Podľa baróna Pierra de Coubertaina, francúzskeho pedagóga, ktorý stal roku 1896 na čele hnutia olympijských hier, platí: ,,Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.´´ Je možné, že šport svoje pôvodné ideály opustil, ale skutočnosťou zostáva, že každé olympijské hry naďalej zjednocujú svet. Pôvodné hry sa v gréckej Olympii konali od roku 776 pred našim letopočtom do roku 394 nášho letopočtu, keď ich kresťanský cisár Teodosius II. zakázal. Prvý víťazi boli odmeňovaní olivovými vencami, ale čoskoro sa atléti začali venovať iba tréningu a súťažili iba o peniaze. To niekedy viedlo k ovplyvňovaniu výsledkov. Súťaže zahŕňali paťboj ( beh, hod oštepom, hod diskom, zápas a skok do diaľky ) a preteky vozatajov. Jeden príbeh hovorí o tom ako istý vynikajúci vozotaj vyzval na preteky nápadníkov, ktorí sa uchádzali o jeho krásnu dcéru, a potom ich jedného po druhom uštval na smrť. Tak to pokračovalo až do chvíle, keď jeden z uchádzačov o dievčinu dvojkolesový voz jej otca pred pretekmi úmyselne poškodil. Jemu tým spôsobil smrť a pre seba získal dcéru. Označenie ,,maratónsky beh´´ sa úajne odvodzuje od príbehu Diomedóna, profesionálneho bežca a vojaka, ktorého v roku 490 pr.n.l. poslali z bojiska pri Maratóne do 35 km vzdialených Atén, aby tam priniesol zprávu o víťazstve nad Peržanmi. Keď do Atén dorazil, zvolal: ,,Radujte sa, sme víťati !´´, a padol mŕtvy od vyčerpania. Súčastná vzdialenosť 42 km sa zaviedla roku 1908: zvyšných 352 metrov sa pripočítalo, aby na londýnskej olympiáde mohli bežci vbiehať do cieľa blízko kráľovskej lóže. Pôvod olympijských hier sa stráca v šere mytológie. Je pravdepodobné že sa uskutočnovali na oslavu víťazstva a vždy boli spojené s nejakou náboženskou slávnosťou. Súťažili iba muži a vačšinou medzi sebou zápasili nahí. Najprv museli odprisahať, že sú bezúhonní občania čisto helénskeho pôvodu, a pochodovať okolo štadióna, aby diváci mohli prítomnosť prípadných cudzincov alebo narušiteľov zákona vetovať. Najstarší hrdina hier bol Korobeus z Elidy, kuchár, ktorý roku 776 pr.n.l. zvíťazil v šprinte. Podnet na modernú olympiádu dali v 90. rokoch 19.storočia Francúzi. Roku 1894 vznikol medzinárodný olympijský výbor a na svojom zjazde dospel k záveru, že ,,športové súťaže by sa mali konať každý štvrtý rok a mal by byť pozvaný každý národ´´. Na olympiáde roku 1896, ktorá sa konala v Grécku bolo zastúpených 12 štátov. Parížske hry v roku 1900 trvali 5 mesiacov.