referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Diana
Piatok, 1. júla 2022
Napoleon Bonaparte
Dátum pridania: 28.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 309
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
dáva korunovať za cisára Francúzov. 19 rokov, od roku 1796 do roku 1815, utváral dejiny kontinentu. 19 rokov viac-menej neprežitých vojen takmer po celom teritóriu Európy, ale aj v severnej Afrike a na blízkom východe. Po nešťastnej výprave do Ruska (1812) a porážke pri Lipsku (1813) prichádza prvý pád. Po fenomenálnom návrate z Elby sa ešte na 100 dní zmocňuje vlády a až bitka pri Waterloo v júni 1815 definitívne ukončuje jeho skvelý rozlet.

Posledných päť trpkých rokov života strávil vo vyhnanstve na Ostrove svätej Heleny, kde aj zomrel. Napoleon sa preslávil predovšetkým ako skveý vojvodca-novátor. Za svojej vojenskej kariéry vybojoval 84 veľkých a menších bitiek, z nich 77 vyhral, 3 dopadli nerozhodne a len 4 prehral. Dokázal tak oduševniť svojich vojakov, že sa vrhali na omnoho silnejšieho nepriateľa a porážali ho. Jeho prítomnosť na bojisku mala hodnotu armády. V boji a v politike bol neúprosný a tvrdo zúčtoval s každým, kto sa mu postavil do cesty. Ak to považoval za nevyhnutné, dokázal byť nesmierne krutý. Pri ťažení v severozápadnom Španielsku v roku 1796 dal za smrť piatich Francúzov zmasakrovať obyvateľstvo mesta Lugo. V Palestíne roku 1799 prikázal postrielať 4000 tureckých zajatcov, aby ich nemusel živiť. "Neželám nikomu prežiť to, čo sme zažili my, ktorí sme videli toto vraždenie", spomína jeden z jeho dôstojníkov.


Tajomstvo kariéry

" Vo mne žijú dvaja rôzni ludia. Človek hlavy a človek srdca. Nemuslite si, že nemám cítiace srdce ako iní ľudia. Som dokonca dosť dobrý človek. Ale od ranej mladosti sa snažím umlčať túto strunu. Teraz sa už vo mne neozýva...," zveril sa raz na vrchole moci jednému z blízkych spolupracovníkov a poodhalil tak tajomstvo nejednej veľkej kariéry. Chladnokrvne uvažujúci v boji, vedel hlboko milovať. Miloval najmä svoju prvú ženu Jozefínu. Miloval ju napriek jej neverám a aj potom, keď sa s ňou rozviedol, aby mohol mať politický sobáš s rakúskou princeznou Máriou Lujzou. Počas svojich výprav jej posielal desiatky ľúbostných listov. Niekoľko dní pred bitkou pri Lodi jej napísal: "Moja jediná Jozefína, ďaleko od Teba niet radosti, ďaleko od Teba je svet púšťou, kde zostávam osamotený a kde nepociťujem slasť úľavy srdca. Vzala mi viac než dušu: si jediná myšlienka môjho života. Ak ma roztrpčili strasti verejných záležitostí..., ak som už hotový preklínať život, položím si ruku na srdce; tak mám ukrytý Tvoj obraz, pozerám naň a láska je pre mňa úplným šťastím."

Mal dar rozpoznať v ľudoch ich danosti. Obklopil sa kohortou mimoriadne schopných a nadaných ľudí. Nebál sa osobností a vedel si ich získať. Dával prednosť mladým (sám mal 24 rokov, keď sa stal generálom, 34 rokov, keď sa stal cisárom, a 45 rokov v bitke pri Watterloo). Kládol vysoké nároky na seba a na iných. Bol neuveriteľne pracovitý-za jeden zo svojich symbolov do erbu si zvolil včelu. Rád čítal a vláčil so sebou poľnú knižnicu s niekoľko tisíc zväzkami. Vážil si a podporoval vzdelanie a vedu. Za najväčšiu poctu svojho života považoval členstvo vo francúzskej Akadénii vied (kde ho prijali ešte ako mladého generála).

