Španielska ríša bola v roku 1600 najväčšou akú kedy svet poznal.
Španielsko so svojou veľkou vojenskou silou sa dlho usilovalo potlačiť povstanie protestantského Nizozemska, ktoré sa začalo v roku 1567. Filip sa však nemohol venovať iba tomuto problému a jeho nepriatelia podporovali rebelov, aby Španielsko oslabili.
Neúspešná výprava Filipovej armády proti Anglicku v roku 1588 znamenala pokračovanie problémov. Vojna v takomto rozsahu bola pridrahá a nepomáhalo ani americké striebro. Španielsko nebolo schopné poraziť holandských rebelov.

Úpadok Španielska

Zotavenie Francúzka, oslabeného náboženskými vojnami, sa stalo pre Španielsko osudným.
V prvej polovici tridsať ročnej vojny bojovali španielske vojská veľmi úspešne, ale po vstupe Francúzka do vojny v roku 1635 sa ich víťazstvá skončili. Vtedy už Kastília nevládala sama znášať výdavky celej ríše, najmä pre pokles počtu obyvateľstva , poľnohospodárstva, priemyslu a príjmov z Ameriky. Nekastílske dŕžavy odmietali znášať väčšie náklady. Keď sa Kastília pokúsila preniesť časť bremena na Katalánsko, to v roku 1640 povstalo. A to isté urobilo aj Portugalsko, ktorého dŕžavy Španielsko nevládalo chrániť.
Španielsko si udržalo Katalánsko, no muselo uznať nezávislosť Holandska (1648) aj
Portugalska (1668). Portugalsko potom znovu získalo svoje koloniálne dŕžavy okolo Brazílie.
Hoci španielska ríša naďalej upadala, vďaka podpore iných, ktoré chceli radšej oslabiť Francúzsko ako Španielsko, ostala po smrti posledného habsburského kráľa dostatočne veľká, aby stálo za to o ňu bojovať (vojna o španielske dedičstvo).

Dobytie Mexika

Hernando Cortez (1485- 1547) ako mnohí iní conquistadori, mladším synom schudobnenej šľachtickej rodiny a ovplyvňovali ho rozličné motívy: chcel šíriť vieru,ale zároveň chcel i zabudnúť.V roku 1519 viedol súkromnú prieskumnú výpravu do vnútra Mexika so 600 dobrovoľníkmi. Kým vyrazil do vnútrozemia k aztéckemu hlavnému mestu Tenochtitlánu, dal spáliť svoje lode a delá z nich vzal so sebou. Corteza podporovali indiánske kmene, ktoré odmietali platiť Aztékom dane, najmä však dodávať ľudské obety.Aztécky vládca Montezuma odrádzal Corteza od úmyslu vtiahnuť do Tenochtitlánu, ktorí bol vybudovaný na jazere a vchádzalo sa doň po hrádzi, no Španieli, zlákaný zlatými darmi, boli neústupní. Montezuma im napokon neochotne dovolil vstúpiť. Aztékovia sa vzbúrili, zavraždili Montezumu a zaútočili na Corteza, ktorý sa musel prebojovať späť, pričom stratil tretinu vojska.Španieli potom obľahli Tenochtitlán. Cortez znemožnil prísun zásob a dal postaviť člny, na ktoré namontovl delá.