Republikánska opozícia sa domnievala, že keď padne Caesar, povstane znovu republika. Tento čin chcela vykonať verejne. Našlo sa vyše 50 mužov, ktorí boli ochotní vykonať tento čin. Caesar nič netušiac vstúpil do radnice a keď si sadal, obstúpili ho sprisahanci pod zámienkou, že mu chcú poslúžiť a Tullius Cimber sa robil, že ho chce o niečo požiadať. Caesar ho odmietol a tu ho zrazu zozadu kúsok pod krkom bodol Publius Servilius. Strhli z neho tógu a zo všetkých strán ho bodali. Caesar si len posunul tógu na spodnú časť tela a dôstojne klesol. Vraj zastonal len pri prvom bodnutí a pri pohľade na Bruta povedal po grécky :"Aj ty, syn môj?" Takto ho bodli 23x. Keď Caesar padol, bolo 11 hodín. Do večera potom ležal pod Pompeiovou sochou. Až za tmy prišli jeho otroci, aby ho odniesli. Lekár Antistius už len obhliadol mŕtvolu. Konštatoval, ze smrť nastala vykrvácaním, lebo sa Caesarovi nedostalo včas pomoci, a že zo všetkých 23 rán len 1 bola nebezpečná.

Tri dni trvali prípravy na jeho pohreb a Marcus Antonius sa postaral, aby to bolo veľkolepé divadlo na Fore. Pred rečnisko dal postaviť model chrámu Venuše Roditeľky, od ktorej Caesar odvodzoval svoj božský pôvod. Caesarovo telo malo ležať na lôžku zo slonovej kosti, prikrytom purpurovou látkou so zlatým vyšívaním, na ozdobný stĺp dal zavesiť tógu, v ktorej Caesara zavraždili. Hlavným bodom príprav bolo však verejné prečítanie závetu. Za hlavného dediča určil vnuka svojej sestry Gaia Octaviana, ktorého skoro nikto nepoznal, ktorého aj adoptoval a dal mu svoje meno. Potom hlásateľ čítal známe mená, medzi nimi aj Brutovo a mnohých ďalších vrahov, ktorým Caesar odkázal značné sumy peňazí. Svoje nádherné záhrady poručil rímskemu ľudu a každému z mužov kázal vyplatiť 300 sesterciov. Antonius prečítal uznesenie, v ktorom senát udelil Caesarovi všetky božské aj ľudské pocty. Potom rozprával o Caesarovi tak, že sa ľud s horiacimi fakľami vybral k Brutovmu a Cassiovmu domu. Vrahovia však ušli.