→ vyrástla z malého územia na severe Gálie. Frankovia sa delili na Ripuarov ( horných Frankov ) a Saliov ( dolných Frankov ) . V pol. 5. st. vznilko na území dnešného Belgicka kráľovstvo sálskych Frankov. Ripuárski Frankovia sa usadili na strednom toku Rýna.

→ Chlodovik I. ( 481 – 511 ) z rodu Merovejcov zjednotil sálskych a ripuárskych Frankov. Oženil sa s burgundskou katlolíckou princeznou Klatildou a začal panovať ako 15 – roč. V remešskej katedrále prijal rímske kresťanstvo ( 496 ). Prvé roky vlády venoval výbojom. Ovládol takmer celé Francúzsko a časť Nemecka, uviedol v platnosť Burgundsko, v bojoch s vizigótmi získal južnú Gáliu ( 500 – 507 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi jeho štyroch synov, ktorí získali ešte územia v strednom Nemecku – až k Sasom a tiež i Bavorsko, celé sev. predhoria Álp a sev. Durínsko. Za jeho vlády a vlády jeho synov vzniki grófstva na čele s barónmi a kniežatstvá na čele s vojvodmi, ktorí mali väčšiu voľnosť. Aristokracia sa delila na vojenskú – obrnení jazdci a rytieri, na pravom brehu Rýna – a provinčnú – romanizovala sa , bola hlavne v bývalej rímskej Galii. Službou bolo možné získať pozemky, ktoré neskôr prechádzali do dedičného držania, tzv. léno – feudum.Tento vzťah dostal označenie feudalizmus.Držba pôdy bola podmienená vernosťou držiteľa, vazala voči vlastníkovi pôdy, panovníkovi.Súčasne bola viazaná na rôzne služby a povinnosti. Tiež slobodní roľníci sa museli zúčastňovať výbojných vojen, počas ktorých ich majetky pustli.Preto sa dávali do ochrany mocných feudálova a stávali sa tak poddanými, nevoľníkmi.Feudáli svojvoľne zaberali opustenú pôdu po mŕtvych vojakoch.

→ najmladší Chlodovíkov syn – Chlotachar I ( 558 – 561 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi troch synov na západnú Austrasiu, stredné Burgundsko a východnú Neustriu.

→ Chlotachar II. ( 613 – 628 ) – vnuk Chlotachara I. , znovuzjednotil ríšu, ale jedota bola ohrozená majordómami , najvyššími dvorskými úradníkmi, správcami palácov, vyberačmi daní a veliteľmi vojska. R. 622 ustanovil za kráľa v Austrasii syna Dagoberta.

→ Dagobert ( 629 – 639 ) ovladol celú ríšu.R. 631 je porazený od Sama u Vogatisburgu v severozápadných Čechách.Za jeho nástupcov opäť sa zosilnila moc majordómov.

→ Pipin II. Heristalský ( 687 – 714 ), pôvodne len majordóm Austrazie zvíťazil nad majordómon Neustrie, stal sa majordómom celej ríše a ovládol mu, mal moc aj nad samotným kráľom.Dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu, kt. patril Byzancii.

→ Karol Martell ( kladivo, 714 – 741 ), Pipinov syn, levoboček, jeho nástupca. R.732 zvíťazil u Poitiers nad Arabmi, ktorí prenikli až k Loire, opäť ich poráža u Narbonnu a vytláča až za Pyreneje, vznik salského zákonníka, ktorý má základy v rímskom práve.

→ Pipin III. Mladší, Krátky ( 751 – 768 ) , Martellov syn, so súhlasom pápeža Štefana II. , ktorému pomohol v boji proti Longobardom a daroval mu tiež územie okolo Ríma, ktoré sa stalo neskôr základom cirkevného štátu, zavrel kráľa Childericha III. do kláštora ( Zachariáš ) a sám sa stal kráľom s pápežským pomazaním – nová dynastia Karolovcov - ,,Je dobré, ak kraľujú králi, bez kráľovskej moci, alebo má byť kráľom ten, kto má skutočnú moc.“

→ Karol A Karolman – Pipinovi synovia si rodelili ríšu, Karolman r.771 zomrel.

→ Karol Veľký (771 – 814 ) za jeho vlády má ríša svoj najväčší územný rozsah. R. 774 porazil longobardského kráľa Dezidera, ktorý sa ujal Karolmanových synov, zosadil ho a zavrel do kláštora.Získal severnú a strednú Itáli i ochrannú moc nad pápežom, sám sa stáva okrem franského kráľa tiež longobardským kráľom. R. 778 – 806 bojoval s Arabmi ( v Roncesvallskom priesmyku padol hrdina Roland ) a založil za Pyrenejmi Španielske krajište..R.783 porazil po 11 – ročných bojoch Vidukinda, vodcu Sasov a premiestnil mnoho saských rodín do franskej ríše.R.788 porazil bavorského vojvodu Thassila II. a podriadil si Bavorov a tiež nimi ovládané Slovany korutanské. R.789 sa mu poddali i dalmatští a panonští Chorvati. R.791 – 799 viedol vojnu s Avarmi a zpustošil ich zem – rozvrátenie Avarského kaganátu, reforma správy – marky – vojensko – správne jednotky – markgróf, písomný styk a písomná evidencia, „karolínska renesancia“ – podporoval zakladanie škôl a kláštorov, nové písmo – karolínska miniskula, triedne rozdelenie. R.800 korunovaný v Ríme pápežom Levom III. za cisára rímskeho. R. 806 prinútil Čechy k zaplateniu 500 hrivien striebra a 120 volov. Tiež si podrobil polabských Srbov a Bodrcov. R. 808 – 810 bojoval s Dánmi a ustanovil hranivu ríše. R. 811 Nikeforos, byzantský cisár, uznal Karolovu cisársku hodnosť.