Založili vládnucu dynastiu v Novgorodskom a Kyjevskom kniežatstve, odkiaľ ohrozovali hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantinopol (Byzantium).

Vikingovia však nebojovali sústavne. Neboli o nič krvilačnejší ako ich kresťanskí súčasníci. Keď dobyli nejaké územie, usadili sa, aby tam vládli, obchodovali a hospodárili na pôde. Boli cieľavedomými podnikateľmi, pre ktorých bol obchod rovnako dôležitý ako výboje. Stále rozširovali plavbu na trasách od Atlantiku až po Kaspické more. Mnohí sa stali objaviteľmi, v 9. a 10. storočí sa celé rodiny vydávali na odvážne plavby cez Severný Atlantik, aby osídlili Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Vikingskí námorníci, ktorí vyplávali z Grónska okolo roku 1000, boli prvými Európanmi, ktorí dosiahli Ameriku. .