Napoleon Bonaparte sa narodil 15. augusta 1769 v hlavnom meste Korziky Ajacciu. Študoval delostrelectvo na vojenskej akadémii v Brienne a Paríži. Po vyštudovaní v roku 1785 sa stal poručíkom a bol poslaný do delostreleckého pluku v Le Fére vo Valencii. V tom čase zomrel jeho otec, preto požiadal o dovolenku, ktorá sa z rôznych dôvodov predĺžila. Napoleon sa snažil o zapojenie rodnej Korziky do revolúcie. No tam mal veľa súperov. Jeho rodina musela z ostrova utiecť. Pridal sa k francúzskej revolúcii. Napoleon bol po príchode do Fr. povýšený na kapitána. Odvelili do Nizzy, kde bola jeho jednotka. Postupne si ho všimli komisári Konventu a tak dostal novú úlohu. Mal veliť delostreleckej batérii, ktorá pomáhala obliehať Toulon. Tam Napoleon budoval delostrelectvo. Neskôr bol za veliteľa toulonskej operácie vymenovaný generál Dugommier. Ten pomohol Napoleonovi a schválil jeho plán útoku. Útok sa uskutočnil v noci 17.12.1793. Bol úspešný vďaka Napoleonovmu talentu. Vďaka dobytiu Toulonu bol Napoleon menovaný brigádnym generálom. Po poprave Robespierra ho z politických dôvodov uväznili. K moci sa dostalo Direktórium, ktoré vládlo prakticky neobmedzene. Neskôr Bonaparta prepustili z väzenia. Dostal späť svoje miesto. Ale tam nebol obľúbený, preto odišiel do Paríža, aby si vybavil preloženie. Keď bol v Paríži, vypuklo povstanie rojalistov. Chceli zosadiť nepopulárne Direktórium. Napoleon sa dostal do velenia protirojalistickej operácie, ktorú úspešne zvládol . Rojalisti boli porazení. Tým si rýchlo získal priazeň Direktória.Stal sa vojenským veliteľom Paríža. 8.3 1796 sa oženil a vymenovali ho za veliteľa talianskej armády. Tri dni po svadbe už uháňal k vojsku. Prišiel tam 27.marca 1796.

TA bol zbor zle vyzbrojených vojakov, ktorý bol určený pre menej významné bojisko v Piedmonte. Napoleon mal k dispozícii 30 000 vojakov.Vyznamenal sa prechodom cez Alpy. Najskôr rozdrvil Rak. 12. apríla 1796 v bitke pri Montenotte a o dva dni neskôr Piedmont pri Millesime. 21. apríla porazil Rak. pri Degae a definitívne porazil Piedmont pri Mondovi. 28. apríla Piedmont kapituloval. Potom Rak. porazil 10. mája pri Lodi. Všetko sú to slávne Napoleonove víťazstvá.Teraz prišla najväcšia prekážka, pevnosť Mantova. Tam sa vojna spomalila.

Vtedy sa v Taliansku vďaka Napoleonovi rozpútala revolúcia. Ľud nazýval Francúzov osloboditeľmi. Napoleon mal cestu na Viedeň voľnú. Tam prepuklo zdesenie, veď armáda neskúsených a hladných vojakov sama porazila mnohonásobne silnejšiu rakúsku armádu. A keď už vyzeralo, že vojna sa skončila, rakúske armády začali znovu víťaziť na frontoch pri rieke Rýn a aj na iných miestach a Viedeň vyslala proti Napoleonovi novú armádu pod velením arcivojvodu Karola. Tá ale bola porazená v bitkách pri Rivoli 14.a 15. januára a 16. boli jej zvyšky zničené pri Favorite. Pevnosť Mantova , ktorá už nemala nádej na záchranu padla 2.feb.97. Napoleon začal vyjednávať o mieri. Naliehal na uzavretí mieru, pretože jeho armáda bola bola značne vyčerpaná. Nakoniec bola 18.4. 1797 podpísaná mierová dohoda. Rakúsko sa zrieklo Belgicka a severného Talianska. No s touto dohodou nechcelo súhlasiť Direktórium, ktoré chcelo získať oblasť Porýnie. No proti vtedy slávnemu generálovi nemohlo zakročiť, pretože jeho armády ako jediné posielali zlato, ktoré sa dostávalo k Direktóriu a nie ľudu. Ale Napoleon bol konkurenciou a preto sa snažili poslať ho čo najďalej od Paríža. Tak bol presunutý ku tzv. anglickej armáde, určenej pre inváziu do Anglicka. No táto úloha ukázala nesplniteľná. Napoleon chcel teda zaútočiť inde. Rozhodol sa naplánovať útok na Egypt. Mal v hlave veľké plány na revolúciu aká sa odohrala vo Francúzsku a už aj v Taliansku, no bola by značne väčšia. S pomocou vplyvného politika Talleyranda, neskoršieho Bonapartovho ministra zahraničných vecí sa mu podarilo plán presadiť.

