K objavu metalurgie železa došlo v Malej Ázii. Toto územie dlho ovládala Chetitská ríša, ktorá prísne strážila tajomstvo výroby. Metalurgiu železa objavili okolo roku 2 500 pred Kr. Neskoršie sa však technológia výroby železných nástrojov a zbraní šírila do ďalších krajín. Výrobky zo železa postupne nahradili bronz. S použitím železa súvisí aj rozmach niektorých starovekých civilizácií: Gréckej, Etruskej. V Európe sa železná doba rozdeľuje na dve fázy:
1. staršia – Halštatská (podľa rakúskeho Hallstatt) – 700 – 400 pred Kr.
2. mladšia – Laténska (podľa švajčiarskeho La Téne) – 400 – 1 pred Kr.

HALŠTATSKÉ OBDOBIE (700 – 400 pred Kr.)
V staršej dobe železnej nastupuje spolu s chladnejším a vlhčím počasím v európskom podnebnom pásme načas vlhšie počasie aj v Stredomorí. Vlastné halštatské obdobie síce trvá dve storočia, ale jeho tradícia pôsobí ešte počas dvoch nasledujúcich storočí. Všeobecná stredoeurópska chronológia rozlišuje dva hlavné vývojové stupne. Pre prvý z nich (7. stor.) sú charakteristické bojové družiny a zvýšený podiel chovu dobytka, pre mladšie (6. stor.) nový rozvoj poľnohospodárskych osád a rozmach pevností, ktoré sa stali sídlom miestnych vládcov a ich rodín, pochovávaných vo veľmi bohatých („kniežacích“) hroboch; vývoj spoločnosti mladšieho stupňa zasahuje až do 5. storočia, do rozhrania halštatského a laténskeho obdobia.
Halštatské obdobie prebiehalo súčasne s archaickou gréckou kultúrou, s prudkým rozvojom gréckeho umenia a filozofie a súčasne s vrcholom etruského panstva v Itálii. Rím bol doteraz bezvýznamným mestom, ovládaným etruskou dynastiou. Grécke osady v Stredomorí a v oblasti Čierneho mora zapojili mnoho barbarských kmeňov do sféry svojho obchodu a kultúrneho pôsobenia.
Prechod od doby bronzovej k dobe železnej je zachovaný v mytológii európskych národov ako zhoršenie stavu sveta. Prináša boje, rozbroje a neistotu; násilie sa stalo až príliš častou súčasťou života. Pestoval sa rituálny kanibalizmus a zabíjanie zajatcov.
Pomerne organizovaný systém neskorej bronzovej doby sa rozpadal, v spoločnosti získavali vedenie za podpory svojich priateľov vodcovia. Ich krehká autorita, nepodložená rodovou tradíciou, sa pri neúspechu ľahko zrútila a spoločenstvo opäť strácalo stabilitu.