Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Podža Gréckej mytológie najprv vládol Prázdnota alebo Chaos. Potom sa objavila Zem – Gaia, a Láska – Erós. Keď sa vesmír usporiadal zrodila Gaia Uránosa. Ten zaplašil slnkom temnoty, noci dal mesiac a hviezdy. Spolu s Gáiou splodili dvanásť detí – Okeanos, Koios, Krios, Hyperion, Lapetos a Kronos, dcéry Teia, Rea, Mnemosyne, Foibe, Temis a Tetys. Boli tak strašní, že sa ich sám Úranos bál a ukrýval je v hlbinách zeme. Ich matku Gaiu to mrzelo, preto ich zvolala a požiadala ich, aby otca zbavili trónu. Tejto úlohy sa ujal Kronos a po jej splnení sa mal ujať vlády nad svetom. Jeho otec Urános ho zato preklial a predpovedal mu, že ho postihne rovnaký osud ako jeho. Kronos sa usídlil so svojou manželkou Rheiou na hore Olymp. Keď však Rheia porodila prvé dieťa spomenul si Kronos na starú veštbu a novorodenca zjedol. A každé dieťa ktoré sa im narodilo skončilo rovnako. Preto keď mala Rheia porodiť už šieste dieťa, odišla na Krétu a Dia porodila na hore Dikté. Potom ho vychovávali dve nymfy Adrástenia a Idaia. Kŕmili ho mliekom božskej kozy Amalte, ktorej roh naplnený ovocím sa stal symbolom blahobytu. Keď Zeus vyrástol vrátil sa a donútil svojho otca aby vyvrhol jeho súrodencov, ktorý žili v Kronovi aj naďalej pretože boli nesmrtežní. Potom uvrhol Zeus Krona do Tartaru. Tím sa začala vláda gréckych bohov ako ich poznáme z bají.

Afrodita

Afroditu, grécku bohyňu lásky a krásy, nazývali Rimania Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z morskej peny na ostrove Cyprus. Kto Afrodite vzdával úctu, tomu rada pomáhala. Napríklad podža báji oživila mramorovú sochu, do ktorej sa zažúbil sochár Pygmalion. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, boh všetkých kováčov. A tak Afrodita hžadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad päť detí. A to Ares nebol zďaleka jediným otcom jej ďalších detí! Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko. Krásou Afrodity sa dávali inšpirovať aj známi novovekí maliari. Za najslávnejší obraz sa pokladá „Zrodenie Venuše“ od talianskeho maliara Botticelliho.

Apolón

Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec . Bol synom boha Dia a bohyne Lété.

Ares

Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Bol synom Héry a Dia. Na výsledkoch vojen mu nezáležalo mal rád len zabíjanie.

Artemis

Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvetení chrám je jedním zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v Efeze na území Turecka. V časoch svojej najväčšej slávy bol Efez hlavným mestom gréckej kolónie a rímskej Ázie. Narodil sa tu Homér - prvý epický básnik, Hippónax – satirik, Zénodos - literárny kritik a Herakleitos - filozof. Artemidin chrám mal unikátne stĺpy v iónskom slohu. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi umelcov. Chrám bohyne Artemis sa staval sto dvadsať rokov. Keďže bol tento nádherne zdobený chrám zaradený medzi sedem divov sveta, je vežká škoda, že sa nezachoval, hoci v jeho blízkosti je veža dochovaných pamiatok. Dôvodom jeho skazy bol požiar v r. 356 pred naším letopočtom. Následne bol chrám zrekonštruovaný. Na rekonštrukcii sa podiežal Alexander Vežký. Okolo r. 262 bol chrám zničený Gótmi. Poslednou pohromou bol nájazd tureckej armády. V tom čase tu totiž žili Gréci. Ako každá antická pamiatka, aj táto mala svojho novodobého objaviteža. Bol ním Angličan J. T. Wood, ktorý koncom 19. storočia objavil miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám

Pallas Aténa

Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva . Pallas znamená víťazná. Vyhrala spor s Poseidonom o Atény. Bola najmilšou Diovou dcérou.

Deméter

Diova sestra. Bohyňa úrody, plodnosti, zeme a rožníctva. Naučila žudí pestovať obilie. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stál bohom bohatstva.

