„Rím bol založený 21.apríla 753 pnl. ,“ tento dátum sa opiera o rímsku tradíciu. Zakladateľmi Ríma boli podľa tej istej tradície bratia Romulus a Remus. Starí Rimania neuvádzali však po dlhé stáročia rok založenia svojho mesta presne ani jednoznačne. Až v poslednom storočí pnl. prijali odhad polyhistora a spisovaťeľa Marca Terentia Varrona, že Rím bol založený „tretieho roku šiestej olympiády“ (prvá olympiáda sa konala podľa gréckej tradície roku 776 pnl.

Historickú tradíciu dnes spravidla nezavrhujeme; skúsenosti nás poučili, že občas obsahuje zrnko pravdy. Lenže v prípade Romula a Rema ide o osoby, ktoré boli príliš vznešeného pôvodu, aby mohli byť ľudia z mäsa a krvi. Ich otcom bol boh vojny Mars, syn najvyššieho boha Jova a jeho manželky Junony, matkou zas ponna-vestálka Rea Silvia. Ich predkom bol hrdina Aeneas, syn bohyne lásky Venuše a pravnuk samotného Jova.

Moderná veda hovorí – Rím vraj nebol pravdepodobne vôbec založený. A rozhodne nie Romulom a Remom... Napriek tomu však existuje!
Rím bol založený z vôľe bohov, aby sa skvel v sláve a mocne vládol svetu, keď padla slávna Trója. Históriu pádu Tróje, ktorá tvorí prológ k založeniu Ríma, je známa z Homéra a Vergílius si ju len obvyklou mierou straníckosti upravil pre Rímske potreby. Priamov syn Paris uniesol manželku spartského kráľa Menelaa, krásnu Helenu. Neuniesol ju celkom sám, ale s pomocou syna dardanského kráľa Anchisa, mladého Aenea. A nespravodlivo a to dokonca ani váhradne z vlastnej vôľe. Podnietila ho k tomu bohyňa lásky Venuša, ktorá mu sľúbila za manželku najkrajšiu ženu pod slnkom, aby sa mu tak odmenila, že jej v spore s bohyňami Junonou a Minervou pririekol prvenstvo v kráse. Pravda, to na podstate veci nič nemenilo: nech riadia činy ľudí hoci bohovia, ľudia sú za ne zodpovední.

Primeraným tresttom za únos kráľovej manželky synom iného kráľa bola podľa dobových zvyklostí vojna. Achájski králi, pochopiteľne, potrebovali k úspešnému výsledku vojny proti Tróji pomoc bohov; museli sa k ním nakloniť zmierlivosťou. Agamemnon zmobilizoval všetkých achájskych kráľov, so stotisícovou armádou sa priplavil k maloázijským brehom a napadol Priamovo mesto. Bleskový úder sa mu nepodaril, lebo ho Trójania na čele s Priamovým najstarším synom Hektorom odrazili.
Na návrh kráľa Ulixa dal postaviť obrovského dreveného koňa, do jeho durého brucha schoval najlepších bojovníkov, potom spálil celý tábor, nalodil vojsko a odišiel akoby s neúspechom domov.

Nikto z trójskych vodcov neunikol achájskym zbraniam. Zachránil sa iba jeden jediný muž. Bol to Aeneas, niekdajší. Paridov priateľ a vodca dardanského vojska, ktoré sa hrdinsky bilo na strane Trójanov.
Osud mu totiž určil, aby preniesol oheň z trójskeho kozuba na italskú pôdu a založil tam mesto, z ktorého vzišiel Rím.