Revolučné roky 1848-1849 sa nazývajú "jar národov".Európske národy po dvoch rokoch dozrievania otvorene vstúpili so svojimi národnými požiadavkami v revolúcii.Urobil tak aj slovenský národ.V revolučných marcových dnoch sa slovenskí vodcovia rozišli po celom slovensku a agitovali medzi ludom.Z týchto zhromaždení vyplinul ceosloenský program,ktorý sformulovaali v Liptovskom sv.Mikuláši Štúr,Hurban,Hodža.Program dostal názov Žiadosti slovenského národa a vyhlásili ho 11.mája 1848 v liptovských kúpeloch Ondrášová.

Žiadosti slovenského národa obsahovali národné a demokratické požiadavky: -Uhorsko sa malo stat krajinou rovnoprávnych národov. -v celouhorskom sneme mali mat rovnomerné zastúpenie všetky národnosti. -Slovensko malo mat svoj vlastný snem- -v slovenských stoliciach a obcicach sa mala stat úradným jazykom slovenčina -Slováci mali dostat vlastné školy,od ludových až po univerzitu. -červeno-biela zástava sa mala uznat zanárodnú slovenskú zástavu. -v Uhorsku sa malo zaviest všeobecné volebné právo. -mala byt vyhlásená úplná sloboda tlače a zhromaždovania. -Zákon o zrušení poddanstva sa mal rozšírit na šetkých rolníkov a na všetku pôdu. -rolníkom sa mali vrátit všetky pozemky,ktoré im zabrali zemepáni.

Slovenské požiadavky sledovali národné práva,demokratické pomery v štáte a zlepšenie postavenia rolníkov.Žiadosti slovenského národa poslali slovenskí predsatvitelia uhorskej vláde.Tá ich však neprijala.Vidala na Štúra,Hurbana a Hodžu zatikač a vyhlásila stanné právo.Štúrovci sa schovali do čiech.Slováci pochopili,že najväčším nepriatelom je madarská vláda.