Už 19. mája 1798 vyplávalo z Toulonu loďstvo s 36.800 vojakmi. Napoleon sa 2.7.1798 obrátil k egyptskému ľudu s výzvou k zvrhnutiu Britov. No neuspel a musel sa dať do boja. Bol úspešný. Generál Desaix naháňal utekajúcich nepriatelov až do Sedimanu kde ich porazil. Anglický admirál Horatio Nelson nanešťastie pre Francúzov potopil 1. augusta 1798 v námornej bitke pri Abú Kire väcšinu Napoleonových lodí, bol Napoleon odsúdený k porážke.I keď armáda dlho vzdorovala, nepodarilo sa začať revolúciu a po porážke v bitke o pevnosť Akku Napoleon ustupoval.

V Európe sa v čase Napoleonovho ťaženia v Egypte začala formovať 2. protifrancúzska koalícia zložená z Anglicka, Ruska a Rakúska. Francúzsko si neviedlo najlepšie. Rusko-rakúska armáda pod velením skvelého ruského generála Suvorova porazila 27. apríla francúzskeho generála Moreaua. Neskôr koalícia obsadila Turín a vyhrala bitku na rieke Trebbii. Medzi Rusmi a Rakúšanmi boli však počas taženia rozpory a ruský ľud nechápal, prečo Rusi zachraňujú Rakúsko bez odmeny. 25. a 26. septembra 1799 porazil generál Massena s 35.000 mužmi zmätenú armádu ruského generála Korsakova. Na začiatku roku 1800 Rusko opustilo koalíciu.A 16. decembra 1799, vytvorilo Rusko, Prusko, Dánsko a Švédsko alianciu , požadujúcu slobodu námorníckeho obchodu, ktorá bola namierená proti Anglicku.Už bolo jasné, že Francúzi nemajú v Egypte nádej. Napoleon so starými správami z čias Suvorovovho útoku ušiel do Francúzska a velenie prenechal generálovi Kléberovi.Vtedy práve vo Francúzsku Direktórium strácalo popularitu a verejnosť požadovala vládu , ktorá by zastavila neskutočnú korupciu a obnovila by štátne financie. Tak keď sa 9.10. 1799 objavil Napoleon vo Francúzku, hned sa chopil príležitosti. Emanuel Joseph Sieyés spolu s Napoleonom, Talleyrandom, Josephom Fouchém(ministrom polície), Rogerom Ducosom a s dalšími politikmi a generálmi (ako aj Napoleonovými bratomi Lucienom a Jozefom) 10. a 11.novembra pomocou vojska rozohnali vládu a Direktórium a provizórna komisia vyhlásila Napoleona, Sieyésa a Ducosa za konzulov. Neskôr na seba Napoleon stiahol všetku moc-post 1. konzula) a 2. a 3. konzul sa stali bezvýznamnými.
2. koalícia však stále ohrozovala Francúzsko.

