Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch 1861- 1865. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juju sa zakladala na poľnohospodárskej činnosti (pestovanie bavlníka).

Na obrovských bavlníkových plantážach pracovali černosi, ktorí boli otrokmi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majoteľov.

Proti tomuto systému sa postavil nový prezident USA ABRAHAM LINCOLN, ktorý rozpútal vojnu proti juhu s cieľom zrušiť otrokársky systém.

Priebeh vojny:
Južné vojská pod vedením generála Leeho mali spočiatku výraznú prevahu. Po dvoch rokoch však severné armády pod vedením generálov Granta a Shermana zahnali protivníka na útek. Súčasťou vojny bola námorná bitka pri Hampton Roads, do ktorej sa zapojili aj dve veľké bojové lode: severná loď MONITOR a južná VIRGINIA. Víťazom súboja sa stala Únia Severu.

Táto vojna mala význam, pretože na jednej strane znamenala posilnenie postavenia severných štátov a urýchlila industrializáciu, na druhej strane viedla k zrušeniu otrokárskeho systému a k potvrdeniu demokratických princípov, na ktorých sa zakladá americká ústava z roku 1776. Prezident Lincoln však musel za svoje presvedčenie zaplatiť životom.

Občianska vojna znamenala ukončenie jedného z najsmutnejších období v dejinách ľudstva a začiatok druhého, ktoré poznáme pod pojmom rasizmus. Napriek tomu, že podľa zákona mal mať každý americký občan bez rozdielu farby pleti rovnaké práva, vedomie rasovej odlišnosti sa z ľudských myslí nedalo vymazať. Aj keď otroctvo bolo oficiálne zrušené, útoky proti černochom pokračovali. Averzia voči nim trvá dodnes. Okrem USA rasiznus donedávna predstavoval najpálčivejší problém v Juhoafrickej republike, kde pred zmenou ústavya nástupom Nelsona Mendelu do prezidentského kresla museli černosi žiť v getách pod nadvládou belošskej menšiny.