Matica slovenská

Matica slovenská

Matica slovenská, najstaršia vedecká a kultúrna ustanovizeň na Slovensku. V dejinách Slovenska tvorí jednu z najdôležitejších kapitol a v rokoch 1863 – 1875 nepopierateľne najdôležitejšiu.

Pokusy o založenie MS

Karol Kuzmány navrhol založenie MS. Poznal už účinkovanie Matice srbskej, českej, chorvátskej atď. Podľa neho mala šíriť osvetu, vzdelanosť a kultúrne povedomie. Chcel, aby Matica vydávala literárne časopisy, knihy a občianske noviny. V prvom rade boli potrebné peniaze, približne 25000 zl. Táto čiastka sa mala zozbierať približne za tri – štyri roky. Alexander Boleslavín Vrchovský v liste učencom rečie literatúry československej navrhuje založiť MS ako „verejného reprezentanta slovenskej národnosti a záštity proti útokom nepriateľov“. Prisudzuje jej aj politické úlohy. Ani jeho návrh sa však neuskutočnil. Štúrovci za zrušenú Spoločnosť česko-slovanskú utvorili Ústav slovanský. Po rozbití Ústavy si založili Tatrín, pretože si uvedomovali, že vláda v tom čase nepovolí zloženie MS. Poslednou aktivitou Tatrína bolo vydanie Žiadostí slovenského národa (1848).

Jednou zo Žiadostí slov. národa bola aj kultúrna požiadavka: Založenie Matice slovenskej. Maticu slovenskú založili v Turčianskom Sv. Martine. V slovenských pomeroch mal osobitné postavenie. Predstavenstvo mesta Martina 21. apríla 1862 na návrh Samuela Galandu prijalo Maticu do svojho lona. Po ohlásení Matice slovenskej verejnosti nastala pre Dočasný výbor dôležitá práca – získať potrebné financie, získať členov a pripraviť zakladajúce valné zhromaždenie. Obdobie do oficiálneho otvorenia matice bolo relatívne dlhé – od 1. novembra 1862 do 4. augusta 1863. Dôležitým predpokladom na úspešné účinkovanie MS bolo získanie väčšieho počtu členov a financií. Akciu viedol predseda dočasného výboru Ján Francisci. Vo Viedni členov i darcov získaval Karol Kuzmány. Mená darcov a dary zverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach. Zbierky na Maticu i získavanie členov boli úspešné.

Matičný výbor

Predsedom sa stal biskup Štefan Moyses. Pri voľbe podpredsedov vznikli problémy. Za prvého podpredsedu Moyses najskôr navrhol Jána Francisciho, ktorý sa najviac zaslúžil o vznik Matice. Francisci funkciu odmietol s odôvodnením, že nebýva v Martine. To však nebol hlavný dôvod. Podobne to urobil aj Štefan Marko Daxner. Ich odmietnutie bolo zámerné, dohovorené, aby neposkytli vláde zámienku, že na čelných postoch Matice stoja „odbojníci“ proti Maďarom. Tak sa umožnilo, aby sa na miesto podpredsedu dostal Karol Kuzmány (najvyšší predstaviteľ evanjelikov). Druhým podpredsedom sa stal Ján Országh, turčiansky archidiakon. Boli zvolení ešte tajomníci – Pavol Mudroň a Michal Chrástek. Pokladník – Tomáš Červen. Účtovníci – Fila, Škultéty. Zvolení do výboru boli aj významný národovci ako Daxner, Hodža, Hurban, Zechenter, Dobšinský, Kadavý. Matičný výbor bol z praktického hľadiska nie veľmi početný, aby neboli s jeho schádzaním sa v Martine problémy. Preto sa doň nedostali viacerí významní predstavitelia ako Sládkovič, Palárik, Záborský, Chalupka, Botto a i.

