Rok 907n.l. O pôvode hradu Bratislavy je prvá zmienka v roku 907n.l.Našli sa archeologické nálezy z čias Veľkej Moravy. Medzi najvzácnejšie patrí veľkomoravská bazalika a slovanské pohrebisko. V hroboch sa našli aj cenné úžitkové a umelecké predmety. Ale nevieme,komu hrad patril,kto bol správcom hradu.Veď nepoznáme ani vtedajšie presné meno nášho mesta.Prvá zmienka o Bratislave sa vyskytuje v salzburských análoch a Bratislava sa v nich spomína ako Pressalauspurch. Tento starobylý názov má slovanský pôvod.Vznikol vraj z mena Svätoplukovho najmladšieho syna Predslava a znamená ako Predslavov hrad. Podľa druhého,dnes prevládajúceho názoru,je názov odbvodený od veľkomoravského kniežaťa Braslava. Z názvu Pressalauspurch zniklo neskoršie nemecké meno Pressburg. Slováci si ho poslovenčili na Prešporok. Pavel Jozef Šafárik sa mylne domnieval,že sa tunajší hrad voľakedy nazýval Bretislavou – podľa českého kniežaťa Bretislava. Štúrovci však prijali tento výklad a poslovenčili ho na Bratislavu. Latinský názov hradu bol Posonium,Maďari ho pokrstili na Pozsony. Toto meno má tiež slovanský pôvod a niektorí historici ho odvodzujú od slovanského kniežaťa Božana.
Rok 1189 n.l. Fantáziu stredovekých ľudí neprestajne vzrušovala predstava križiackych výprav,ktoré by oslobodili Kristov údajný hrob z moci Saracénov. Dvanáste a trináste storočie je svedkom takýchto podujatí. Uvádzali do varu takmer celú Európu.Pápež vyzýval svetských vladárov do boja proti „neveriacim” a z času na čas sa potom uskutočnila križiacka výprava. Pravda, popri túžbe oslobodiť boží hrob hrali pri organizovaní takýchto výprav významnú úlohu aj záujmy až priveľmi svetské : nádej na veľkú koriť a na ovládnutie trhu s drahocennými koreninami.
Rok 1529n.l. Po príchode kráľovnej Márie do Bratislavy a najmä po takmer súčastnom zvolení dvoch kráľov v Uhorsku-Ferdinanda Habsburského a Jána Zápoľského ( ktorý sa spojil s Turkami,aby získal vládu nad celou krajinou )-bolo každému jasné, že s tureckým náporom treba vážne počítať. Soliman II. Bude chcieť dobyť Viedeň, aby z nej vypudil Ferdinanda a dosadil tam Zápoľského. A cesta do Viedne vedie cez Bratislavu. Najmä ak Soliman požije na prepravu vojska lode. Veď Turci už obsadili takmer celé Uhorsko. Ferdinandovi ostala len Bratislava a niekoľko pohraničných miest. Bolo nepravdepodobné, že by sa Sultán nepokúsil dobyť najprv Bratislavu a iba potom postupovať na Viedeň.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Bratislava
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Samo182 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 653 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 4m 0s |
Pomalé čítanie: | 6m 0s |
Podobné referáty
Bratislava | SOŠ | 2.9400 | 320 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9409 | 602 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9369 | 1987 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9238 | 378 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9247 | 441 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9375 | 602 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9763 | 247 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9454 | 3060 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9420 | 352 slov | |
Bratislava | SOŠ | 2.9273 | 4659 slov |