Napoleon sa prebojoval až k Marengu v Taliansku kde 14. júna 1800 začala bitka. Marengo bola takmer prehraná bitka,keďNapoleon zavelil na ústup, no pomohlo mu šťastie. Generál Desaix, ktorého Napoleon odoslal preč, mu prišiel na pomoc a bitku vyhral, pritom padol a na jeho podiel na bitke sa vo Fr. zabudlo. V dalších bitkách Napoleon porazil 2. koalíciu vo všetkých pozemných bojoch. Po bitke pri Hohenlindene 9. decembra 1800 mali Francúzi volnú cestu na Viedeň. Rakúsko mohlo už len požiadat o prímerie (25. decembra 1800). Mier bol podpísaný 9. februára 1801 v Lunéville. Druhá koalícia bola definitívna porazená (vo vojne zostalo len Fr. a Anglicko). Vojna medzi Londýnom a Parížom stratila zmysel. Anglicko si upevnilo pozície na mori, Francúzsko dominovalo na kontinente. Preto začali obe veľmoci v roku 1801 s mierovými jednaniami. Mierová zmluva bola podpísaná v Amiense po marcových rokovaniach v roku 1802. Londýn uznal existenciu Francúzskej republiky a vzdal sa Cejlónu a Trinidadu v prospech Paríža. Pomery na Malte a v Egypte boli navrátené do predvojnového stavu. V Európe nastal krátky mier. Ale nevyhovoval ani Parížu ani Londýnu. Predovšetkým však Angličanom, ktorí považovali podmienky mieru za veľmi nevýhodné. Anglicko sa snažilo vyprovokovať Francúzsko k dalšej vojne. V tom čase, v roku 1803 Napoleon vytvoril ovú Francúzsku ústavu. A v roku 1804 vydal občiansky zákonník-Code Civil.

Napoleon vyslovil myšlienku, že jediným spojencom Fr. môže byť Rusko. A aj sa začalo rýchle zpriatelenie Fr. a Ruska, napriek hnevu Angličanov, ktorí začali urýchlene konať. Anglicko nemalo silnú pozemnú armádu a preto chcelo prípadnú vojnu podporovať skôr finančne a diplomaticky, ale nie vojskom. Prvým možným spojencom bolo Rakúsko, to však malo zruinovanú štátnu pokladňu a osamotené a navyše so strachom z ďaľšich porážok sa do vojny samé pustiť nemohlo a ani nechcelo. Podobne bolo na tom aj Prusko, preto jediným možným spojencom sa stalo Rusko. No v tej chvíli už boli Francúzi a Rusi veľmi blízko podpisu spojeneckej zmluvy. Cár Pavol I. Bol naklonený Francúzsku, a tak sa Anglicko postaralo o jeho vraždu, Tak to aspoň tvrdí väčšina archívov. Novým cárom sa stal Pavlov syn Alexander I. (ktorý bol údajne tiež zapletený do vraždy). Alexander sa začal orientovať na Anglicko a koalícia Francúzsko-Rusko sa stala minulostou. Rusko vstúpilo sa spojilo s Anglickom. Obe mocnosti – Fr aj Ang.využívali mier na čo najlepšiu prípravu na najbližšiu vojnu.Napoleon plánoval v čo najkratšej dobe zaútočiť na Anglicko. Tým chcel uskutočniť svoje plány na ovládnutie Európy. Obe strany čakali len na vhodnú zámienku. Stala sa ňou Malta. Angličania sa z nej mali stiahnuť, no váhali. Na druhú stranu mala francúzska armáda opustiť Švajciarsko, ale zostala tam. Preto 16. mája 1804 vyhlásil Londýn Parížu vojnu. Dva dni potom senát prijal uznesenie(tzv. Senatus consultum), ktorým daroval Napoleonovi post cisára. Takto bola pochovaná republika, i keď Napoleon nezrušil revolučný kalendár(až do 1.1 1806) a všetko sa navonok robilo v rámci starého revolučného hesla Sloboda-Rovnosť-Bratstvo a paradoxne sa začali raziť nové mince, na ktorých bolo napísané Francúzska republika. Cisár Napoleon Bonaparte 1. Napoleon sa stal akýmsi cisárom republiky.