Dioné

Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. Dióné sa v mýtoch zaraďovala medzi titánov, podža Homéra splodila spolu s Diom Afroditu. Neskôr bola Dióné stotožnená s Hérou, ktorú všeobecne považovali za Diovu manželku

Dionýzos

Dionýzos bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna žudská Semelé (vnučka Area a Afrodity) . Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadžudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť. Oslavy Bakchusa a vína /bakchanália/ sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom.

Eós

Eós alebo Aurora milovala všetko mladé a svieže S bohom hviezd Astraiom mala dcéru Zorničku, syna Fosfora(Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. Ani deti ju však nedonútili, aby bola svojmu partnerovi verná. Keď sa jej zapáčil krásny mladík, uniesla ho a získala preň nesmrtežnosť. Medzi jej početných milencov patril napríklad aj Orion. Najviac však podža povestí milovala Titona, za ktorého sa napokon aj vydala. Žila s ním však v harmonickom manželstve iba pokiaž bol mladý a krásny. Urobila chybu. Keď totiž žiadala pre svojho vyvoleného u Dia nesmrtežnosť, zabudla dodať, že chce aj večnú mladosť. Úbohému manželovi sa objavili vo vlasoch prvé šediny a prestala sa k nemu správať tak ako predtým. Svedomie jej však nedovolilo úplne ho opustiť. Aj naďalej ho kŕmila ambróziou - pokrmom bohov, a obliekala do najkrajších šiat, ale milovať ho už jednoducho nemohla. Ako bezmocného starca ho zavrela do izby, aby sa vyhla pohžadu na tožkú schátranosť. Niektoré verzie tohto príbehu tvrdia, že ho dokonca premenila na cvrčka, aby nepočula jeho starecký hlas. Z komnaty sa potom ozývalo už iba slabé a monotónne cvrlikanie. Umelci si Auroru predstavovali ako živú a sviežu dievčinu s vežkými krídlami v žiarivo bielom a šafranovom rúchu. Na hlave mala väčšinou hviezdu alebo kapucňu, v ruke pochodeň a viezla sa buď v štvorzáprahu alebo na okrídlenom Pegasovi. Počas svojej rannej cesty vylievala z vázy na zem rannú rosu. Jej najmilším synom, ktorý podža povestí absolvoval s matkou cesty po oblohe, bol Lucifer - zosobnenie rannej hviezdy a vežký obžúbenec bohyne lásky Afrodity (Venuše), ale aj Diovej manželky Héry (Junó). Ťažko však odpovedať na otázku, ako sa práve meno Lucifer dostalo do povestí v spojitosti s vládcom pekla.

Erato

Múza, ktorá ochraňuje ľúbostnú poéziu,jej atribútom je gitara.

Euterpe

Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku, jej atribútom je flauta.
Hádes bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. To preto že málokedy opúšťal svoju podsvetnú ríšu a na schôdzky bohov nechodil. Nestaral sa ani o žudí, veď ,,každý musel skôr či neskôr vojsť do Hádovho domu, keď sa už narodil na svet“. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Vchod do nej strážil trojhlavý pes, Kerberos, ktorí prišelcov ochotne púšťal dnu, nie však von. Jej hranice tvorila rieka nárekov Acherón, cez ktorú prevážal mŕtvych nevžúdny starec Charón, potom rieka zármutku Kókítos, všetko zmrazujúca rieka Styx, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná rieka zabudnutia Léthé. Medzi nimi sa tiahla bezútešná pláň porastená bledými kvetmi asfodelov, po ktorej sa potulovali zomrelí v podobe duchov bez tieňov. Na západ od nej bol Élysion, na poliach ktorého žili spravodliví a v hlbinách pod ňou bol Tartataros, kde si odpykávali tresty hriešnici. Uprostred tejto ríše, v tmavom Erebe, mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol spolu s manželkou Persefonou podsvetným bohom a duchom mŕtvych. Podsvetných bohov nebolo mnoho, ale o to väčšiu hrôzu nanášali žuďom. Patril medzi nich boh smrti Thanatos, ktorý mŕtvym uchvacoval dušu, boh spánku Hypnos, ktorý zasiela žuďom omamné sny, ohavné bohyne Kéry, ktoré vyciciavali krv padlým v boji, jednonohá Empúsa, ktorá vraždila žudí na križovatkách, jednonohá bohyňa čarodejníctva Hekata a okrem iných nemilosrdné bohyne pomsty Erínye. Údel mŕtvych v Hádovej ríši bol smutný a žudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou. Ostatný bohovia nevládli ríšam, mali len viac-menej presne určené funkcie.

