2. Perzská výprava: 490 p.n.l.
-pod vedením kráľa Dareosa sa perzské loďstvo vylodilo pri meste Maraton
-Atény bojovali na čele s vojvodcom Miltiadom a vojnu aj vyhrali

3. Perzská výprava: 480 p.n.l.
-vedená po súši, ohrozovanie Atén zo severu
-vedená kráľom menom Xerxes
-na ceste mali peržania prekážku a to Termopylský priesmyk. Gréci (Atény a Sparta bojovali spolu) na nich chceli vymyslieť pascu ale jeden z vojakov zradil a tak Peržania cez priesmyk bez problémov prešli a podarilo sa im poraziť Spartského kráľa Leonidasa. Úplne vyplienili Atény ale pri bitkách pri Salamine a Platajách už neuspeli a tak bol r. 449 podpísaný Kalliov mier.

Peloponézska vojna (431 – 404 p.n.l.)
-medzi Aténami a Spartou rastie napätie
-Sparta pod tlakom spojencov vyhlasuje Aténam vojnu
-Atény mali prevahu v námornom loďstve, Sparta zasa v boji po súši
-nikto nezískal prevahu a tak v r. 421 podpísali mier; Atény boli úplne finančne vyčerpané
-po čase a bezvýchodiskovej situácií Atény musia kapitulovať
-museli zbúrať svoje hradby, rozpustiť námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať 12 vojnových lodí a museli prijať 30-člennú oligarchickú vládu (občianske práva mala len úzka skupina občanov)
- Sparta sa stala najvplyvnejším štátom, v mnohých štátoch dosadzovala oligarchické vlády naklonené na ich stranu
- r. 403 bola v Aténach odstránená oligarchická vláda a obnovená čiastočná demokracia
- r. 395-371 korintská vojna, proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom  vojna znamenala koniec nadvlády Sparty

Helenistické obdobie
- macedónsky kráľ Filip II.(359-336) Začal expanzívnu politiku, ovládol polostrov Chalkidiké, hl .cieľom bolo ovládnuť celé Grécko
- jeho syn Alexander(336-323) nastúpil na trón po tom ako bol Filip zavraždený
- zakladal nové mestá, egyptská Alexandria bola najvýznamnejším mestom
- svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu, chcel ovládnuť perzskú ríšu na východe, ale keď začal pripravovať vojenskú výpravu na východ aby ovládol Indiu, zomrel na maláriu
- moc v ríši získali velitelia, v Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos
- hl. mestom v Egypte sa stala Alexandria, budovali sa kráľovské paláce, športoviská, mauzóleum, pred prístav postavili maják na ostrove Faros, mesto sa stalo kultúrnym centrom Stredomoria, Ptolemaiovci vybudovali knižnicu
- najväčšou časťou ríše bola Sýria, zakladali nové mestá, bránili ríšu pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
- v Macedónii a Grécku mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť
- Malej Ázii vznikol nový štát kráľovstvo Pergamon
- helenistické štáty medzi sebou bojovali, dostávali sa do konfliktov s Rímskou ríšou
- Rimania si chceli štáty podrobiť, porazili Macedóniu a podmanili si ju (r.168)
- r. 146 Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko
- Pergamský kráľ odkázal svoj majetok Rimanom, Sýriu si podrobili r. 64 a Egypt r. 30 p. n. l.


Grécka kultúra
- rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia
- tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes
- dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne)