Staroveké Grécko

Staroveké Grécko


Periodizácia gréckych dejín:
1. Kykladská kultúra (3000 r. p.n.l.)
2. Minojská kultúra (2500-1450 r. p.n.l.)
3. Mykénska doba (1600-1200 r. p.n.l.)
4. Homérska doba (1200-800 r. p.n.l.)
5. Archaická doba (800-500r. p.n.l.)
6. Klasická doba (500-338 r. p.n.l.)
7. Helenistická doba (338-2st. p.n.l.)

Spoločné znaky antických štátov:

1. vznik v oblasti Stredomoria (Kontakty s Egyptom, civilizáciami Ázie, Predným východom –Palestína, Fenícia, Izrael)
2. otrokársky výrobný systém
- hlavná výrobná sila -najskôr roľníci, remeselníci.
-otroci –zadĺžený; vojnový zajatci
3. náboženstvo- polyteistické (náboženská tolerancia)
4. vznik filozofie


Kykladská kultúra
Vznikla okolo roku 3000 p.n.l. na území greíckych ostrovov Kyklady. Obyvatelia už poznali bronz a tak ho využívali na výrobu nástrojov. Mali rozvinutú remeselnú výrobu. Najznámejšími prejavmi umenia a náboženského myslenia boli biele mramorové sošky zvané Idoly, ktoré predstavovali uctievané božstvo.

Minojská kultúra
Rozvíja sa na Kréte v období od r. 2500-1500 p.n.l. Podľa archeologických nálezov viedli dlhý mierový život bez zbraní. Obyvatelia budovali obrovské paláce, okolo ktorých neskôr vyrastali mestá. Najznámejšie mestá boli Knóssos (hlavné mesto legendárneho kráľa Minoa, s labyrintom) a Faistos. Paláce boli bohato vyzdobené nástennými maľbami a mozaikami. Na Kréte vzniklo písmo – piktografické, neskôr pretvorené na lineárne. Táto kultúra zanikla r. 1450 v dôsledku výbuchu sopky a následného zemetrasenia.

Mykénska kultúra
Od roku 1800 p.n.l. začínajú územie Grécka osídľovať kmene Achájcov zo severu. V 17st. p.n.l. vznikajú mestské štáty a to Mykény, Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze a Téby a Atény v strednom Grécku. Štáty pozostávali z hradu obklopeného kyklopskými hradbami. V hrade býval panovník spolu s vojenskou družinou. V podhradí žilo zasa obyvateľstvo. V rokoch 1194 až 1184 sa odohrala Trójska vojna vedená Mykéncami proti gréckemu mestu Trója, ktorej príčínou bol únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Mykénska kultúra zanikla sťahovaním gréckych národov okolo 12st. p.n.l. Na toto územie prichádzajú kmene Dórov a neskôr Iónov.

Homérska doba
-v rokoch 1200 až 900 p.n.l. sa hovorí o gréckych dejinách ako o temnom období. Nastáva pokles civilizačnej úrovne, prestáva sa používať písmo, takmer miznú kamenné stavby.
-oveľa jednoduchšie sociálne vzťahy ako v obdobiach pred tým.
Grécka spoločnosť- Rody (Genos), Bratstvá (Frátrie), Kmene (Fýly)
-rozpad spoločného hospodárenia a vznik majetkovej difernciácie (roľníci, remeselníci, bojovníci, rada starších)
-prvé poľnohospodárske dediny – mestá POLIS- poľn., vojnové a hosp. centrum s hradbami a vyvýšeným miestom – Akropola
-dielo Homéra Ilias a Odysea nám približuje toto obdobie