Chystal sa pokoriť Anglicko, ovládal Francúzsko a mal mohutnú armádu. Nová vojna sa stala vojnou obchodnou a diplomatickou, pretože Anglicko nemalo vojsko na útok na kontinente a Francúzsko loďstvo na prepravu vojska do Británie. Londýn zo začiatku zajal všetky blízke francúzske lode a blokoval francúzske pobrežie. Napoleon zareagoval obsadením Hannoverska (bolo majetkom Anglicka) a na severe krajiny sústredil pozemné sily pripravené zaútočiť na Anglicko. To Anglicku nedalo spávať a urýchlene sa snažilo vytvorit dalšiu protifrancúzsku koalíciu. Rakúsko a Prusko zatiaľ odmietali, lebo vojny zruinovali ich štátne pokladne aj armády. Jedine Rusko bolo vhodným spojencom pre Anglicko. Okrem snahy vytvorit novú protifrancúzsku koalíciu sa Anglicko snažilo o odstránenie Napoleona. V roku 1803 Anglicko vyslalo s týmto cielom vrahov do Francúzska. Ich snaha bola márná a boli chytený a popravení. Okrem toho dal Napoleon, popraviť údajne vraždupripravujúceho vojvodu Enghienskeho, člena bourbonského rodu,ktorý bol na neutrálnom území Bádenska. Tým si znepriatelil všetky európske kráľovské rody. Ale jedine ruský cár Alexander l. otvorene protestoval. Požadoval jasné vysvetlenie. Dostal ho v celkom nečakanej forme, otázkou na smrť Pavla l. Urazený cár ukončil kontakty s Parížom, a 11. apríla sa dohodol s Anglickom. 16. júla 1805 sa vo Viedni konala rakúsko-ruská konferencia. Rusko pomohlo Rakúsku silou 90.000 mužov. Koalícia počítala so silou 620.000 mužov. Tento vznik koalície bol úspech anglickej diplomacie.

Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku 3. septembra 1805. Rakúska armáda predčasne prekročila pohraničnú rieku Inn. Napoleon využil chybu Rakúska a rýchlo prešiel s armádou 600 km a nečakane sa objavil pred osamotenou rakúskou armádou, ktorú 20. októbra donútil vzdať sa. Tak vyradil z boja hlavnú rakúsku armádu a s tou svojou vstúpil na rakúske územie.Obsadil nechránenú Viedeň. Zvyšok vojska rakúskej armády sa pripojil k ruskej armáde pod velením generála Kutuzova na Morave vytvoril novú bojaschopnú armádu. 21.10. Fr. utrpeli porážku v nám. bitke pri myse Trafalgar v Španielsku a fr. lode na inváziu do Angl. boli zničené.Optimistický a nedočkavý Alexander chcel Napoleonovej o štvrtinu slabšej armáde uštedriť definitívnu porážku a nepočkal na zvyšok síl svojich spojencov, ktoré sa blížili. Napoleon chcel tiež rozhodujúcu bitku, lebo blížiaca sa zima by výrazne oslabila už dosť unavenú armádu a navyše sa každým dňom zvyšovala sila spojeneckých armád.

Konečná bitka sa odohrala 2. decembra 1805 pri dedinke Slavkov.Bolo to najväčšie Napoleonovo víťazstvo. O 2 dni František II. požiadal o mier, ktorý bol podpísaný 6. decembra a definitívny mier o 20 dní v Bratislave. Pruský kráľ vo vojne menil strany a tak ho Napoleon 6. októbra 1806 napadol. Prekvapený pruský kráľ sa po nezdaroch 14. októbra pri Jene spojil s Ruskom. Napoleon porazil všetky pruské armády. Ale na ruské mu už nestačili sily. A po niekoľkých zrážkach pri Pultsku a Pressich Eylau a po ruskej porážke pri Friedlande aj Rusko nemalo záujem pokracovať vo vojne, a preto sa stretol Napoleon s Alexandrom v Tylži, kde 7. júna podpísali nielen mierovú zmluvu ale si aj rozdelili Európu na ruskú a francúzsku časť a uzavreli spojenectvo. Ukončením vojny s Pruskom(ktoré viac-menej bezpodmienečne kapitulovalo) a Ruskom Napoleonove vojenské aktivity neskončili. V roku 1808 sa zacalo búriť Španielsko, pretože bol zosadený španielsky kráľ a na jeho misto bol dosadený Napoleonov starší brat Jozef. Vojna v Španielsku trvala až do roku 1814 a Rakúsko a Anglicko chystali dalšiu protifrancúzsku koalíciu. Napoleonovi sa nepodarilo v Erfurte presvedčiť Alexandra o spojenectve vo vojne.8.septembra bola podpísaná dohoda o stiahnutí Fr. vojsk z Pruska. V októbri už Napoleon udrel na opačnej strane Európy proti búriacemu sa Španielsku. 4.12 .sa Napoleon dostal do Madridu.

