Vyvrcholenie sporov medzi európskymi veľmocami, združenými od prelomu 19. a 20. storočia do dvoch obranných blokov: TROJSPOLKU (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko 1879-1882) a TROJDOHODY (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko 1894-1907).
Príčiny vojny: snaha niektorých štátov o rozpínavosť a zisk koloniálneho územia (napr. Nemecko a Taliansko), nevyriešené problémy na Balkáne (napäté vzťahy Ruska a R.-U. s národmi pod tureckou nadvládou), na konci 19. storočia zvýšené národné a nacionálne napätie, spojené hospodárskym boomom európskych štátov, hlavne Nemecka (zbrojenie...). Zámienkou rozpútania konfliktov bol atentát na R.-U. následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28.6.1914, spáchaného srbskou organizáciou Čierna ruka.
I.Vstup do vojny a vojnové udalosti koncom r. 1914
R.-U. požadovalo vyšetrenie okolnosti atentátu do jedného mesiaca. Keď tento termín vypršal, vyhlásilo R.-U. Srbsku 28.7. vojnu. Srbsko bolo podporené jeho spojencom Ruskom, potom sa do vojny zapojili ostatné štáty: Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku a Francúzsku, Veľkej Británii. Francúzsko a Rusko vypovedali vojnu Nemecku a R.-U. Bokom zostalo iba Taliansko. V auguste vstúpilo do vojny s Nemeckom aj Japonsko, na jaseň Rusko vyhlásilo vojnu Turecku. V auguste 1914 prebehla vo všetkých štátoch mobilizácia armád. Na konci augusta spustili Nemci tzv. Schlieffenov plán, postavený na bleskovom porazení Francúzska a nasledujúcej vojny s Ruskom, o ktorom sa predpokladalo, že nebude schopné sa rýchlo zmobilizovať. Rusko ale vyrazilo do boja ešte pred zmobilizovaním a tak boli v lete 1914 otvorené naraz tri európske fronty: západná, východná a južná (tzv. Balkánska)
Západný front:
V septembri sú Nemci zastavení v tzv. 1. bitke na rieke Marne (asi 100 km od Paríža) – nasleduje voľný prechod k tzv. zákopovej vojne, v októbri sa nepodaril nemecký pokus o prelom v bitke pri Ypres (vo Flandroch v Belgicku).
Východný front:
Rusi sa pri postupe na západ zastavujú pri pevnosti Tannenberg, v novembri 1914 R.-U. a Nemecko odrážajú ruskú ofenzívu v Haliči (juhovýchodné Poľsko a západ Ukrajiny).
Južný front:
November - december 1914 – R.-U. stroskotalo v snahe o dobytie srbského Belehradu (začiatok zákopovej vojny).
Ostatné bojisko: Od začiatku vojny sa bojovalo na mori – na Severnom mori pri ostrove Helgoland (SZ Nemecka) a na Stredozemnom mori súbojom britských a nemeckých lodí, ktoré našli útočište v tureckých vodách, čo priviedlo Turecko do vojny s Trojdohodou na strane Centrálnych mocností. Vstupom Turecka do vojny boli otvorené ďalšie fronty sinajský (Tur. a VB) a kaukazský (Tur. a Rus).V ponorkovej vojne prebiehajúcej medzi VB a Nemeckom v Atlantiku potopili nemecké ponorky tri britské krížniky, následne začala námorná blokáda nemeckých prístavov britskými plavidlami. Pri bojoch v Tichomorí boli britskými a austrálskymi vojskami obsadené nemecké kolónie.
II. Vojnové udalosti 1915-1916
Na všetkých bojiskách prebiehala zákopová vojna so striedavými úspechmi obidvoch strán. Do vojny vstupuje v apríli 1915 Taliansko na strane Trojdohody.
Západný front:
V r. 1915 preberá aktivitu Trojdohoda (bitka na rieke Somme v júli 1915). Nemci predtým prvýkrát použili bojové chemické plyny – apríl 1915 v druhej bitke pri Ypres. Ale obojstranné neúspechy priviedli bojujúce strany na začiatku r. 1916 do bitky o pevnosť Verdun, ktorá trvala od februára do decembra 1916. Táto bitka bola súbojom „cti“, v snahe dohnať protivníka k nasadeniu všetkých vojakov a bojových prostriedkov a priviesť ho k totálnemu vykrvácaniu, aby pristúpil na rokovanie o prímerí, alebo aby priamo kapituloval.
Východný front:
Tu zaznamenávajú Nemci prvé úspechy a podarí sa im prelomiť vojsko (bitka pri Gorlice v máji 1915). Rusko odpovedalo až nasledujúci rok tzv. Brusilovou ofenzívou v lete 1916, ktorá vrátila nemeckej a r.-u. armáde o cca 150 km na západ a priniesla tiež isté uľahčenie západnému vojsku. Tým sa však definitívne Rusi vyčerpali a boli donútení uvažovať o prímerí.
