto bolo už vtedy významným mestom s priaznivou polohou obchodných ciest. Územie mesta už dávno osídľovali rôzne kmene, ako napríklad Kelti, ktorí si tu v 2. storočí postavili oppidum. Neskôr mestom prechádzala hranica Rímskej ríše Limes Romanus. V 5. a 6. storočí sa tu usadili Slovania, ktorí neskôr postavili na Devíne a bratislavskom hradnom vrchu dve dôležité centrá Veľkomoravskej ríše. Od 13. storočia je Bratislava typickým stredovekým mestom remeselníkov a obchodníkov pod hradom, ktoré sa teší privilégiám slobodného kráľovského mesta, udeleným kráľom Ondrejom II. v roku 1291. Po roku 1526 a bitke pri Moháči, po ktorej Turci vpochodovali do Panónskej nížiny a okupovali značnú časť Uhorska si Bratislava začínala zvykať na funkciu hlavného mesta kráľovstva a katedrála svätého Martina na korunovácie uhorských panovníkov. Mesto zaznamenáva neslýchaný rozrast najmä v 18. storočí a vďačí zaň Márii Terézii. Mesto sa stáva najbohatším mestom v celom Uhorsku. Na pozvanie panovníčky žili a pracovali v Bratislave umelci – sochár Georg Rafael Donner, maliari David Antonio Galli – Bibiena.

Z okien palácov bolo počuť najnovšie diela Haydna, Mozarta, Humella, Beethovena a Liszta. Koniec vlády Márie Terézie znamenal koniec dôležitej a slávnej kapitoly v dejinách mesta. Jej nasledovníci sa presťahovali do Budy, politický a kultúrny význam Bratislavy zoslabol najmä 1848, keď v meste prestal zasadať uhorský snem. Bratislava však začína hrať významnú rolu vo formovaní slovenského národa. Jej cirkevné a školské inštitúcie sa stávajú kolískou národného obrodenia. Tu prebieha proces vzdelávania a uvedomovania sa novej slovenskej inteligencie, oživuje sa najmä identita územia obývaného Slovákmi a pokladajú sa základy súčasného chápania územia Slovenska.

Po druhýkrát sa Bratislava stáva hlavným mestom krajiny v roku 1919 po tom, čo sa začleňuje do Česko – Slovenskej republiky. Typické funkcie hlavného mesta však neplnila. Zachovala si preto atmosféru komorného veľkomesta, strediska slovenskej polovice republiky. V medzivojnovom období sa Bratislava vyvíjala pomerne harmonicky. Nezanedbateľným momentom bol vznik moderných vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcii celoeurópskeho významu, napr. školy umeleckých remesiel. V tom čase mesto zaznamenáva urbanistický, architektonický, priemyselný a výrobný rozvoj smerom ku kvalite. Jeho hodnota tkvie vo vzácnej mnohorozmernosti. V príkladnej tolerancii až do obdobia po 2. svetovej vojne tu žili tri jazykové a kultúrne spoločenstvá – slovenské, nemecké a maďarské, v harmonickom vydaní s dôrazom na spoločné záujmy mesta.

Posledných vyše štyridsať rokov bol život Bratislavy charakterizovaný kvantitatívnym rozvojom. Bratislava v súčasnosti najväčším mestom Slovenskej republiky. Žije tu 8,3% obyvateľstva Slovenska s priemerným vekom okolo 30 rokov. Mesto je sídlom ústredných orgánov republiky, parlamentu a vlády, centrum kultúry, obchodu a služieb. Na jeho území je zamestnaných vyše 295 tisíc ľudí. Na priemyselnej produkcii Slovenska sa Bratislav podieľa 12%. Na vysokých školách v Bratislave študuje viac ako polovica z celkového počtu študentov na Slovensku.

Komunálna samospráva, má v Bratislave dlhú tradíciu. Dnes ju reprezentuje primátor a mestské zastupiteľstvo s 80 poslancami ako najvyšší zákonodarný orgán. Do mesta sa vrátila po štyridsiatich rokoch v novembri 1990 slobodnými komunálnymi voľbami. Za cieľ si dala vybudovať v meste znovu stabilný komunálnopolitický systém, usporiadať súkromný aj mestský majetok, nastúpiť perspektívnu cestu riešenia dopravného systému mesta, začať vytvárať také výrobné a pracovné príležitosti, aby sa mohli reštrukturalizovať nedôstojné a životnému prostrediu nevyhovojúce závody, rehabilitovať centrum mesta a oba brehy Dunaja.