Do Bardejova prišiel z Wittenbergu na pozvanie magistrátu roku 1539 a nesporne ovplyvnil formovanie náboženského života v meste. Roku 1549 napísal Vierovyznanie piatich východoslovenských miest, tzv. Confessio Pentapolitana. Oveľa väčšou mierou sa zaslúžil o rozvoj vzdelanosti a kultúry. Latinská mestská škola dosiahla pod jeho vedením modernými vyučovacími metódami vysokú úroveň a stala sa vyhľadávanou školou detí popredných šľachtických a meštianskych rodín. Stöckelove školské zákony, napísané pod názvom Leges scholae Bartfensis (1540), sú najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku.
Na pôde školy zneli učené dišputy o aktuálnych problémoch doby, rozvíjal sa mimoškolský život študentov, organizovali sa divadelné a hudobné predstavenia. Nacvičili tu prvú školskú hru v Uhorsku.

Teraz bližšie rozpíšem niektoré kultúrne pamiatky:
Bazilika sv. Egídia
Bazilika svätého Egídia patrí k najvzácnejším kultúrnym pamiatkam. V písomných prameňoch sa uvádza, že na mieste, kde sa nachádza dnešná Bazilika stál pravdepodobne kláštor cistercistov.
V gotickom interiéri baziliky sa uchovalo 11 tabuľových oltárov a iné cennosti, ktoré dotvárajú krásu Baziliky. Najimpozantnejším umeleckým dielom svätyne je hlavný krídlový oltár sv. Egídia, patróna chrámu i mesta, vysoký 17 m s 148 sošiek rôznych veľkosti. Pôvodný gotický oltár z roku 1486 bol po prevzatí chrámu evanjelikmi nahradený v roku 1655 oltárom renesančným a tento zase počas regotizácie chrámu súčasným oltárom. Z pôvodného gotického oltára sa v chráme zachovala iba plastika patróna chrámu sv. Egídia. Z renesančného oltára sa zachoval veľký obraz „Prebodnutie kópiou”, umiestnený dnes na stene severnej bočnej lode.

Súčasný oltár je negotický. Pochádza z dielne Mórica Hölzela, bardejovského akademického rezbára, ktorý ho zhotovil v rokoch 1883 - 1888 na návrh Imricha Steindla, profesora budapeštianskej univerzity. Monumentálna, bohato riešená polychrómovaná architektúra oltára je 17 m vysoká. V strede je umiestnené tabernákulum, po jeho stranách sú v nikách scény z Nového zákona: po pravej strane Zvestovanie, po pravej strane Narodenie. V strede oltárnej archy sú tri polychrómované plastiky. V strede stojí socha sv. Egídia, opáta a patróna chrámu, po jeho pravici plastika sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, po ľavici socha ďalšieho uhorského kráľa- sv. Ladislava. V oltárnych krídlach sú osadené tabuľové maľby profesora a umeleckého maliara Júliusa Aggháziho z r. 1890. Pri otvorených krídlach vidíme na nich zobrazenie života sv. Egídia: na ľavej strane jeho mladosť, na pravej jeho rehoľný život.

Nad oltárnou skriňou vytvoril autor arkádu. Súbor plastík v jej strednej časti predstavuje Slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Kompozíciu stĺporadia dotvárajú štyria evanjelisti. Hlavný nadstavec oltára využil tvorca oltára k tomu, aby v ňom umiestnil malú Golgotu, po stranách základné piliere katolíckej Cirkvi sv. Petra a sv. Pavla. Oltár znázorňuje vykúpenie ľudstva. Začína v predele oltára Zvestovaním a Narodením a končí v štíte Ukrižovaním. Silu Cirkvi umocňuje v druhom rade aj osmica apoštolov: sv. Jakuba ml., sv. Ondreja, sv. Jakuba st., sv. Mateja, sv. Šimona, sv. Júdu Tadeáša, sv. Bartolomeja a sv. Tomáša.

Lavice na oboch stranách svätyne boli pôvodne vyhradené pre mestskú radu. Pochádzajú z 15. storočia a boli zhotovené v gotickom slohu. Gotické vežičky boli v čase renesancie nahradené renesančným baldachýnom. Pri bočnom vchode do svätyne, v rohovom výklenku, je umiestnená gotická trojsedadlová lavica s erbom a letopočtom vzniku 1492. Podľa tradície sedával v tejto lavici mestský kat s pomocníkmi.
Pôvodným stavebným prvkom z 15. storočia sú ťažké železné kované dvere vedúce do sakristie. Zachovala sa trojmiestna renesančná lavica z konca 16. storočia. Zdobia ju antické stĺpy, vykladané portály a bohatá renesančná strieška s letopočtom 1597.