Južný front:
Trojdohoda podrobila boje vylodením na Gallipoli (SZ pobrežie polostrova Malá Ázia) v apríli 1915, ale bez väčšieho úspechu. R. 1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale ich vojnové akcie načisto stroskotávajú.
Ostatné bojisko:
V rámci tzv. neobmedzenej ponorkovej vojny Nemci potopili 12. mája 1915 civilný americký parník Lusitania (1200 obetí) – USA, ktoré stáli do tohto času stranou vojnového diania, začali finančne a materiálne (zbrane, strelivo, proviant) podporovať štáty Trojdohody. V lete 1916 potvrdila VB svoju námornú prevahu porážkou nem. lodí pri pobreží Dánska (tzv. bitka pri Skagerraku).
III. Vojnové udalosti v rokoch 1917-1918
Na väčšine bojísk pokračovala zákopová vojna situáciu ale výrazne premenili dve udalosti – v apríli 1917 vstupuje do vojny USA a v marci 1918 končí svoju účasť vo vojne Rusko.
Západný front:
Stagnáciu bojových aktivít spôsobenú totálnym hospodárskym vyčerpaním všetkých zemí narušil vstup USA do vojny 2. apríla 1917 na strane Trojdohody. Iba s problémami sa podarilo prekonávať demoralizáciu francúzskych a britských vojsk, v ktorých vypukli v r. 1917 reťazové spory. Dohodové armády tak uskutočnili iba tzv. Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a na jeseň tohto roku Briti nasadili prvýkrát do boja tanky (v bitke pri Cambrai na fr. - belgickej hranici).
Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnom bojisku, spravili Nemci tzv. Ludendorffovu ofenzívu, pri ktorej prenikli za celú vojnu najhlbšie na francúzske územie. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stačili ešte do leta odpovedať protiútokom, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv. 2. bitkou na Marne, kde boli Nemci porazení.
Na talianskom bojisku (ktoré prechádzalo Pádskou nížinou a Benátskom) sa výrazných úspechov dočkali nemecké vojská až v r. 1917, nasledujúci rok sa boje preniesli do Álp (bojovalo sa vo výške nad 2000 m. n. m.), v júni 1918 boli r.-u. vojská porazené v bitke pri rieke Piave.
Východný front:
Na túto situáciu sa podpísala totálna vyčerpanosť ruskej armády a tiež hlavne domáce politické udalosti v Rusku – v február 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbri spravili bolševici v Petrohrade socialistický prevrat (s predošlou podporou centrálnych mocností, ktoré dopravili do Ruska z neutrálneho Švajčiarska bolševického vodcu Lenina) a začali rokovať o mieri s Nemeckom, ktorý bol podpísaný 18. marca 1918 v Litovskom Breste.
Ostatné bojisko:
Na južnom bojisku a na bojiskách blízkeho východu prešla Trojdohoda po vstupe USA do ofenzívy, ale boje trvali väčšinou až do jesene 1918.
IV. Záver vojny a jej bilancie
Nepriaznivá situácia na bojiskách spolu s rútiacim sa hospodárstvom, priviedli Nemecko a R.-U. k rokovaniam o prímerí v októbri 1918. R.-U. pritom využilo ponuku amerického prezidenta Wilsona, ktoré učinil už v januári 1918 predložením tzv. 14 bodového programu povojnového usporiadania svetových pomerov. Na nemeckej strane doporučili cisárovi Vilémovi II. rokovanie o mieri jeho generálovi Ludendorffovi von Hindenburg. Cisár váhal až do okamihu vypuknutia revolúcie v Nemecku, ktorá zmietla cisárstvo. Nemecká generalita podpísala mier 11. novembra 1918 v štábnom vagóne vrchného veliteľa dohodových vojsk francúzskeho maršala Foche v Compiégne.
Bilancia: 10 miliónov mŕtvych v boji. 7 miliónov zomrelo na následky vojnových útrap (hlad, choroby). Dodnes presne nevyčíslené materiálne škody. Zničená zem (oblasť severného Francúzska, Beneluxu, Nemecka, Talianska, Balkánu, Poľska). Morálny a humanitárny šok, vojna je chápaná ako koniec tzv. belle epoque (t. j. „krásnych časov“ 19. storočia), v literatúre sa objavuje tzv. skrátená generácia, t. j. ľudí, ktorí prešli 1. sv. vojnou a mali problémy s návratom do normálneho života (boli dokonca ostatnou spoločnosťou odmietaní).
Povojnovým usporiadaním pomerov v Európe a vo svete sa zaoberala Parížska mierová konferencia, ktorá prebiehala na niekoľkých miestach vo Francúzsku v rokoch 1919-1920. V jej priebehu boli podpísané mierové zmluvy medzi tzv. spojencami (štáty Trojdohody + ďalší) a všetkými porazenými štátmi (Nem., Rakúskom, Maďarskom a Tureckom). Výsledkom stretnutia bol tzv. Versailleský mierový systém – v tejto podobe zostala Európa až do polovice 30.-tych rokov.