Archaické obdobie
-trvalo v období od r. 800-500 p.n.l.
-ešte väčšie prehlbovanie majetkových rozdielov, rodová aristokracia sa úplne zmocňuje politickej moci.
-aristokracia je novovytvorená zložka gréckej spoločnosti. Je bohatá, vlastní pôdu.
-v tomto období už tu už boli Ióni -> pestovali obilie,olivy, hrozno, boli dobrými obchodníkmi- používali peniaze
-mnoho štátov – polis; slobodní obyvatelia boli len muži
-rozmach moreplavby – obdobie kolonizácie a to kôli nedostatku pôdy v Grécku; nové územia- Malá Ázia, pobrežie Čierneho mora, Južné Taliansko, Sicília
-rozširovanie obchodu – nová vrstva obchodníkov

1. Archonti – rozdelili si funkcie kráľa – bolo ich 9
2. Eponymos – riadil štát
3. Basileios- náboženská fcia
4. Polemarchos- vojenská moc
5. Areopág – rada starších (Areov vršok)
6. Ľudové zhromaždenie

Grécka Tyrania
-remeselníci získali majetok, nepochádzali z arist. rodín a tak nemohli rozhodovať o polit. veciach – polit. nepokoje
-archón Drakón spísal obyčajové právo podľa kt. získali polit. práva aj roľníci
-tyrani sa zmocnili vlády v mestskom štáte pomocou vojenskej družiny, obmedzili moc aristokracie, rušili ich úrady, zaberali im pôdu
-stavali monumentálne chrámy
-rozvoj poézie, drámy, architektúry, sochárstva
-najvýznamnejšie tyanie – Samos, Korint, Megara, Sikyón, Atény
-tyrania sa neudržala dlho, keď splnila svoju úlohu tak ju nahradila demokratická ústava

Klasicke obdobie
-500-338p.n.l.
-upevňovanie mestských štátov, demokracia, vrcholné obdobie filozofie, vedy a kultúry

Sparta (vojenský štát)
-územie Peloponézu- Dórovia
-vojenský a športový výcvik, už od malých detí
-ideál spartskej spoločnosti – sila, vojna, úspech; najväčšia cnosť – zomrieť v boji za vlasť
-spoločenské zriadenie: Oligarchické
-všetkým Sparťanom sa v dospelosti prideľovali otroci (helióti) a pozemky
-remeslá a obchod neboli rozvinuté a venovali sa im cudzinci nazývaný tiež aj perioklovia
-Sparta mala dvoch kráľov volených doživotne, ktorí boli kontrolovaný Eformi volenými na 1 rok. Všetci plnoprávny muži nad 30 r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam. Na výkon moci dohliadala rada starších – Gerúzia.
-so štátmi na Peloponéze uzatvorila spojenecké zmluvy a vytvorili Peloponézsky spolok (550 p.n.l.)

Atény (kultúrny štát)
-ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika
- rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života
- okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom
- okolo Akropoly boli chrámy a svätyne
- chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať
- vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges
- štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volený na jeden rok
- rozdelenie moci: riadenie štátu – archont eponymos
náboženské funkcie – archont basileios
vojenský náčelník – archont polemarchos
- keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších - aristokratická rada (areopág)
zakladateľ Aténskej- Solón r. 593 vypracoval ústavu demokracie
- obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4tried, najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod
-ideálom Aténskej spoločnosti boli kultúra a bohatstvo