Rozvinutie činnosti

Zvolený matičný výbor zasadal na katolíckej fare hneď na druhý deň po valnom zhromaždení (5. augusta 1863) a do práce sa pustil s veľkou vervou. Prerokoval zverejňovanie výťahov z matičných zápisníc, posudzovanie vydávaných prác, zbieranie dokumentov, kultúrneho a folklórneho materiálu, vydanie poučenia o Matici aj so schválenými stanovami. Pozornosť venovali aj finančným záležitostiam a zaoberali sa postavením matičnej budovy. Vedúci činitelia Matice pôsobili vo dvoch mestách. V Banskej Bystrici a v Turčianskom Sv. Martine. Táto skutočnosť spôsobila, že vznikli dve matičné centrá. Zhodou okolností v Banskej Bystrici pôsobili katolícki predstavitelia a v Martine prevažne evanjelický. Existencia dvoch centier napomáhala činnosti Matice, organizačne ju sťažovala, ale nespôsobovala nezhody. Ale smrťou Štefana Mosesa, presunom zbierok sa v roku 1869 skončila činnosť banskobystrického centra. Zvolení matiční činovníci sa dali do práce. Vydávali diplomy členom, rozposlali slovanským maticiam a kultúrnym spolkom oznámenie o založení MS, získavali nových členov, zbierali príspevky, poskytovali pôžičky, organizovali vydavateľskú činnosť.
Druhé valné zhromaždenie sa konalo v roku 1864 za účasti vyše 400 členov. Budova matičného domu ešte nebola dohotovená. Počas roka príjmy MS vzrástli. Matica získavala podporu širokej verejnosti, prejavovala sa najmä vo finančných zbierkach, darovaní kníh, múzejných predmetoch a pod. Rozhýbala sa aj vydavateľská činnosť. V tlači bola Čítanka, 1. zv. Letopisu matice slovenskej a Rozhovory o Matici slovenskej. Vyšli druhý diel Hattalovej Mluvnice, Myšlienky o záhradníctve, druhý diel Slovenskej čítanky. Valné zhromaždenie sa roku 1865 po prvýkrát konalo v novopostavenej budove mestského domu v Národnej svetlici.

Štvrté matičné valné zhromaždenie roku 1866 sa konalo krátko po prehratej vojne s Pruskom. Viedol ho druhý podpredseda Ján Országh, ktorý vysoko vyzdvihol význam a veľkosť Karola Kuzmányho. Z matičnej činnosti treba pripomenúť snahu o vydanie mapy Hornouhorska, ktorú pripravoval Dionýz Štúr. No mapa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nevyšla. Bol novozvolený prvý podpredseda Viliam Pauliny-Tóth. Matica pôsobila v Martine, kde účinkovali viaceré kultúrne spolky – Živena, Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, Slovenský spevokol, martinské gymnázium, Slovenská národný strana, redakcie časopisov a z nich najmä Národné noviny. Účinkovala aj v múzejníckej činnosti. Zbierky na otvorenie múzea Matica budovala od svojho vzniku. Po Moysesovej smrti volili jeho nástupcu. Zvolili Jozefa Kozáčka. Do politiky Matica nezasahuje a podľa stanov nemá ani právo, ani povinnosť strážiť politické zmýšľanie svojich členov.

Matičný dom

Na jeho výstavbe sa podieľalo skoro celé Slovensko. Plány vyhotovili viacerí stavitelia. Vybrali plán nitrianskeho staviteľa Karola Hörera a upravili ho podľa návrhu Jana Bobulu. Základový kameň kládli na zasadnutí v roku 1864. Matica mala svoju budovu, ale nebola jej vlastníctvom, bola vlastníctvom mesta, bol to „mestský dom“. V roku 1869 Matica odkúpila dom za 21 000 zlatých. Slováci sa dlho netešili zo svojej národnej svetlice. Ešte roku 1869 vláda do nej na dlhší čas umiestnila vojsko a roku 1875 Maticu násilne zatvorili. Matičnú budovu v rokoch 1899 – 1900 prestavali a umiestnili tam súd a iné úrady.