2.svetova vojna
Roky 1939 – 1945 sú jednou z najtragickejších kapitol novodobých dejín.
Počas vojnových udalostí prežívali mnohé národy najtragickejšie okamihy svojich dejín a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká.
Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsť v nespravodlivom miery s Versailles po 1. sv. vojne. Najmä Nemecko a Taliansko žiadali zmenu versaillského systému. Politické rozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1933. Nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvrat svetového obchodu a finančnej spolupráce, prudký nárast nezamestnanosti a sním spojený pokles životnej úrovne takmer všetkých vrstiev obyvateľstva. V spoločnosti víťazili radikálne politické hnutia, ktoré sľubovali východisko z krízy. Strach pred revolúciou boľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniť sa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup moci nacistov. Rozpory medzi Francúzskom, VB, a USA na jednej a Nemeckom, Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Spoločnosť národov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá a neúčinná organizácia. Keď z nej v r. 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadne možnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu.
Úsilie ADOLFA HITLERA zmeniť výsledky versaillského mieru a vytvoriť z Nemecka silnú “Veľkonemeckú“ ríšu nadchlo veľkú časť nemeckého národa a priemyseľníkov. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získať priemyselné Mandžusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuť jednu z posledných neobsadených afrických krajín Etiópiu. Mussoliniho beztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936, Nemecko jednostranne zrušilo a bez jedinného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýní. VB začala v tomto období presadzovať APPEASEMENT, politiku ustupovania a uzmierovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo “zachrániť mier“ za každú cenu, čiže aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov strednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlo najmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politiky appeasementu bol britský ministerský predseda NEVILLE CHAMBERLAIN. Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko-boľševickou hrozbou.
Proti vláde i ľavicovému teroru ľudového frontu v Španielsku, ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanie prívržencov generála FRANCA. Povstanie prerástlo do občianskej vojny. Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou sily nemeckých zbraní a reakcie svetovej verejnosti na agresiu. Na pomoc silám ľudového frontu preto začali vznikať medzinárodné dobrovoľnícke jednotky Interbrigády. Napriek ich pomoci sa však roku 1939 skončila občianska vojna víťazstvom Francových vojsk, ktoré nastolili vojenskú diktatúru. Keď sa nepodarilo uzavrieť trojstrannú zmluvu o vzájomnej pomoci medzi ZSSR, VB a Francúzskom, uzavreli v Moskve 23. augusta 1939 sovietsko-nemecký pakt o neútočení tzv. “PAKT RIBBENTROP-MOLOTOV“. Pakt Nemecku zaručil neutralitu ZSSR v prípade konfliktu so západom a ZSSR sa dočasne vyhol boju na dvoch frontoch proti Nemecku a Japonsku. Súčasne si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v Európe. V záujme vytvorenia jednotnej veľkonemeckej ríše, žiadalo Nemecko od Poľska prístav GDANSK.
Zámienkou na rozpútanie vojny proti Poľsku sa stala provokácia v nemeckej rozhlasovej stanici v Gliwiciach, na ktorú zaútočil oddiel nacistickej bezpečnostnej služby preoblečený do poľských uniforiem. V piatok 1. septembra 1939 o 4:45 bez vypovedania vojny zaútočilo Nemecko na Poľsko. Hitler bol presvedčený, že západ nebude opäť reagovať. Ale VB a Francúzsko v súlade so zmluvnými záväzkami voči Poľsku 3. septembra vyhlásili Nemecku vojnu. Začala sa druhá svetová vojna. Politiku appeasementu chápal Hitler ako prejav slabosti VB a Francúzska. V duchu svojich plánov vytvoriť veľkonemeckú ríšu a rozšíriť ju smerom na východ. V marci 1938 obsadil a bez boja pripojil k Nemecku Rakúsko, tzv. ANŠLUS. V zápätí vystúpil ako ochranca menšín a sústredil svoju agresívnu politiku na Československo, ktoré sa mu podarilo bez odporu oklieštiť o pohraničné územia a v marci 1939 úplne rozbiť. V tom istom mesiaci Nemecko donútilo Litvu, aby mu odstúpila prístav MEMEL.
