Počas 13 rokov rozšíril Alexander Veľký svoje královstvo v Grécku na ríšu siahajúcu až do Indie.Alexander sa zúčastnoval už na vojenských výpravách svojho otca Filipa II.Macedónskeho (382-336 pred Kristom). Keď sa ujal veďenia armády, obdivovali ho aj pre odvahu a vojvodcovské schopnosti.Pokračoval v otcovom úsilí oslobodiť grécke štáty spod perzskej nadvlády. V rokoch 334-330 pred Kristom dobyl Sýriu,Turecko,Feníciu,Perziu a Egypt,kde založil mesto Alexandriu.Vydal sa aj do Indie,kde vojaci odmietali ísť ďalej,takže sa vrátil.V Babylone roku 324 pred Kristom opäť plánoval výpravu do Indie, ale nasledujúci rok zomrel.Keďže nemal deti jeho ríšu si rozdelili jeho vojvodcovia. 

Alexandrova ríša:
V čase od Alexandrovej smrti siahalo jeho ríša od Macedónie na západ až po rieku Indus na východe.Alexander presídľoval grécke obyvateľstvo do ďalekých novozaložených miest,aby tak posilnil kontrolu nad podmaneními územiami,a podporoval sobáše Grékov s Ázijcami. 

Alexander (356-323 pred Kristom):
Alexander Veľký,zvaný aj Macedónsky,bol geniálny vojvodca a silná osobnosť.Mnohý jeho vojaci hľadeli naňho ako na boha.V boji bol vždy v prvej línii,či už na svojom čiernom koňovi BUCEFALOVI,alebo bez neho.Veľakrát bol ranený.S mužmi sa delil nielen o korisť a slávuvíťazstiev,ale aj o ťažkosti a nepodlie.Zomrel 33-ročný na chorobu spojenú s horúčkou (asi maláriu spojenú so zápalom pľúc). 

Bitka pri Isse:
Roku 333 pred Kristom zvíťazila Alexandrova armáda nad Peržanmi vedenými Dáreiom III.V bitke pri sýrskom meste Isso. Tým sa Alexandrovi otvorila cesta do Egypta,a keď ho získal,stal sa pánom západnej časti Perzskej ríše.Bitka pri Isse je znázornená na najväčšej zachovanej starovekej mozaike,ktorá sa našla roku 1831 v talianskych Pompejach. 

Alexandrov učiteľ:
Otec zabezpečil Alexandrovi to najlepšie vzdelanie.Jeho domácim učiteľom bol veľký aténsky filozof Aristoteles (384-322 pred Kristom),ktorí mu všepil hlboký zmysel pre slobodné vyjadrovanie myšlienok.Aj vďaka nemu Alexander po celý život podporoval a šíril grécke umenie a kultúru.