Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia (najmä porovnávacia).
V praveku sa človek vyvíjal ako biologická a spoločenská bytosť v procese, ktorý nazývame anropogenéza:
· Homonizácia (bipédia – chodenie po dvoch nohách, vývin chrbtice, ruky, chrupu, mozgu, stereoskopické videnie)
· Sapientácia (vývin ľudského intelektu)
Vývoj ľudských predchodcov – primátov prebiehal mnoho miliónov rokov, až dospel k rodu Australopitekus (pred 5 miliónmi rokmi). Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi. Ďalšie vývojové stupne človeka:
v HOMO HABILIS (3 milióny rokov)
v HOMO ERECTUS (1 milión – 300/200 tisíc rokov)
v HOMO SAPIENS (300/200 tisíc – súčasnosť)
Ř HOMO SAPIENS SAPIENS (40/35 tisíc rokov)

Periodizácia praveku
Delí sa podľa materiálu, z ktorého sa v prevažnej miere vyrábali nástroje (doba kamenná, bronzová a železná).

PALEOLIT
- staršia doba kamenná

NAJSTARŠÍ PALEOLIT (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.)
V tomto období žil vo východnej Afrike HOMO HABILIS a to v oblasti Veľkých jazier. Používal jednoduché nástroje z dreva a kameňa. Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm. Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje. Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh – HOMO ERGASTER a to v okolí jazera Turkana. Mozgová kapacita bola približne 850 ccm.

STARÝ PALEOLIT (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.)
V tomto období žil HOMO ERECTUS, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie. Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm. Žil v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov (najmä pästný klin – univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie). Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Starostlivým štiepaním možno regulovať jeho tvar a veľkosť odštepov, takže vznikajú nástroje rôznych tvarov a veľkostí. Keďže pazúrik veľmi pripomína sklo, majú odštepy veľmi ostrý okraj. Ten možno po otupení ďalším štiepaním opäť priostriť. Pazúrik je dosť rozšírený a častý kameň, v mnohých prípadoch ho však museli dolovať z kriedových vrstiev, kde sa bežne vyskytuje.