Dánsky kráľ zahájil na jar 1626 operáciu proti Tillymu, zatiaľ čo Mansfeld zaútočil na Sliezsko a snažil sa o spojenie s G.Betlenom. Cisár Ferdinand II. Proti nim vyslal novú armádu v čele s Albrechtom z Valdštejna, ktorý porazil Mansfelda v r.1626 pri Dessau a prenasledoval ho do Uhorska. Medzitým Tilly porazil Kristiána IV. Pri Luttere a po príchode Albrechta z Valdštejna z Uhorska zaútočili obidve armády na Dánsko. V máji 1629 bol donútený Kristián IV. Uzatvoriť Lubecký mier

ŠVÉDSKA VOJNA
Štvrtá fáza 30-ročnej vojny, zahájená vylodením švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa dňa 4.7.1630 v Nemecku. Cisár, ktorý nedávno predtým zbavil Albrechta z Valdštajna hlavného velenia, bol nútený spoľahnúť sa na armádu J.T.Tillyho, ktorá však bola v bitke pri Breitenfeldu veľmi zničená. K švédskemu vojsku sa pripojila protestantské kniežatá sev.Nemecka a kráľ Gustáv II. Adolf postupne ovládol veľkú časť ríše. Najprv Valdštejnov návrat do čela cisárskych vojsk zastavil švédov pri Norimbergu, v nerozhodnej bitke pri Lutzenu v novembri 1632 potom švédsky kráľ padol. V nasledujúcom roku sa sily vyrovnali, Valdštejnovo váhanie a nechuť k rozhodným akciám vyvolali jeho pád a smrť. Cisárske vojsko bolo severne J.M.Gallasovi-Campo, ktorý dokázal poraziť spojenú švédsku a saskú armádu v septembri 1634 pri Nordlingenu. Nato Sasko uzavrelo s cisárom dňa 30.5.1635 pražský mier, švédska izolácia však bola prekonaná spojeneckou zmluvou s Francúzskom 28.4.1635, čo znamenalo zahájenie poslednej fázy konfliktu.

ŠVÉDSKO-FRANCÚZSKA VOJNA
Posledná fáza 30-ročnej vojny, zahájená v lete 1635 francúzskym útokom na Španielsko. Po pražskom mieri, kedy vojnu s cisárom ukončila väčšina protestantských kniežat severného Nemecka, mohla cisárske vojská zakročiť na Rýne v prospech svojho španielskeho spojenca. Medzitým však francúzsky prvý minister Richelieu sprostredkoval predĺženie mieru medzi Poľskom a Švédskom. Švédi mohli obnoviť operácie v Nemecku a J.G.Baner zvíťazil nad cisárským vojskom pri Wittstocku. Od jesene 1636 tak viedla cisárska armáda so svojimi spojencami vojnu na niekoľkých frontách, v Porýnii proti Francúzsku, v Nemecku proti švédom a v r.1643 aj v Uhorsku pri Sedmohradskom vojvodcovi J.I.Rákoczymu. Behom vojenských operácii, vedených so striedavými úspechmi, bolo veľmi spustošené Bavorsko, česká zem, Sasko, Brandiborsko a Porýnie. Všeobecná vyčerpanosť viedla väčšinu zúčastnených k zahájeniu mierových jednaní vo vestfáltských mestách už od r.1641, ale vestfaltský mier bol uzavretý až do dňa 24.10.1648. Vo vojne pokračovali ďalej Francúzsko a Španielsko až do roku 1659, keď bol uzavretý pyrenejský mier.