V júni v. r. 1861 sa začala realizovať myšlienka slovenských národovcov  založiť Maticu slovenskú ako  celonárodnú kultúrnu inštitúciu. Utvoril sa dočasný výbor, ktorý pracoval dôsledne a rýchlo. Začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu, ktoré vzniklo po zrušení uhorského snemu, stanovy Matice slovenskej. Vtedy sa začala verejná národná zbierka finančných prostriedkov.

Táto zbierka dokázala, že slovenský ľud potrebuje miesto, kde sa budú ukladať pamätné spisy a iné. No, a tak  sa v r. 1863 po tisícročnom jubileu príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu sa  4. augusta 1863 konalo zakladajúce valné zhromaždenie v Turčianskom sv. Martine.  Medzi zakladateľmi figurovali mená ako Štefan Moyzes a Karol Kuzmáni . Medzi stálych členov patril aj Juraj Hronec i Štefan Krčméry. Juraj Hronec podporoval a získaval peňažné prostriedky, fondy pre archív a knižnicu, mnohými  rukopismi od slovenských spisovateľov. Má Matica slovenská aj odbory? Má, ale začiatky vznikania odborov  neboli jednoduché a ľahké. Prvé pokusy  boli v prvom období činnosti Matice slovenskej ( 1863-1875 )pravda, vládny komisár  videl porušenie stavov a preto ich zakázal. Napriek tomuto zákazu  v obmedzených podmienkach pracovali a vydávali časopis Letopis Matice slovenskej.

V ňom uverejnili  svoje poznatky a štúdie zo sveta vedy. Nevyhnutné založenie vedeckých odborov  nastalo po vzniku Československa. V januári 1920 prišiel a požiadal o založenie odborov v Matici Slovenskej  významný človek Ján Slávik. Medzi prvými odbormi bol výtvarný odbor. Po zasadnutí Matičných  funkcionárov 24. 8. 1920  matičná správa predložila návrh na zriadenie vedeckých odborov. Návrh bol prijatý. Vznikli: Jazykovedný, Národopisno- pamiatkový, Historický odbor. Neskôr v časových odstupoch vznikli: umelecký( 3 sekcie)  národopisnú- pamiatkovú , literárnu, výtvarnú a hudobnú sekciu. Z pamiatkársko-ochranárskej činnosti vznikli historický a umelecký odbor. Neskôr zase Pedagogický, Literárnohistorický, Filozofický, Sociologický a Prírodovedný odbor.