Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Tridsaťročná vojna

Bola to prvá moderná vojna na svete. Začala sa ako náboženský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi a skončila sa ako boj o moc v Európe.
V r. 1618 vypuklo v Čechách napätie medzi katolíkmi a protestantmi a medzi Habsburgovcami a ostatnými kráľovskými rodmi. Ferdinand II. Habsburský zdedil r. 1617 český trón a o dva roky i rímskonemecký cisársky trón. Habsburgovci boli vtedy nábožensky neutrálny. Čechy už dávno boli protestantské, ale Ferdinand II. bol katolík a nie veľmi rozumne nútil Čechov, aby sa stali katolíkmi. Výsledkom bolo, že Česi sa proti nemu vzbúrili. R. 1619 sa v Prahe zišli české stavy a zosadili Ferdinanda II. ako českého kráľa. Vzbúrencov podporovala aj uhorská a sedmohradská šľachta.

Povstaním českej šľachty začala prvá etapa 30 - ročnej vojny, tzv. česko-falcká vojna. Rozhodujúcim činom niekoľkých českých šľachticov bola „pražská defenestrácia“. Na stretnutí so zástupcami katolíckeho habsburského cisára sa dostali do hádky a vyhodili z okna pražských Hradčian dvoch cisárskych miestodržiteľov.

Katolíci spočiatku vyhrávali väčšinu bitiek, pretože im pomáhali a platili ich španielski Habsburgovci. R. 1625 sa na stranu protestantov pridali Dáni, ale nepomohlo to. Katolíci mali dvoch vynikajúcich generálov, grófa Albrechta z Valdštejna a grófa Johanna Tilliho, ktorých vojská dobre bojovali a r. 1629 sa protestanskí spojenci dostali do úzkych. Cisárska armáda pod velením Albrechta z Valdštejna porazila Dánov a zmocnila sa severného Nemecka. Ohrozila tým záujmy Švédska, a preto švédsky kráľ Gustáv Adolf vstúpil do vojny. Vybojoval späť severné Nemecko a na hlavu porazil katolíkov v bitkách pri Breitenfelde a Lützene. V bitke pri Nördlingene r. 1631 však utrpel porážku od cisárskych vojsk. Rok po porážke Švédov vstúpili do vojny Francúzi. Kým doposiaľ hlavným dejiskom vojnových akcií bolo územie Nemeckej ríše, vstúpením Francúzska sa boje rozšírili do Talianska, Španielska a Španielskeho Nizozemska. Nemecké protestantské kniežatá sa vzdali ďalších bojov, lebo porážky ich priviedli na mizinu. Mnohí spojenci zmenili strany a konflikt sa komplikoval. Rôzne krajiny mali rôzne ciele. Francúzi postupovali a porazili španielskych Habsburgovcov a Švédi premohli rakúskych Habsburgovcov. Keď sa spolu chystali ohroziť Rakúsko, habsburský cisár požiadal o prímerie.

Počas tejto dlhej vojny sa používali veľké pušky a žoldnierske vojská. Bola to nákladná a ničivá vojna. Vojská plienili celé oblasti Nemecka a niekedy dokonca menili strany. Nemecko ležalo v ruinách, spojené nizozemské provincie a Švajčiarsko získali nezávislosť. Na druhej strane Francúzsko a Švédsko zosilneli. Niektoré štáty nadobudli územia, iné o ne prišli. Jeden nemecký štát Brandenbursko – Prusko zosilnel a jeho význam dokonca vzrástol. Habsburgovci stratili moc a Svätá ríša rímska nemeckého národa zoslabla. Nemecko sa rozdrobilo na 300 malých štátov. Mnohé európske štáty sa stali sekulárnymi, čo znamenalo, že svojim poddaným už nevnucovali náboženskú vieru. Vestfálsky mier (1648), ktorý ukončil vojnu, bol prvou veľkou európskou zmluvou moderných čias.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk