Maják vysoký 130 m sa v nílskej delte javil ako vynikajúce technické dielo. Vonkajšok veže pozostával z bieleho mramoru. Stavba mohla stáť asi 800 talentov ( 20 800 kg striebra, čo zodpovedá dnešným asi dvadsiatim miliónom korún ). Kde stál najväčší maják na svete? Aj alexandrijská veža sa najprv stavala ako všetky lodné a plavebné orientačné značky oných čias, ako denná veža. Lode každý večer zamierili do prístavu, aby cez noc nemuseli kotviť na otvorenom mori. Vo vnútornom alexandrijskom prístave sa vykladalo obilie a zelenina z úrodného nílskeho údolia. Vo vonkajšom prístave vykladali z veľkých lodí víno z Grécka, korenie z Orientu, kovy zo Španielska a iný rozmanitý tovar z celého sveta. Keď sa prístavy preplnili loďami, muselo sa vykladať aj cez noc.

Na veži preto umiestnili mocné osvetľovacie zariadenie. Spaľovali v ňom živicu zo stromov a olej. Drevo bolo príliš drahé, museli ho dovážať, a preto sa používalo iba pri stavbe domov a lodí. V majáku horel prvý osvetľovací plameň v dejinách lodnej plavby, v pomenovaní alexandrijskej veže sa tajil jej vlastný význam - lampášová veža čiže maják. Svetlo sa sústreďovalo na dutom zrkadle a od neho odrážalo. Vraj bývalo také prudké, že Alexandrijci dovideli „až na koniec sveta“. Okrem mocnej konštrukcie veže bolo istotne aj toto prenikavé svetlo z plameňa jedným z dôvodov, že maják hneď po dokončení v roku 279 p.n.l. zaradili do zoznamu siedmich divov sveta. Maják na ostrove Faros pri Alexandrii vydržal takmer 1000 rokov všetky vojnové búrky nepoškodený, potom ho však stihol osud niektorých iných divov sveta. V roku 796 p.n.l. sa zrútil pri zemetrasení; Arabi sa ho síce pokúšali postaviť znovu, ale neúspešne.