referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratko
Pondelok, 29. novembra 2021
Sedem divov sveta
Dátum pridania: 13.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dracula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 970
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 20s
Pomalé čítanie: 14m 0s
 

Diova socha v Olympii
ROKU 433 pr. n. l. DIKONČIL V MESTE OLYMPIA na Peloponézskom polostrove sochár Feidias sochu Dia, najvyššieho z gréckych bohov. Keďže merala trinásť metrov, t. j. viac ako dnešný štvorposchodový dom, museli pre ňu postaviť nový, dostatočne veľký chrám. Náklady na vytvorenie diela boli nepredstaviteľné – Feidias použil tonu slonoviny a ešte viac zlata.Rozmery sochy a Feidiov cit pre detail privádzali všetkých návštevníkov chrámu do úžasu. Tradovalo sa, že vyzerala skôr ako šperk, než ako socha. Feidias zobrazil najvyššieho z bohov na tróne tak realisticky, že mnohí uverili, že videli samotného Dia. Dielo sa uchovalo v chráme celé stáročia, ale v neskorších, rímskych časoch pomaly upadalo do zabudnutia. Roku 394 pr. n. l. podľa niektorých správ zvyšky zachránili a previezli do Konštantinopolu, kde ich zničil jeden z veľkých požiarov mesta.

Mauzóleum v Halikarnase
STAVBU, KTORÚ OBDIVOVAL celý svet pre jej monumentálnosť a prekrásnu sochársku výzdobu, postavili v 4. stor. pr. n. l. pre perzského satrapu, ktorý sa volal Mausolos. Tomuto najvýznamnejšiemu mužovi v oblasti dnešného juhozápadného Turecka malo slúžiť ako hrobka. Predpokladáme, že Mausolos sa sám rozhodol vystavať si tento pamätník – miesto svojho posledného odpočinku. Mausolos vládol v kráľovstve zvanom Kária. To v tomuto období tvorilo súčasť veľkej Perzskej ríše, hoci požívalo viaceré výhody nezávislého štátu. Mausolos hlavné Halikarnas na pobreží Egejského mora prežívalo vďaka ambicióznej výstavbe v období rokov 377 až 353 pr. n. l. veľký rozvoj. Projekt mauzólea navrhol grécky architekt Pýtheos. Po satrapovej smrti stavbu dokončovala jeho manželka a následníčka Artemisia. A hoci aj ona zomrela skôr, ako stihla dielo dokončiť, robotníci pokračovali v práci, pevne rozhodnutí zanechať pamiatku svojho majstrovstva nasledujúcim generáciám. Mauzóleum bolo v priebehu vekov zničené, ale aj napriek tomu sa archeológom podarilo odhaliť veľa z jeho tajomstiev. Halikarnas sa nachádzal neďaleko dnešnej obce Bodrum, kde môžeme navštíviť múzeum so zvyškami slávnej stavby.

Rodoský kolos
ROKU 304 PR. N. L. MALI OBYVATELIA MESTA RODOS na rovnomernom ostrove v Stredozemnom mori dôvod na veľkú oslavu. Po tretí raz za posledných 30 rokov odolali dobyvateľom. Vďačnosť rodoského ľudu bola taká veľká, že sa rozhodli na počesť ochrancu ostrova, boha Slnka Helia, postaviť kolosálne dielo. Peniaze na jeho stavbu získali z predaja zbraní, ktoré na bojisku zanechal Demetrius Poliorcetes a a jeho 40 000 vojakov po dlhom a zanietenom obliehaní hlavného mesta. Ostrovania začali stavbu 32 metrov vysokej bronzovej sochy roku 292 pr. n. l. Práce trvali 12 rokov. Boh Slnka stál na mramorovom podstavci pri prístave a zhotovili ho z vytvarovaných bronzových platní, upevnených na železnej konštrukcii. Napriek veľkému úsiliu svojho tvorcu Cháresa z Lindosu nestál tento monument viac ako 60 rokov – najkratšie zo všetkých siedmich divov antického sveta. Zničilo ho silné zemetrasenie roku 226 pr. n. l. Pod jeho otrasmi sa socha zlomila v kolenách a pri páde sa roztrieštila. Úlomky zanechali ostrovania na mieste svojmu osudu, kde ich mohli zvedavci nájsť ešte roku 654 n. l. Vtedy Arabi, ktorí ostrov Rodos dobyli, predali cenný kov zo sochy sýrskemu obchodníkovi. Ten na ostrove nezanechal z monumentu ani kúsok. Ako dopravný prostriedok mu na odvoz poslúžilo 900 ťavích chrbtov.

Maják na ostrove Faros
„Sostratos z Knidu, Dexifanov syn, bohom, chrániacich plavcov“venovanie na alexandrijskom majákuKEĎ SA ZOTMELO, ostrov Faros poskytoval obyvateľom antickej Alexandrie úžasný pohľad. Na majáku týčiacom sa do nočnej oblohy horeli ohne, ktoré varovali lode na mori pred nebezpečnými podmorskými útesmi. Maják na ostrove Faros postavili ako posledný zo známych siedmich divov antického sveta, ale bol z nich asi najužitočnejší.Egyptskú Alexandriu nezaložil roku 332 pred n. l. nikto iný ako Alexander Veľký. Na jej mieste pôvodne stála iba maličká rybárska osada – očitý svedok častých nešťastí lodí končiacich svoju púť na neďalekých podmorských útesoch. Rastúca dôležitosť a vplyv mesta si vyžiadali vytvoriť bezpečný vjazd do prístavu. Alexandrov nástupca v Egypte Ptolemaios I. Sotér sa preto rozhodol roku 299 vybudovať maják na neďa-lekom ostrovčeku, ktorý miestni obyvatelia volali Faros. Stavali ho 20 rokov.Alexandriu v neskoršom období dobyli Arabi, ale jej význam čoraz viac upadal. Prístav sa zanášal a maják nikto nepotreboval. Jeho existenciu ukončilo zemetrasenie, po ktorom zostali len rozvaliny roztrúsenéna morskom dne.

 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Sedem divov sveta SOŠ 2.9528 11575 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9586 824 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9433 1619 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9473 1915 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9115 1370 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9141 1613 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9237 1453 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9509 9108 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9336 1217 slov
Sedem divov sveta 2.9621 1365 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.