Rímske staviteľstvo

Rimania sa venovali mierovej výstavbe, ktorá menila mesto. Stále väčšie a nádhernejšie chrámy zasväcované bohom, verejné aj súkromné paláce sa radili pozdĺž hlavných tepien. Rímsky dom bola štvorhranná stavba, ktorej vonkajšie múry úplne uzavierali nielen samotné obydlie, ale aj záhradu. Do átria sa vchádzalo chodbou. Átrium (vnútorný dvor) bolo bezpochyby najcharakteristickejšou časťou domu. Strecha bola vyspádovaná dovnútra. Keď pršalo, voda stekala do bazénika, umiestneného uprostred átria. Nádhernejšie domy mali átrium so stĺpmi alebo aj viacero átrií, v ktorých okrem bazénika s vodou boli záhrady. Steny boli zdobené maľbami. Všade bolo veľa loggií a terás. Rímska mládež

Verejná škola, otvorená pre všetkých a na štátne trovy, objavila sa v Ríme po prvý raz v cisárskom období, a to presne v druhej polovici I. storočia po Kr. V republikánskom období každá patricijská rodina zamestnávala vychovávateľa, ktorý vyučoval deti. Učili sa od rána do večera. Prvý stupeň školy zodpovedal nášmu prvému stupňu základnej školy; v ňom sa učili čítať, písať a počítať. Okolo dvanástich rokov žiaci prechádzali na vyšší stupeň školy, v ktorej sa učili hovoriť správne po grécky a čítať gréckych a latinských klasikov. Od sedemnástich rokov mohli mladíci navštevovať školu, v ktorej sa učili rečniť, viesť diskusie na témy, ktoré sa výlučne študovali za tým účelom. Do týchto škôl chodili tí, čo mali úmysel venovať sa politickému alebo právnickému životu. Deti sa venovali hrám. Chlapci sa hrali s loptou a dievčatá s bábikami. Typickou hrou v tom čase, akýsi predchodca biliardu, bola hra s orechami. Deti sa hrávali na uliciach, na námestiach, v mestských záhradách, ako to býva aj dnes. Hra s nepravými zbraňami bola veľmi rozšírená: meče, luky, dýky z dreva používali v hrách malý Rimania, ktorí však už po 17. roku museli často používať pravé zbrane. Rímske kúpele

Kúpať sa vo verejných kúpeľoch bola pre Rimanov nielen potreba, ale aj zábava. Rimania tam chodili každý deň, lebo si boli istý, že tam nájdu svojich známych a priateľov. Hrávali sa s loptou, ale aj kolky, lebo priestor kúpeľa bol z dvoch tretín na kratochvíle. Vstup bol za poplatok. Prvé kúpele dal postaviť Agrippa v roku 25 pred Kristom.