Druhá sv. v. bola spočiatku agresiou totalitných štátov proti slabším a väčšinou menším štátom. Do polovice r. 1941 si agresori rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu. Poľsko bolo krajinou, ktorá sa postavila na ozbrojený odpor voči nemeckej agresii. Nemci však boli v početnej i technickej prevahe. VB a Francúzsko síce 3. septembra 1939 vyhlásili Nemecku vojnu, ale neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc a namiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Nemecká armáda odpovedala na blokádu ponorkovou vojnou.
Počas nemeckej ofenzívy v Poľsku, obsadila Červená ???. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov a dôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc ranou do tyla tajne postrieľali. Najviac ich zahynulo v Katynskom lese. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo a jeho územie bolo rozdelené na 3. časti: severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernemet so sídlom v Krakove. Poliaci stratili prístup k vyššiemu vzdelaniu, nesmeli používať telefón ani rádio, venovať sa kultúre ani športu. Poľskí židia boli prinútení sústrediť sa do get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôr nacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné tábory.
VB a Francúzsko v zápätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň, ktorá kulminovala počas “zimnej vojny“ medzi Fínskom a ZSSR. Fínsko podporované VB a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranice v oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísaním mieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo spoločnosti národov.
Na jar 1940 sa nacistické Nemecko pripravovalo na ďalšie vojenské operácie na Západe. Ich cieľom bolo ovládnuť čo najväčšie územie od Škandinávie po Francúzsko s jeho surovinovými a hospodárskymi zdrojmi. Takto posilnený chcel Hitler napadnúť VB. 9. apríla 1940 Nemecké vojská uskutočnili mohutný námorný a letecký výsadok v Dánsku a ešte v ten istý deň ho obsadili. V rovnakom čase sa začala aj invázia do Nórska. Tu však narazili na húževnatý odpor podporovaný aj britskými a francúzskymi vojakmi. Nórsko kapitulovalo až 10. júna 1940. Začiatkom mája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Blesková vojna bola založená na rýchlom a mohutnom útoku dobre vycvičenej armády, ktorú podporovali silné tankové a motorizované jednotky a výsadkové oddiely. Belgicku prišla na pomoc francúzska armáda a britský expedičný zbor. Nemeckým vojskám sa podarilo obísť opevnenú Maginotovu líniu a zo severu napadnúť aj Francúzsko. Časť britských vojsk sa cez kanál La Manche stiahla do VB. 14. júna 1940 Nemci bez boja obsadili Paríž a a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. Kapitulačný akt podpísali Francúzi presne v tom istom železničnom vagóne ako roku 1918 Nemci.
V lete 1940 Nemci zaútočili na VB. V leteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielen zásluhou vynálezu radaru, ale aj zásluhou politiky nového predsedu vlády Winstona Churchilla. Po neúspechu v bitke o Anglicko, na jeseň 1940 vytvorilo Nemecko, Taliansko a Japonsko PAKT TROCH, ku ktorému sa pridalo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadili Albánsko a vtrhli do Grécka. V zápätí preniesli svoje aktivity do Afriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo aj Nemecko a obsadilo Juhosláviu a Grécko.
22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemecké vojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom od Baltského po Čierne more rýchlo postupovali 3 hlavnými smermi na Moskvu, Leningrad a Kyjev. Leningrad sa koncom septembra 1941 dostal do obkľúčenia, ale nevzdal sa. Nemecký útok na hl. mesto Moskvu sa podarilo zastaviť až v decembri 1941. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovou udalosťou druhej svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte v septembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka (VB,USA,ZSSR) bojujúca proti štátom “OSI“ (Nemecko, Taliansko, Japonsko).