Mestská radnica
Výstavba mestskej radnice začala v roku 1505. Prízemie v gotickom štíle vybudoval majster Alexander Lapicid. Majstri Ján a Alexius vybudovali renesančnú nadstavbu a budovu radnice dokončili v gotickom slohu. Pod korunou rímsy je 118 kamenných plastík.
V roku 1903 bolo v budove radnice zriadené múzeum, pre verejnosť bolo však sprístupnené až v roku 1907.

Katov dom
Objekt stojí na bývalej Temničnej ulici spájajúcej námestie s Hrubou baštou. V nadpraži portálu má erb. Na prvom poschodí sa zachovali pôvodné, dnes už v Bardejove ojedinelé otvory sýpky. Tento dom prenajímali mestskému katovi. Neďaleko domu stálo mestské väzenie.

Školská budova
Táto dvojpodlažná radová stavba vznikla prestavbou troch pôvodne gotických domov upravených v renesancii a spojených v polovici 19. storočia. Na fasáde sa zachoval bohato zdobený renesančný portál, v strede ukončenia rizalitu je mestský znak. V súčasnosti v budove sídli Mestský úrad.

Bývalé humanistické gymnázium
Pri farskom kostole sv. Egídia sa už v stredoveku nachádzala škola. Svedčí o tom správa o učiteľovi z roku 1435, ako aj datovanie objavené na prvom poschodí južnej fasády humanistického gymnázia "ERECTA ANNO 1508". Objekt bol v renesancii upravovaný. Dodnes sa zachovala renesančná rímsa s nápisom ANNO DIMINI 1612 a kamenný mestský znak. Neskôr v rokoch 1841 a 1879, stavbu klasicisticky upravili. Dnes tu sídli hudobná škola pomenovaná po bardejovskom hudobnom skladateľovi Vojtechovi Kellerovi.

Súbor bývalých židovských kúpeľov, synagógy a ďalších stavieb
Nachádza sa západne od opevnenej časti mesta. Tento súbor - suburbium - je pozostatkom plánovite podľa talmudských predpisov vybudovaného areálu z konca 18. storočia. Dominantou je veľká synagóga z 1. pol. 18. storočia, ktorú dopĺňajú rituálne kúpele, expanzná veža s kotolňou, jatky i budova zhromaždenia. Zachované židovské suburbium je dnes urbanisticko - architektonickou zvláštnosťou celej východoslovenskej oblasti. K tomuto areálu patrí aj zachovaný cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi.

Námestie a meštianske domy
Hlavné námestie v Bardejove je pod ochrannou rukou UNESCO. Námestie má obdĺžnikový tvar, vydláždené je riečnymi kameňmi lemované z troch strán meštianskymi domami. Domy sú gotickej a renesančnej architektúry. Zaujímavý je gotický Meštiansky dom č. 26, kde na poschodí medzi oblokmi sa zachoval obraz Korunovania Panny Márie z 2. pol 18. storočia.

Mestské opevnenie
Bardejovský hradobný systém bol jedným z najdokonalejších a najzachovalejších gotických mestských opevnení, chrániacich naše stredoveké mestá. Neskôr tu renesanční stavitelia uplatnili mnohé fortifikačné prvky, prispôsobené vývoju novej bojovej techniky. Patrí k najzachovalejším mestským hradobným systémom a svojím významom sa zaraďuje k európskemu fondu kultúrneho dedičstva.

Bardejovské opevnenie zaznamenáva od svojho vzniku tri zásadne stavebné etapy. Najstaršia zmienka o vzniku opevnenia je z roku 1352, potom z roku 1376, kedy je mesto povýšené na slobodné kráľovské mesto. A koncom 14. storočia stál už po celom obvode kamenný hradobný múr s troma hlavnými mestskými bránami. Druhá zásadná stavebná etapa, ktorá svojou veľkorysou koncepciou vtisla dodnes zachovaný charakter vyspelému stredovekému obrannému systému, zaznamenávame v prvých desaťročiach 15. storočia za vlády kráľa Žigmunda. K prvej polovici 16. storočia zaznamenáva bardejovské opevnenie tretiu a poslednú stavebnú etapu. Opevnenie bolo spevnené baštami väčšinou s polkruhovým alebo podkovovitým tvarom. Najväčšia z nich je tzv. Hrubá bašta na východnej strane opevnenia. Ďalšími baštami opevnenia sú Prašná bašta, Veľká bašta, Červená bašta, Dolná bašta, Pravouhlá bašta, Renesančná bašta, Archívna bašta, Polygonálna bašta, Školská bašta, Kláštorná bašta. Od 18. storočia význam opevnení miest upadol, a tým aj bardejovské opevnenie začalo chátrať, ale nenastala jeho likvidácia. Od 50 - tých rokov nášho storočia pokračuje postupná oprava a rekonštrukcia hradieb.