Reformy v Aténach:
-demokratický charakter štátu (vláda ľudu)
-v klasickom období vrchol vzdelanosti a kultúry
-nevyhnutnosť zmeny v riadení štátu
1. 621 p.n.l. – DRAKONOVE ZÁKONY
2. 594 p.n.l. – SOLÓNOVA ÚSTAVA-> 4 triedy podľa majetku, vykúpil aténčanov z otroctva, bezzemkovia – téti
3. 561-527 p.n.l. – PEISISTRATOVA ÚSTAVA
4. 510 p.n.l. – KLEISTENOVA ÚSTAVA -> - obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady kt. mala 500 členov
- pokúsil sa ústavnou cestou zamedziť tyranii ustanovením črepinového súdu
- všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady
- úrady sa obsadzovali žrebovaním
- vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta
- z každej fýly sa volil 1 stratég  vytvorili zbor
- najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie - EKKLEZIA
- mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory
- priama demokracia
- Temistokles – politik, získal financie na výstavbu lodí, vybudoval silné loďstvo kt. malo veľký význam v grécko-perzských vojnách
- v rokoch 443-429 bol hl. stratégom Perikles – za účasť na ľud. zhrom. zaviedol diéty aby mohli zasadať aj nemajetný obč.
- konal v prospech nemajetných- Tétov
- začal prestavbu a výstavbu Atén – opevnil Akropolu, prestaval Parthenón, postavil divadlo
- od r. 478 vytvárali spolky na obranu pred Peržanmi, najprv délsky námorný spolok kt. sa zmenil na Aténsky námorný spolok

Grécko – Perzské vojny
(klasické obdobie – 492-449p.n.l.)
Peržania -indoeurópska jazyková skupina
-sídlo- Iránska vysočina
-pastierstvo, nedostatok úrodnej pôdy
-bojový národ:výboje-dobytie obrovských území, vznik obrovskej Perzskej ríše- hl.m Perzepolis
-od rieky Indus až po Stredozemné more
Perzský kráľ Kýros si podrobil niektoré Grécke kolónie na pobreží Stredozemného mora. Niektoré mestá sa vzbúrili, Atény im poskytli pomoc a vtedy Dareos I. začal vojnu proti materskému Grécku.

1. Perzská výprava: 492 p.n.l.
-viedol ju perzský kráľ Dareos I.
-pešia armáda, ktorá sa chcela vylodiť
-pri myse Atos bola búrka a peržania sa potopili→neúspešná
2. Perzská výprava: 490 p.n.l.
-pod vedením kráľa Dareosa sa perzské loďstvo vylodilo pri meste Maraton
-Atény bojovali na čele s vojvodcom Miltiadom a vojnu aj vyhrali

3. Perzská výprava: 480 p.n.l.
-vedená po súši, ohrozovanie Atén zo severu
-vedená kráľom menom Xerxes
-na ceste mali peržania prekážku a to Termopylský priesmyk. Gréci (Atény a Sparta bojovali spolu) na nich chceli vymyslieť pascu ale jeden z vojakov zradil a tak Peržania cez priesmyk bez problémov prešli a podarilo sa im poraziť Spartského kráľa Leonidasa. Úplne vyplienili Atény ale pri bitkách pri Salamine a Platajách už neuspeli a tak bol r. 449 podpísaný Kalliov mier.

Peloponézska vojna (431 – 404 p.n.l.)
-medzi Aténami a Spartou rastie napätie
-Sparta pod tlakom spojencov vyhlasuje Aténam vojnu
-Atény mali prevahu v námornom loďstve, Sparta zasa v boji po súši
-nikto nezískal prevahu a tak v r. 421 podpísali mier; Atény boli úplne finančne vyčerpané
-po čase a bezvýchodiskovej situácií Atény musia kapitulovať
-museli zbúrať svoje hradby, rozpustiť námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať 12 vojnových lodí a museli prijať 30-člennú oligarchickú vládu (občianske práva mala len úzka skupina občanov)
- Sparta sa stala najvplyvnejším štátom, v mnohých štátoch dosadzovala oligarchické vlády naklonené na ich stranu
- r. 403 bola v Aténach odstránená oligarchická vláda a obnovená čiastočná demokracia
- r. 395-371 korintská vojna, proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom  vojna znamenala koniec nadvlády Sparty

