V júni v. r. 1861 sa začala realizovať myšlienka slovenských národovcov založiť Maticu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu inštitúciu. Utvoril sa dočasný výbor, ktorý pracoval dôsledne a rýchlo. Začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu, ktoré vzniklo po zrušení uhorského snemu, stanovy Matice slovenskej. Vtedy sa začala verejná národná zbierka finančných prostriedkov.
Táto zbierka dokázala, že slovenský ľud potrebuje miesto, kde sa budú ukladať pamätné spisy a iné. No, a tak sa v r. 1863 po tisícročnom jubileu príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu sa 4. augusta 1863 konalo zakladajúce valné zhromaždenie v Turčianskom sv. Martine. Medzi zakladateľmi figurovali mená ako Štefan Moyzes a Karol Kuzmáni . Medzi stálych členov patril aj Juraj Hronec i Štefan Krčméry. Juraj Hronec podporoval a získaval peňažné prostriedky, fondy pre archív a knižnicu, mnohými rukopismi od slovenských spisovateľov. Má Matica slovenská aj odbory? Má, ale začiatky vznikania odborov neboli jednoduché a ľahké. Prvé pokusy boli v prvom období činnosti Matice slovenskej ( 1863-1875 )pravda, vládny komisár videl porušenie stavov a preto ich zakázal. Napriek tomuto zákazu v obmedzených podmienkach pracovali a vydávali časopis Letopis Matice slovenskej.
V ňom uverejnili svoje poznatky a štúdie zo sveta vedy. Nevyhnutné založenie vedeckých odborov nastalo po vzniku Československa. V januári 1920 prišiel a požiadal o založenie odborov v Matici Slovenskej významný človek Ján Slávik. Medzi prvými odbormi bol výtvarný odbor. Po zasadnutí Matičných funkcionárov 24. 8. 1920 matičná správa predložila návrh na zriadenie vedeckých odborov. Návrh bol prijatý. Vznikli: Jazykovedný, Národopisno- pamiatkový, Historický odbor. Neskôr v časových odstupoch vznikli: umelecký( 3 sekcie) národopisnú- pamiatkovú , literárnu, výtvarnú a hudobnú sekciu. Z pamiatkársko-ochranárskej činnosti vznikli historický a umelecký odbor. Neskôr zase Pedagogický, Literárnohistorický, Filozofický, Sociologický a Prírodovedný odbor.
