Franská ríša

→ vyrástla z malého územia na severe Gálie. Frankovia sa delili na Ripuarov ( horných Frankov ) a Saliov ( dolných Frankov ) . V pol. 5. st. vznilko na území dnešného Belgicka kráľovstvo sálskych Frankov. Ripuárski Frankovia sa usadili na strednom toku Rýna.

→ Chlodovik I. ( 481 – 511 ) z rodu Merovejcov zjednotil sálskych a ripuárskych Frankov. Oženil sa s burgundskou katlolíckou princeznou Klatildou a začal panovať ako 15 – roč. V remešskej katedrále prijal rímske kresťanstvo ( 496 ). Prvé roky vlády venoval výbojom. Ovládol takmer celé Francúzsko a časť Nemecka, uviedol v platnosť Burgundsko, v bojoch s vizigótmi získal južnú Gáliu ( 500 – 507 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi jeho štyroch synov, ktorí získali ešte územia v strednom Nemecku – až k Sasom a tiež i Bavorsko, celé sev. predhoria Álp a sev. Durínsko. Za jeho vlády a vlády jeho synov vzniki grófstva na čele s barónmi a kniežatstvá na čele s vojvodmi, ktorí mali väčšiu voľnosť. Aristokracia sa delila na vojenskú – obrnení jazdci a rytieri, na pravom brehu Rýna – a provinčnú – romanizovala sa , bola hlavne v bývalej rímskej Galii. Službou bolo možné získať pozemky, ktoré neskôr prechádzali do dedičného držania, tzv. léno – feudum.Tento vzťah dostal označenie feudalizmus.Držba pôdy bola podmienená vernosťou držiteľa, vazala voči vlastníkovi pôdy, panovníkovi.Súčasne bola viazaná na rôzne služby a povinnosti. Tiež slobodní roľníci sa museli zúčastňovať výbojných vojen, počas ktorých ich majetky pustli.Preto sa dávali do ochrany mocných feudálova a stávali sa tak poddanými, nevoľníkmi.Feudáli svojvoľne zaberali opustenú pôdu po mŕtvych vojakoch.

→ najmladší Chlodovíkov syn – Chlotachar I ( 558 – 561 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi troch synov na západnú Austrasiu, stredné Burgundsko a východnú Neustriu.

→ Chlotachar II. ( 613 – 628 ) – vnuk Chlotachara I. , znovuzjednotil ríšu, ale jedota bola ohrozená majordómami , najvyššími dvorskými úradníkmi, správcami palácov, vyberačmi daní a veliteľmi vojska. R. 622 ustanovil za kráľa v Austrasii syna Dagoberta.

→ Dagobert ( 629 – 639 ) ovladol celú ríšu.R. 631 je porazený od Sama u Vogatisburgu v severozápadných Čechách.Za jeho nástupcov opäť sa zosilnila moc majordómov.

→ Pipin II. Heristalský ( 687 – 714 ), pôvodne len majordóm Austrazie zvíťazil nad majordómon Neustrie, stal sa majordómom celej ríše a ovládol mu, mal moc aj nad samotným kráľom.Dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu, kt. patril Byzancii.

→ Karol Martell ( kladivo, 714 – 741 ), Pipinov syn, levoboček, jeho nástupca. R.732 zvíťazil u Poitiers nad Arabmi, ktorí prenikli až k Loire, opäť ich poráža u Narbonnu a vytláča až za Pyreneje, vznik salského zákonníka, ktorý má základy v rímskom práve.

→ Pipin III. Mladší, Krátky ( 751 – 768 ) , Martellov syn, so súhlasom pápeža Štefana II. , ktorému pomohol v boji proti Longobardom a daroval mu tiež územie okolo Ríma, ktoré sa stalo neskôr základom cirkevného štátu, zavrel kráľa Childericha III. do kláštora ( Zachariáš ) a sám sa stal kráľom s pápežským pomazaním – nová dynastia Karolovcov - ,,Je dobré, ak kraľujú králi, bez kráľovskej moci, alebo má byť kráľom ten, kto má skutočnú moc.“

→ Karol A Karolman – Pipinovi synovia si rodelili ríšu, Karolman r.771 zomrel.

