Ľudia doby kamennej nepoznali cement, a tak namiesto zakotvenia tmelili ílom. Len z takého vysokého lešenia mohli dočiahnuť až na strop jaskyne. Našli sa tu aj rozhádzané kosti sobov – zrejme stopy po „pracovnom obede“. Chlieb a pivo v dobe kamennej
Chlieb a pivo sa robia z obilia. V dobe kamennej sa chlieb robil z divo rastúcej pšenice a jačmeňa. Pivo sa zrejme začalo variť ako vedľajší produkt ranej výroby chleba. Nik však dnes nevie, či sa obilie začalo pestovať kvôli chlebu, či kvôli pivu.
Kamenné mažiare, paličky a mlecie kamene zo starodávnych nálezísk naznačujú, že si ľudia na Blízkom východe pripravovali akýsi druh nekysnutého chleba či kaše z divého obilia ešte predtým, než sa naučili zhotovovať hlinené nádoby.
Zrno divo rastúceho obilia sa dá len ťažko oddeliť od plevy. Podľa archeológov sa ľudia v prehistorických dobách naučili oddeľovať plevy tak, že najprv dali obilie vysušiť na horúcich kameňoch a potom ho vymlátili. Zmiešaním rozdrvených obilných zŕn s vodou pripravili akúsi jedlú kašu. Nerozdrvené zrná navlhčili a nechali vyklíčiť ako fazuľové výhonky. Prírodné kvasinky z tohto procesu skvasili na alkohol.
Vieme, že prvými ľuďmi, ktorí pestovali vlastné obilie boli príslušníci manufienskej kultúry; sídlili okolo hory Karmel v dnešnom severnom Izraeli. Výskumy britskej archeologičky Dr. Romany Unger – Hamiltonovej v roku 1988 dokázali, že už pred 13 000 rokmi príslušníci natufienskej kultúry používali pazúrikové kosáky pri zbere obilia (pšenice a jačmeňa), ktoré si sami vypestovali. Našla totiž kosáky poškriabané kamenným prachom, čo dokazuje že sa vtedy obilie kosilo na obrábanej pôde, a nie ne bujnej vegetácii, kde rastliny držia prach pri zemi.
Poznámka: Sumeri asi pred 5 000 rokmi spotrebovali 40% svojej úrody na výrobu piva s ôsmimi príchuťami.
Ako prví vyrábali kysnutý chlieb starí Egypťania okolo roku 2 600 pred Kr. Z pšeničnej múky si vyrábali stále zásoby kvásku, ktorý pridávali do každej zmesi na kysnutie cesta. Kvások zrejme objavili náhodou, keď sa kvasinky zo vzduchu dostali do cesta. Neskoršie civilizácie pridávali do chleba namiesto kvasníc penu z kvasiaceho piva.

Prvotná medicína: operácia mozgu
Operácie mozgu nie sú moderným vynálezom – robili sa už v dobe kamennej, asi pred 12 000 rokmi. V Európe (najmä vo Francúzsku), v Afrike a v Južnej Amerike (predovšetkým v Peru) sa našli praveké lebky s vyvŕtanými otvormi.
Okolo týchto otvorov sú často viditeľné znaky nového rastu, čo dokazuje, že pacient po operácii ešte nejaký čas žil.