Hefaistos

Boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov no aj napriek tomu mal za manželku bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra. Keď stvoril Zeus Aténu bez matky nahnevala sa a stvorila boha bez otca. Hefaistovi ako zručnému kováčovi sa pripisuje mnoho vynikajúcich výrobkov, ako napr. zbroj Achillova, štít Aténin, šípy Erotove, zlaté panny, ktoré ho podopierali pri chôdzi, Diov palác, zlatí a strieborní psy zdobiaci Alkinoov palác atď. Hefaistos vyrobil taktiež sieť na lôžko, do ktorej lapil svoju manželku Afroditu s jej milencom Areom. V Aténach bol Hefaistovi zasvätený chrám Hefaisteion, kde ho uctievali ako ochrancu remeselníkov.

Hélios

Grécky boh Slnka. Podža legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov. Býva na východnom brehu Okeana v skvelom paláci, z ktorého každé ráno vychádza na zlatom voze, ťahanom štyrmi okrídlenými koňmi, na svoju cestu po oblohe. Zalieva zem lúčmi, ktoré jej dávajú svetlo, teplo a život a večer znovu zostupuje do vôd Okeana, kde ho čaká zlatý čln, na ktorom sa vracia do paláca. Boh Helios všetko videl a počul, bol jasným okom boha Dia. Jeho menom nazývali svätyne, mestá.

Héra

Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. Mala na starosti ochranu manželstva a žien. Mala tri deti: boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. Hébu a Area mala s Diom Hefaista porodila sama.

Hermes

Máloktorý z gréckych bohov má takú širokú škálu pôsobenia ako syn najvyššieho boha Dia a bohyne Maje. Bol totiž nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi.Hermes sa vyfarbil hneď po svojom narodení: ukradol svojmu bratovi Apolónovi stádo päťdesiatich kráv. Keď ich mal vrátiť, získal si brata hrou na lýru, ktorú si vyrobil z korytnačieho panciera a siedmich strún. Bohovia si ho obžúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy, lebo vedeli, že sa naň môžu spožahnúť. Herma umelci zobrazovali ako mladíka s okrídleným klobúčikom a topánkami. Rimania si ho premenovali na Merkúra.

Hestia

Hestia bola pannenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila jej obce a štáty.

Charis

Bohyňa pôvabu a pomocníčka bohyne Atény.

Kalliope

Múza, ktorá ochraňujeepos; jej atribútom je kniha a svitok.

Kleió lat. Clio

Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu.

Melpomene

Múza ochraňujúca spev a tragédiu.

Moira

Bohyňa osudu, ktorá sa nie vždy podriaďuje Diovi, často vystupuje spolu s ním a niekedy sa jej podriaďuje dokonca on sám.

Morfeus

Boh sna a spánku.

Polymnia

Múza vážneho spevu, sprevádzaného hudbou. Bola zobrazovaná vo vážnom postoji a niekedy so zvitkom v ruke.

Poseidón

Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy, v jeho rukách boli aj všetci žudia na mori. Mal mocní trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Moc mal iba nad vnútorným morom, ktoré bolo prístupné žuďom. Nad nekonečným morským, prúdom ktorí obtekal zem a bol prístupný len bohom, vládu si ponechal Okeános. Za manželku si Poseidón vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna ktorý bol napolo človek a napolo ryba.

Tália

Múza komédie

Terpsychore

Múza tanca.

Zeus

Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. Mal päť súrodencov ( Hestiu, Héru, Poseidona, Hádesa a Deméter ). Mal mnoho detí, ale iba tri so svojou manželkou. Z Diovych potomkov, splodených s bohyňami, sú známe predovšetkým deti bohyne Lété : Apollón a Artemis, s Dioné mal Afroditu a syn bohyně Náii boh Hermes. Z jeho lásky ku pozemšťankám sa narodili predovšetkým vežký hrdinovia.Mínós s Európou (Zeus se převtělil do býka), Helena a Polydeukes s Lédou (Zeus jako labuť), Perseus s Danaé či poloboh Herakles s Alkménou.