V januári sa nečakane vrátil do Paríža, pretože v Španielsku dostal správy o rakúskych prípravách na vojnu. 9. Apríla sa Rakúšania dostali do Mníchova. Už 22. boli rakúske vojská porazené, no nevzdávali sa . Napoleonovi sa veľmi nedarilo. 17.mája pripojil k Francúzsku územie pápeža, aby zatienil bojovnosť rak. armády. Nakoniec bol podpísaný mier s Rakúskom. Napoleon si z politických dôvodov vzal Máriu Luizu- dcéru Františka 2. .(kvôli nej sa rozviedol s Jozefinou). Napoleonovi v ceste za ovládnutím Európy stálo už len Rusko.

Fr. útok začal 24.6. 1812 .Pre vojnu mal vyhradených 675.000 mužov. Rusko počítalo s necelými 400.000 mužmi. Prvýkrát sa stretli armády až 7.9.neďaleko Moskvy pri Borodine, pretože dovtedy Rusi ustupovali. Bitka skončila nerozhodne, no dokázala silu Ruska. Potom Rusi opäť ustupovali a Napoleonova armáda sa dostala až do Moskvy. V Moskve očakávali rokovania o mieri s Rusmi, ale oni nechali Moskvu napospas Francúzom a ustúpili.Vtedy niekto celú Moskvu podpálil. Francúzov zastihla krutá zima na ktorú neboli pripravení a nemali zásoby. Napoleon sa rozhodol vrátiť nazad do Poľska, tou istou cestou akou prišiel do Moskvy. Armádu ničil mráz a neustále šarvátky s ruskými oddielmi, ktoré naplánoval gen.Kutuzov. Nazad sa vrátilo iba 47.000 mužov. Napoleon bol porazený aj v Bitke Národov pri Lipsku.Uháňal späť do Paríža. Európske mocnosti zacítili príležitosť a vytvorili alianciu. Tá pozostávala z Anglicka, Ruska, Pruska, Rakúska a Španielska a povstal aj zvyšok Európy. Napoleon nemal šancu proti prevahe celej Európy. Aliancia sa dostala až k Parížu a ten padol 30. marca. 6. apríla 1814 Napoleon abdikoval.

Musel odíst do exilu na ostrov Elba. Ale nevzdal sa a 1.marca 1815 sa vylodil späť vo Fr. aby zvrhol Bourbonovcov, ktorí si znepriatelili ľud. Armády, ktoré vyslal kráľ zajať Napoleona ho buď „nenašli“ alebo sa priamo pridali na jeho stranu. Kráľ musel v noci z19. na 20. marca utiecť. Tak sa Napoleon bez jediného výstrelu znovu zmocnil Francúzska. Čakalo ho posledných 100 dní panovania. Sformovala sa 7. koalícia. Nap. proti nej šiel do Belgicka. V bitke pri Ligny zatlačil Prusov a vyslal časť síl prenasledovať ich, no Prusi sa vyšmykli a náhlili sa späť. Potom pri Quatre Bras udrel Nap. na Britov. Prusi sa dostali späť na pomoc Angličanom. Napoleon napriek veliteľlským schopnostiam prehral bitku pri Waterloo. Bola to jeho posledná bitka.
Musel znovu abdikovať a teraz ho presunuli na ďaleký ostrov sv. Heleny, kde 5.mája 1821 zomrel.