Začiatok studenej vojny

Hlavnými pôvodcami priostrovania medzinárodných vzťahov, ktoré označujeme pojmom "studená vojna" , boli spojené štáty americké. Ich vedúci činitelia sa domnievali, že mohutný rozmach ich hospodárskej a politickej moci im poskytuje dostatočné predpoklady na svetovládu. Jedinou vážnou prekážkou v dosiahnutí tohto cieľa bol Sovietsky zväz. Západné mocnosti pri mierových rokovaniach presadzovali svoje záujmy a usilovali sa uvedené štáty popudiť proti sovietskemu zväzu a proti sebe navzájom. Severoatlantický pakt

V roku 1949 západné veľmoci utvorili severoatlantický pakt - NATO.
Tento pakt pod vedením spojených štátov bol celkom nezakryte namierený proti sovietskemu zväzu.

Varšavská zmluva

Proti hrozbe novej vojny uzavrel sovietsky zväz zo 7 ľudovodemokratickými štátmi (Albánsko, Poľsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, a s Nemeckou demokratickou republikou ) v máji 1955 vo Varšave zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci.

60.roky - obdobie prechodu

Na konci 60. rokov vzájomný politický vzťah oboch superveľmocí začal postupne meniť. Odohrávalo sa to na pozadí konsolidácie sovietskeho mocenského monopolu vo východnej Európe ( potlačenie reformného hnutia v Československu; vyhlásenie Brežnevovej doktríny ) a neúspešnej americkej vojenskej intervencie vo Vietname.
Hlbších príčin uvoľňovania napätia bolo niekoľko: šok z Kubánskej krízy ( možnosť 3.Svetovej vojny ), vojensko strategické úvahy o tom, že v rovnováhe strachu medzi superveľmocami je ďalšie hromadenie vojenského materiálu zbytočné. Dôležitým krokom na ceste k uvoľňovaniu bola zmluva o jadrových pokusoch z roku 1963 ä
( zákaz pokusov s jadrovými zbraňami vo vesmíre v ovzduší a pod vodou ) a podpísanie zmluvy o nerozširovaní jadrových zbraní v roku 1968. Vedľa politicky si "konkurujúceho si trojuholníka" USA - ZSSR - ČÍNA vznikol hospodársky "kooperujúci trojuholník" USA - JAPONSKO - ZÁPADNÁ EURÓPA. Druhá studená vojna

Kontrast medzi začiatkom a koncom 80.rokov bol veľmi veľký.
V prvej polovici zaznamenali sovietsko - americké vzťahy najhoršiu úroveň za poslednú generáciu. Do veľkej miery spôsobila klinickú smrť politiky uvoľňovania medzinárodného napätia Moskva, ktorá neustále zvyšovala svoj zbrojný potenciál a k riešeniu problémov v rôznych kútov sveta sa stavala čoraz agresívnejšie, čo spôsobilo prudkú reakciu spojených štátov.