Bratislava

Rok 907n.l. O pôvode hradu Bratislavy je prvá zmienka v roku 907n.l.Našli sa archeologické nálezy z čias Veľkej Moravy. Medzi najvzácnejšie patrí veľkomoravská bazalika a slovanské pohrebisko. V hroboch sa našli aj cenné úžitkové a umelecké predmety. Ale nevieme,komu hrad patril,kto bol správcom hradu.Veď nepoznáme ani vtedajšie presné meno nášho mesta.Prvá zmienka o Bratislave sa vyskytuje v salzburských análoch a Bratislava sa v nich spomína ako Pressalauspurch. Tento starobylý názov má slovanský pôvod.Vznikol vraj z mena Svätoplukovho najmladšieho syna Predslava a znamená ako Predslavov hrad. Podľa druhého,dnes prevládajúceho názoru,je názov odbvodený od veľkomoravského kniežaťa Braslava. Z názvu Pressalauspurch zniklo neskoršie nemecké meno Pressburg. Slováci si ho poslovenčili na Prešporok. Pavel Jozef Šafárik sa mylne domnieval,že sa tunajší hrad voľakedy nazýval Bretislavou – podľa českého kniežaťa Bretislava. Štúrovci však prijali tento výklad a poslovenčili ho na Bratislavu. Latinský názov hradu bol Posonium,Maďari ho pokrstili na Pozsony. Toto meno má tiež slovanský pôvod a niektorí historici ho odvodzujú od slovanského kniežaťa Božana.
Rok 1189 n.l. Fantáziu stredovekých ľudí neprestajne vzrušovala predstava križiackych výprav,ktoré by oslobodili Kristov údajný hrob z moci Saracénov. Dvanáste a trináste storočie je svedkom takýchto podujatí. Uvádzali do varu takmer celú Európu.Pápež vyzýval svetských vladárov do boja proti „neveriacim” a z času na čas sa potom uskutočnila križiacka výprava. Pravda, popri túžbe oslobodiť boží hrob hrali pri organizovaní takýchto výprav významnú úlohu aj záujmy až priveľmi svetské : nádej na veľkú koriť a na ovládnutie trhu s drahocennými koreninami.
Rok 1529n.l. Po príchode kráľovnej Márie do Bratislavy a najmä po takmer súčastnom zvolení dvoch kráľov v Uhorsku-Ferdinanda Habsburského a Jána Zápoľského ( ktorý sa spojil s Turkami,aby získal vládu nad celou krajinou )-bolo každému jasné, že s tureckým náporom treba vážne počítať. Soliman II. Bude chcieť dobyť Viedeň, aby z nej vypudil Ferdinanda a dosadil tam Zápoľského. A cesta do Viedne vedie cez Bratislavu. Najmä ak Soliman požije na prepravu vojska lode. Veď Turci už obsadili takmer celé Uhorsko. Ferdinandovi ostala len Bratislava a niekoľko pohraničných miest. Bolo nepravdepodobné, že by sa Sultán nepokúsil dobyť najprv Bratislavu a iba potom postupovať na Viedeň.

Mnohí prestrašení mešťania odišli z Bratislavy do Devína a do Viedne. Hradný kapitán Szalay dal horúčkovite zosilniť opevnenie hradu a mesta. Aj mestská rada sa začala vážne pripravovať na obranu. Vydala rozkaz na zbúranie kostolov a iných verejných budov, ktoré stáli vonku za hradbami. Nariadenie postihlo kostol sv. Michala pred Michalskou bránou, kostol sv. Vavrinca pred Laurinskou bránou, mestskú nemocnicu, chudobinec a niekoľko súkromných domov. Okrem toho mestská rada rozkázala strhnúť šindľové strechy zo všetkých budov v blízkosti hradieb a valov. Rybársku bránu zamurovali a ponechali v nej len úzky priechod pre peších. Stromy před bránou dali povytínať, aby ich nepriateľ nemohol využiť jako zákryt. Město sa zmenilo na vojenský tábor. Okrem riadnej posádky v počte tri tisíc žoldnierov hemžilo sa tu aj mnoho cudzích vojakov, ktorí sem zutekali z Komárna a Rábu. Obe tieto mestá vydali ich vojenskí velitelia Turkom bez boja. Sultán Soliman mal cestu na Bratislavu otvorenú. Myslel si, že mu padne do lona. Ale mýlil sa. Bratislavský hradný veliteľ Ján Szalay sa Sultánovho výhražného listu nezľakol. Pripravoval vojsko na boj s Turkami. Boj sa odohral 24. Septembra. Turci mali stošestdesiat vojenských lodí a dvestotisíc vojakov. Bratislavu obišiel. Dostali sa k mestu len turecké hliadky, ktoré narobili v okolitých obciach veľké škody. Sultán chcel tako nahnať Bratislavčanom strach a dúfal, že sa vzdajú. Ale mýlil sa. Keď sa turecké loďstvo dostalo pod hrad, privítala ho prudká streľba z hradných diel. Niekoľko lodí sa potopilo, niektoré Bratislavčania zajali. Sultán sa zrejme chystal na krvavú odplatu, až dobyje Viedeň. Ale aj Viedenčania, hoci mali len 16 000 obrancov, si počínali udatne. Odrazili všetky turecké útoky, takže v polovici októbra sa Soliman rozhodol obliehanie Viedne prerušiť a vrátiť sa do Uhorska. Po nedobrých skúsenostiach z plavby proti prúdu Dunaja pokladal na spiatočnej ceste za múdrejšie obísť Bratislavu bez boja.