Helenistické obdobie
- macedónsky kráľ Filip II.(359-336) Začal expanzívnu politiku, ovládol polostrov Chalkidiké, hl .cieľom bolo ovládnuť celé Grécko
- jeho syn Alexander(336-323) nastúpil na trón po tom ako bol Filip zavraždený
- zakladal nové mestá, egyptská Alexandria bola najvýznamnejším mestom
- svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu, chcel ovládnuť perzskú ríšu na východe, ale keď začal pripravovať vojenskú výpravu na východ aby ovládol Indiu, zomrel na maláriu
- moc v ríši získali velitelia, v Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos
- hl. mestom v Egypte sa stala Alexandria, budovali sa kráľovské paláce, športoviská, mauzóleum, pred prístav postavili maják na ostrove Faros, mesto sa stalo kultúrnym centrom Stredomoria, Ptolemaiovci vybudovali knižnicu
- najväčšou časťou ríše bola Sýria, zakladali nové mestá, bránili ríšu pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
- v Macedónii a Grécku mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť
- Malej Ázii vznikol nový štát kráľovstvo Pergamon
- helenistické štáty medzi sebou bojovali, dostávali sa do konfliktov s Rímskou ríšou
- Rimania si chceli štáty podrobiť, porazili Macedóniu a podmanili si ju (r.168)
- r. 146 Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko
- Pergamský kráľ odkázal svoj majetok Rimanom, Sýriu si podrobili r. 64 a Egypt r. 30 p. n. l.


Grécka kultúra
- rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia
- tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes
- dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne)
- filozofia: školy a významní filozofi kt. pôsobili v Grécku: eleati, atomisti, sofisti a Milétska škola; Herakleitos, Pytagoras
- Sokrates sa zaoberal otázkou v čom spočíva šťastie človeka, údajne kazil mládež a bol odsúdený na smrť
- Platón pokračoval v Sokratovom diele, založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu
- Aristoteles sa stal učiteľom Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy, ústavy gréckych štátov, založil filozofickú školu, nazývala sa peripatetická
- architektúra a sochárstvo: postupne sa vytvorili 3štýli- slohy, v kt. sa stavali významné stavby: dórsky, iónsky, korintský
- chrámy boli vyzdobené sochárskymi dielami, sochy zobrazovali božstvá, znázorňovali ich ako idealizovaných ľudí s vypracovanými telami, na reliéfoch boli mytologické výjavy neskôr začali zobrazovať aj politikov, rečníkov, spisovateľov
- najslávnejší sochár bol Praxiteles, vytvoril sochu bohyne Afrodity (prvý ženský akt)
- helenistické umenie: filozofi helenistického obdobia hľadali príčiny a formy pokojného života, náboženstvo bolo ovplyvnené východnými kultmi, rozšírila sa náboženská mystéria
- sochári už nezobrazovali len mladých bohov, ale začali si všímať každodenný život
- námestia, verejné budovy a ulice sú plné sôch panovníkov, ich tváre sú aj na minciach –vzniká realistický portrét
- mestá kt. založil Alexander Veľký majú pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch
- rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história
- rozvoj aplikovanej vedy a techniky, Euklides – matematik, zhrnul základy geometrie, vynikajúcim technikom bol Archimedes (zákon o pôsobení vztlakovej sily)
Olympijské hry
- celogrécke športové slávnosti vznikli v meste Olympia
- prvé hry sa konali r. 776 p. n. l., súťažilo sa v behu, v hode diskom a oštepom...
- na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci, počas hier sa nesmelo bojovať – museli udržiavať posvätný mier
- kalokagatia – spojenie krásy a dobra, tela a duše
- zakladateľom novodobých olympijských hier je barón Pierre de Coubertin (r. 1896)

Grécky bohovia a mýty
Gréci mali veľký počet bohov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Ich vládcom bol Zeus. Oženil sa so svojou sestrou Hérou, ale mal veľa afér s inými ženami. Afrodita bola bohyňou lásky a Ares bohom vojny. Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych gréckych hrdinoch. Jedným z nich bol Herakles (Rimania ho poznali pod menom Herkules). Herakles bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvo s Alkmene tak rozhnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny. Aby tento svoj čin napravil, musel vykonať dvanásť hrdinských činov.