Japonsko chcelo r. 1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie. Po agresii v Číne a Indočíne 7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA PEARL HARBOR. Protihitlerovská koalícia sa začala formovať od r. 1941. Predstavitelia 26 štátov podpísali 1. januára 1942 vo Washingtone deklaráciu o spoločnom boji proti agresorom. V Tichomorí sa pri súostroví MIDWAY Američanom podarilo v júni 1942 odraziť útok Japoncov a letecky zničiť jadro japonskej flotily.
Boje o prístupy k Stalingradu sa začali v júli 1942. Nemecké vojská narazili na tvrdý odpor Červenej armády. Tvrdé boje, ťažkosti v zásobovaní i príchod krutej zimy vyčerpali nemecké jednotky natoľko, že sa dostali do obkľúčenia. Vo februári 1943 sa Nemci pri Stalingrade vzdali. Víťazstvo sovietskych zbraní podlomilo vojenskú silu Nemecka a zvýšilo medzinárodnú prestíž ZSSR. Znamenalo to zásadný obrat na európskom bojisku počas 2. sv. v. Červená armáda prešla na jar 1943 do protiútoku, prelomila obkľúčenie Leningradu a priblížila sa ku Kursku. Práve tu v júli 1943 pripravili Nemci protiofenzívu s nasadením obrovského množstva tankov a ťažkých zbraní. Došlo tu k najväčšej tankovej bitke v histórii, v ktorej proti sebe bojovalo 1200 tankov.
V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicíliu a v južnom Taliansku. Kríza Mussoliniho vlády vyvrcholila zvrhnutím fašistického režimu a zatknutím Mussoliniho. Špeciálna nemecká jednotka oslobodila Mussoliniho z väzenia v horách a nemecká armáda okupovala sever krajiny. V októbri sa však talianska vláda pridala k Spojencom a tak sa prehĺbila medzinárodná izolácia Nemecka.
Pre upevnenie spolupráce troch veľmocí mala veľký význam Teheránska konferencia najvyšších predstaviteľov USA, VB a ZSSR, ktorá sa konala na konci roka 1943. Stalin, Churchill a Roosevelt sa dohodli na vojenských plánoch zničiť nemecké vojská. Otvoril sa druhý front na západe. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel na prepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávané vylodenie spojencov pripravili vybudovaním obranného systému. Spojencom sa však v Nemcoch podarilo vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutoční inde a tak sa ich rozsiahla operácia OVERLOAD 6. júna 1944 v Normandii podarila. Veliteľom spojeneckých, amerických, kanadských, britských jednotiek a spolu s nimi aj bojovníkov iných národov bol americký generál DWIGHT EISENHOWER. V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodené Francúzsko a veľká časť Belgicka. Červená armáda do leta 1944 oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypuklo protinacistické povstanie. Nacisti povstanie krvavo potlačili. Zahynulo 180 tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. V Rumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil protinacistický prevrat a obidva štáty pristúpili k protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda na čele s maršalom Titom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie a spolu s Červenou armádou aj Belehrad. V zápätí Červená armáda vstúpila na územie Slovenska a začiatkom roka 1945 do Nemecka.
Atentát na Hitlera, ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy sa nevydaril. Naopak Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor. Do armády boli povolaní aj 16-ročný chlapci a starí muži. Počas dvoch náletov vo februáry 1945 boli úplne zničené historické Drážďany. Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardénach. Počas jej neúspechu sa Nemci už len bránili.
Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. O tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky v Jalte na Kryme vo februári 1945. Presne sa dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásiem. Nezhody však nastali pri riešení hraníc i zloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Roosevelt dohodli na zvolaní konferencie Spojených národov. OSN sa mala stať organizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete.
V polovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkých bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Keď vypuklo 5. mája 1945 Pražské povstanie, uskutočnili sovietske vojská poslednú operáciu 2. svetovej vojny v Európe. Kapitulácia nemeckých vojsk bola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.