→ Karol Veľký (771 – 814 ) za jeho vlády má ríša svoj najväčší územný rozsah. R. 774 porazil longobardského kráľa Dezidera, ktorý sa ujal Karolmanových synov, zosadil ho a zavrel do kláštora.Získal severnú a strednú Itáli i ochrannú moc nad pápežom, sám sa stáva okrem franského kráľa tiež longobardským kráľom. R. 778 – 806 bojoval s Arabmi ( v Roncesvallskom priesmyku padol hrdina Roland ) a založil za Pyrenejmi Španielske krajište..R.783 porazil po 11 – ročných bojoch Vidukinda, vodcu Sasov a premiestnil mnoho saských rodín do franskej ríše.R.788 porazil bavorského vojvodu Thassila II. a podriadil si Bavorov a tiež nimi ovládané Slovany korutanské. R.789 sa mu poddali i dalmatští a panonští Chorvati. R.791 – 799 viedol vojnu s Avarmi a zpustošil ich zem – rozvrátenie Avarského kaganátu, reforma správy – marky – vojensko – správne jednotky – markgróf, písomný styk a písomná evidencia, „karolínska renesancia“ – podporoval zakladanie škôl a kláštorov, nové písmo – karolínska miniskula, triedne rozdelenie. R.800 korunovaný v Ríme pápežom Levom III. za cisára rímskeho. R. 806 prinútil Čechy k zaplateniu 500 hrivien striebra a 120 volov. Tiež si podrobil polabských Srbov a Bodrcov. R. 808 – 810 bojoval s Dánmi a ustanovil hranivu ríše. R. 811 Nikeforos, byzantský cisár, uznal Karolovu cisársku hodnosť.
→ Ľudovít Pobožný ( 814 – 840 ), Karolov syn, viac mních ako vladár. Ordinatio Imperii – zákon o jednote ríše – „ listina následníckych práv “ – cisárom sa má vždy stať najstarší panovníkov syn, ostatní sa majú stať len malými panovníkmi pod kontrolou. Mal 3 synov, no keď ovdovel, znova sa oženil a narodil sa mu 4. syn Karol, zvaný Lysý, Holý. Stále medzi sebou bojovali o trón, na čas ho i dokonca posadili do kláštora. Zomrel pred ukončením boja.

→ 843 – verdunská zmluva – uzavretá jeho synmi po jeho smrti, Karol Holý získal Západofranskú ríšu – kraje na pobreží oceána, v údoliach Seiny, Loiry a Garonny – budúce Francúzsko, Východofranskú ríšu - územie po pravej strane Rýna a niekoľko lén na ľavej strane na „zásobovanie vínom“ – budúce Nemecko, získal Ľudovít Nemec, strednú časť – územie pozdĺž Rýna a severnej Itálie získal Lothar, spolu s titulom cisára. Po jeho smrti to pripadlo jeho dedičom a stalo sa príčinou bojov medzi Nemeckom a Francúzskom.

→ Ľudovít II. ( 877 – 879 ), syn Karola II. Holého
→ Ľudovít III. ( 879 – 882 ), syn Ľudovíta II.
→ Karloman ( 882 – 884 ), jeho brat
→ Karol III. Tučný ( 884 – 887 ), syn Ľudovíta Nemca, kráľ východofranskej ríše a cisár tiež na západofranskom tróne.Franská ríša naposledy zjednotená v jedno cisárstvo. R. 887 je zbavený trónu a ríša rozdelená na 5 častí : Západných Frankov ( Francia ), východných Frankov ( Nemecko ), Dolné Burgundsko, Horné Burgundsko a Itálii.Ostatní Karolovci nemali zvláštny význam, vládli v nepokojných dobách.

→ Odo ( 887 – 898 ), parížsky šľachtic, získla vládu v zípadnom Francúzsku a bránil Paríž proti útokom Normanov, ktorí prenikali hlboko do vnútrozemia
→ Karol Neskorý ( 898 – 923 ), tretí syn Ludovíta II., r. 911 odstúpil Normanom Normandii a Bretónsko.
→ Róbert (923 – 924 ), Odov brat
→ Rudolf Burgundský (924 – 936 ), jeho zať

→ Ľudovít IV. (936 – 954 ), syn Karola Neskorého.Vznikol proti nemu spolok velmožov, ktorí sa dali do ochrany cisára Ota I. , ktorý sprostredkoval mier.
→ Lothar IV. ( 954 – 986 ), synovec Ľudovíta IV.
→ Ľudovít V. ( 986 – 987 ), syn Lothara IV. Ním vymreli Karolovci.