Napoleon Bonaparte, veľký vojvodca, vynikajúci štátnik a geniálny stratég dožil svoje posledné roky na skalistom ostrove „kdesi“ v Atlantickom oceáne. Pred ním nebolo nič, len pomalá smrť vyhnanca... V tých bezútešných dňoch sa bezpochyby vracal do minulosti, rekapituloval, hľadal bod, kedy sa jeho vzostup zmenil na pád. Na túto otázku odpoveď ,podľa mňa, neexistuje. V každom jeho čine bol risk, ktorý spočiatku viedol k víťazstvám... Mladý Napoleon bol iný ako ten, ktorý sa neskôr posadil na francúzsky trón. Chýbala mu jeho mladícka vášeň a jeho vojny strácali na progresívnosti. Zmenili sa na dobyvačné imperialistické vojny, prinášajúce európskym národom útlak, vtedy už nijaké Napoleonove schopnosti ani jeho obrovské úsilie nemohli zabezpečiť víťazstvo. Neodvratne spel k zániku cisárstva i k svojmu osobnému pádu. Jeho vzostup a pád boli celkom zákonité.
Nemôžeme však posudzovať Napoleona len ako cisára. Musíme chápať jeho život komplexne, aj s jeho mladosťou, vývinom, postupom, vojenskými výpravami, ktoré v mnohom ovplyvnili jeho chápanie francúzskej spoločnosti a jej zákonitostí... Nebolo by správne hodnotiť Napoleona ako človeka, ktorý sám a opustený čakal na smrť dúfajúc v anglickú veľkodušnosť. Jeho šikovnosť, stratégia a um mu zabezpečili mnohé víťazstvá - Montenotte /Napoleon vždy s hrdosťou spomínal: „Náš rodokmeň sa začína pri Montenotte.“/ Millesimo, Dego, San Michele, Lod, Miláno, Rivoli,... Ulm, Slavkov, Wagram,... a mnohé ďalšie. Predsa jeho zákonník Code Civil /Code Napoleón/ sa vyvyšuje nad jeho všetky víťazstvá a úspechy. Bol základom pre mnohé európske ústavy.
Význam Napoleona teda nebol len v jeho vojenských ťaženiach, ale aj v pôsobení v politickej sfére. Hoci je už mŕtvy, jeho meno bude žiť stále ako meno stelesňujúce genialitu, vytrvalosť, odvahu či nezlomnosť ducha.