Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Jednoduchý kožušinový odev a hrejúci oheň, na ktorom neandertálci tiež pripravovali jedlo, ho chránili pred mrazom, ktorý niekedy dosahoval hodnotu až – 40 0C.
Neandertálec (HOMO SAPIENS NEANDERHALSIS) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. 40% neandertálcov umieralo pred dovŕšením 20 rokov, ďalších 40% potom medzi 20. a 30. rokom. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti. Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život. A pretože takéto úvahy predpokladajú abstraktné myslenie, musel byť schopný formulovať svoje myšlienky a rozprávať jednoduchým jazykom. Dokonca vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky. Súčasníkom neandertálca na Jáve bol Homo sapiens soloensis. V mnohom sa podobal neandertálcovi, mal ale jasné znaky Rodu Homo erectus: primitívna forma lebky, hrubšia stavba tela a mohutnejšie nadočnicové oblúky. Iná forma Homo sapiens, človek rhodeský, mal v tej istej dobe svoj domov južnej v Afrike, kde vymrel len pred 30 000 rokmi. Ako mladšia forma neandertálcov žil na Strednom východe Homo sapiens presapiens (palaestinensis). Síce ešte stále neandertálec, predsa však bol palestínsky človek väčší a gracilnejší. Jeho stehenné kosti boli priame a dlhšie, čelo silne klenuté, dutina lebečná vyššia a viac zaoblená a brada výrazne vyvinutejšia ako u stredoeurópskych neandertálcov. Možno, že bol neandertálec predchodcom dnešných Stredoeurópanov, pretože európsky neandertálec vymrel pred 40 až 35 tis. rokmi. Neandertálci predstavujú slepú vývojovú vetvu človeka.
Významné náleziská: Neanderthal, Morava (Dolní Věstenice), Šanidar, Tešik – Taš (Uzbekistan), Krapina (Chorvátsko - známky kanibalizmu). Z nálezov je zrejmé, že Neanderthálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva. Na našom území máme viacero dôkazov o živote neandertálcov (artefaktov) – Bojnice, Dudince, Trenčianske Teplice a. i. Našli sa aj telesné pozostatky: Gánovce – nález kamenného výliatku mozgu neanderthálskej ženy; Šaľa – temenná kosť neanderthálskej ženy.