Napoleon a Slováci

Historická prvá talianska výprava Napoleona Bonaparteho sa zapísala aj do našich dejín. Tisíce Slovákov slúžiacich v rakúskej cisárskej armáde boli bezprostrednými svedkami vzostupu Malého kaprála. V Taliansku už od roku 1795 bojoval 19.cisársko- kráľovský peší pluk z Košíc, v ktorého mužstve dominovali Slováci (zverbovaný v Abovskej, Gemerskej, Liptovskej, Oravskej, Šarišskej,Spišskej a Turnianskej stolici). Napriek prehre sa osvedčil v bitke pri Loane (dnes letovisko v Ligúrii západne od Janova) 23.novembra 1795, keď ustúpil z boja ako posledný. Proti Bonapartemu bojoval pri Montenotte, Degu a na prístupoch k Milánu. Zúčasnil sa na dvoch výpravách maršala Wurmsera na oslobodenie Mantovy. Po porážkach pri Castiglione a Bassane v septembri 1796 v nej sám uviazol. Pluk zaplatil vysokú daň Napoleonovmu vojenskému umeniu. V priamych bojoch padlo 252 mužov, 961 bolo zranených (asi tretina zraneniu podľahla) 1828 skončilo v zajatí. V Mantove najmä od hladu a chorôb zomreli ďalšie stovky jeho príslušníkov (začiatkom roka 1797 v meste pojedli všetky psy i mačky a za vrabcov sa draho platilo).

Okrem toho 1057 Slovákov- posily 19.c.-k.pluku- zahynulo, utrpelo zranenia alebo padlo do zajatia pri pokuse podmaršala Proveru uvoľniť pevnosť úderom od Padovy 13.-16.januára 1797. O nesmiernom utrpení obliehaných svedčí skutočnosť, že v Mantove vtedy zahynulo až 18000 vojakov a 6000 mešťanov. Mená slovenských dôstojníkov, poddostojníkov i vojakov onej vojny, zachytené v dejinách 19.pešieho pluku, možno mnohým pripomenú rodinné legendy o ich pradedoch. V bojoch pri Mantove padol kapitán Jozef Čelko, zranení boli kapitán Ignác Sluha, nadporučík Michal Mikovíni, zástavník Anton Pokorný, do zajatia podli podporučíci Jozef Meško a Karol Strážaj. Kaprála Štefana Majora vyznamenali čestnou striebornou medailou za záchranu raneného druha a za prienik do prístavu Savona; jeho vojaci Michal Dudáš, Gajdoš a Janotti dostali po dukáte. Po bitke pri Loane dostal zlatú medailu šikovateľ Jozef Zglecevský za záchranu dôstojníka a za to, že napriek zraneniam zastúpil padlého veliteľa polstotiny; jeho kapráli Jakub Horončár a Jakub Kenducký získali po dva, slobodníci Koza, Ján Benčík a vojaci František Poljak a Juraj Harasy po jednom dukáte. Po bitke pri Montenotte a Degu dekorovali zlatou medailou šikovateľa Jána Markoviča, striebornými medailami Vavrinca Nováka a Františka Poljaka. Na väčšinu slovenských vojakov bojujúcich a padlých v tejto vojne však história zabudla. V pamäti národa zostala len anonymná spomienka v ľudovej piesni:

"Za Veronú, za tým mostom,
stojí Francúz se svým vojskom.
Náš pán cisár proti nemu,
budú držať vojnu spolu.
Začal Francúz prevladúvať,
naš pán cisár listy písať.
Písal ich on na vše strany,
z Uhier do Čiech, do Moravy..."

Oživená história

Pri 200.výročí vojny z rokov 1795-1997 usporiadali v Taliansku a Rakúsku viaceré spomienkové podujatia s účasťou historických vojenských jednotiek z celej Európy. V Loane (1995), v Miláne a v Arcole (1996), v rakúskom Lebene a v talianskom Rivoli a Udine (1997) sa na miestach historických bojov predstavila aj skupina nadšencov vojenskej histórie - členov Športovostreleckého klubu Slovnaftu - v dobových rovnošatách 2.c.- k.pešieho pluku z Bratislavy.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Napoleon Bonaparte 2.9860 415 slov
Napoleon Bonaparte GYM 2.9625 4160 slov
Napoleon Bonaparte 2.9573 154 slov
Napoleon Bonaparte GYM 2.9866 172 slov
Napoleon Bonaparte GYM 2.9400 2918 slov
Napoleón Bonaparte 2.9852 525 slov
Napoleon Bonaparte SOŠ 2.9809 1120 slov
Napoleon Bonaparte 3.0017 2212 slov
Napoleon Bonaparte GYM 2.9685 364 slov
Napoleon Bonaparte 2.9494 957 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.