Slovenské národné obrodenie

- obrodenie = povznesenie národa
- myšlienkovým základom obrodenia bola veľká francúzska revolúcia a osvietenstvo /bojovalo proti poverám, predsudkom/, presadzovali slobodu myslenia a vyjadrovali svoj odpor voči  feudalizmu
- Ján Baltazár Magin – Apológia
-polemický spis , v ktorom odpovedal trnavskému profesorovi Michalovi Bencsikovi, ktorý ponížil slovenský národ. J.B. Magin obhajoval v tomto diele Slovákov /Trenčanov/ ako svojbytný národ so svojou kultúrou a históriou

OSVIETENECKÉ OBDOBIE –1780-1820
- obrodenci v tomto období vyzdvihovali hlavne úlohu materinského jazyka, preto jeho pestovaniu venovali veľkú pozornosť
-2 prúdy :
Katolíci - Bernolákovci /na čele bol Anton Bernolák/
- považovali Slovákov za svojbytný a rovnoprávny národ
- stretávali sa na generálnom seminári v Bratislave
- zaviedli skupinu Spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči
- 1787-bernolákovčina- jazyk, ktorý vznikol na základe západoslovenského nárečia
-fonetický pravopis- ,,Píš ako počuješ!“
-1792-vzniklo Slovenské učené tovarišstvo – spolok , ktorý združoval prívržencov
na celom Slovensku, vydávali diela v bernolákovčine a šírili vzdelanosť. Na
čele stál Juraj Fándly /Pilný domajší, poľný hospodár , Včelár, Zelinkár/

Evanjelici - neprijali jazyk ani národnú koncepciu bernolákovcov
- združovali sa hlavne na Evanjelickom lýceu v Bratislave a tiež v Modre,
Kežmarku, ....
- češtinu považovali za cirkevný jazyk evanjelikov , ale aj za spisovný jazyk Slovákov a hlásali jednotu Čechov a Slovákov
- 1803- založili Katedru reči a literatúry čekoslovenskej -
- 1808- založená Učená spoločnosť malohontská- bola jedným z centier vedeckej činnosti v čase, keď na Slovensku nebola nijaká univerzita. Jej členovia sa zaoberali filozofiou, pedagogikou, národopisom, históriou, literárnou históriou atď. Vo svojich filozofických prácach rozvíjali racionalizmus, gnozeologický kriticizmus a osvietenský humanizmus.
- predstavitelia: Juraj Palkovič- profesor na Katedre reči a lit. čekosloven.Ribay

PREBUDENECKÉ OBDOBIE –1820-1830
- aj keď oba prúdy zotrvávali na svojich predchádzajúcich rozdielnych a národných a jazykových koncepciách ,ale vzájomne sa k sebe názorovo i ľudsky približovali a spolupracovali a Centrum národného hnutia sa presunulo do Budína a Pešti

Katolíci- Ján Hollý /Svätopluk, Cyrilometodiáda, Sláv, Selanky/
- Martin Hamuljak
- písali v bernolákovčine / vysoký štýl/

Evanjelici - rozšírila sa u nich myšlienka slovanského vlastenectva
- Ján Kollár- idea všeslovanskej vzájomnosti- existujú len 4 kmene
/ československý , ruský, lužickosrbský, poľský / a podľa toho aj jazyky. Hovorí že Slováci nie sú samostatní národ, ale iba súčasťou československého národa . Nabádal ku kultúrnej a spoločenskej spätosti s českým národom. Napísal Slávy dcéra.
-Pavol Jozef Šafárik

-1826- vzniká Slovenský čitateľský spolok v Pešti
- bola to 1. organizácia, ktorá spojila evanjelikov a katolíkov
1834- Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej –založil ho Martin Hamuljak a 1.predsedom bol Ján Kollár
-ďalší predstavitelia tohto obdobia: A.Rudnay , Ján Chalupka /Chalúpkovo/ , Karol Kuzmány, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký

ŠTÚROVCI-1820-1848
-zdržiavali sa okolo Evanjelického lýcea v Bratislave a okolo Katedry reči a literatúry
českoslovanskej
- politický program Štúrovcov-boj proti feudalizmu, presadzovanie demokrat. princípov,
kritika riadenia v Uhorsku, požadovali vytvorenie vlastného snemu
-1827- pomohli založiť knižnicu
-1829- založená Slovenská spoločnosť- jej cieľom bolo vzdelávať sa v slovenskom jazyku
a študovať históriu národa
-1836- výlet na Devín- sľúbili vernosť slovenskému národu prijali slovanské mená
Štúr- Velislav Hurban, Hodža – Miloslav
-1837- vzniká tajný a radikálny spolok Vzájomnosť, ktorý bojoval proti feudalizmu (žiadali demokratickejšie zriadenie)
-1842- Slovenský prestolný prosbopis- obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. Výsledkom bolo odvolanie Ľ.Štúra z funkcie námestníka a na protest odišlo 22 študentov študovať na lýceum do Levoče. Spievali si do Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska
-1843- prijatá spisovná slovenčina na základe stredoslovenského nárečia
-Nárečja slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí- vysvetli prečo bolo potreba uzákoniť jednotný spisovný jazyk
-Gramatica Slavica- toto dielo obsahovalo základné gramatické princípy novej reči
-uzákonili ju v Hlbokom, kde sa Štúrovci boli poradiť spolu s katolíkom Jánom Hollým, aby slovenčina bola jednotným jazykom pre katolíkov aj evanjelikov

VYVRCHOLENIE SNO
-1844- vzniká spolok TATRÍN v Liptovskom Mikuláši a zakladá ho Štúr, Hurban ,Hodža
- je to organizácia, ktorá zjednocovala činnosť ostatných spolkov, vydávali knižky,
učebnica, zakladali nedeľné školy, ....
1845- začali sa vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský,
kde Štúrovci uverejňovali svoje diela