Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Inkovia

Inka (pán,vládca),Inkovia- kečuanský peruánsky kmeň, ktorý sa pôvodne usadil pri meste Kuska a okolí a založil veľkú juhoamerickú ríšu na severoandských náhorných plošinách a pozdĺž od terajšieho Ekvádoru až k Rio Maule v Chile.Dejiny Inkov od ich príchodu až do začiatku 16.storočia sú neznáme a neurčité.Vedľa Manka Kapaka,zakladateľa mesta Kuska ,ríše a kultúry volali sa kráľovia Sinči Roka,Ljoke Jupanki,Majta Kapak,Kapak Jupanki,Inka Roka,Jahuar Huakak Jupanki,Huirakoča Inka Jupanki,Pačakutik Inka Jupankim,Tupak Inka Jupanki,Huaina Kapak,Huaskar Inka a jeho nevlastní brat Atahualpa,ktorý bol posledný panovník,roku 1533 na rozkaz Pizzarových ľudí popravený.Ríša Inkov sa delila na štyri provincie (suju),každá z nich bola podriadená miestokráľovi, pomoci mu bola pridelená správna rada.Hlavné mesto nebolo zaradené do žiadnej provincie,ale bolo podriadené priamo kráľovi,v meste a okolí bývali bývali kráľovskí vazali.Obyvateľstvo provincí sa delilo na dekurie,to je na skupiny po desiatich rodinách.Tieto dekurie boli spravované náčelníkov zvaným ču-nka-kamajoch (desiatnik).Desať dekurii tvorilo centuriu,na jej čele stál náčelník zvaný pačah-kamajoch a tisíc rodín, to je 10 centurii, bolo spravovaných náčelníkom huaranka-kamajoch.Ten bol podriadeným miestokráľa. Uvedený náčelníci boli povinný posielať vyšším úradom štatistické výkazy o pôrodoch,úmrtiach,o vojsku, o svadbách atď.

zaznamenané uzlovým písmom.Orná pôda bola rozdelená na tri rovnaké časti : jedna bola majetkom boha slnka,druhá bola určená ľudu a tretia bol kráľovský majetok.Kráľovský diel býval často najškaredší.Každý ženatý muž obdržal kus zeme,tupu a pre každého novonarodeného syna dostal opäť tupu,pre dcéru polovicu.Ak sa oženil syn,dostal od otca pozemok,ktorý mu bol pridelený pri jeho narodení,ak sa ale vydala dcéra, pripadla poloivca tupu ,daná jej otcovi pri jej narodení obci.Ak sa rozmnožilo obyvateľstvo nejakého mesta tak,že nebol dostatok pôdy,bralo sa buď z pozemku kráľa slnka,alebo z panovníkových pozemkov.Šľachta (kurakas) dostala podiely väčšie ako ľud.Pozemky nebolo možné kúpiť,predať,alebo zanechať inému ako svojim deťom,peniaze vôbec nepoznali.Pozemky sa obrábali spoločne,najprv sa obrobili polia boha slnka,po nich pozemky chudobných,starcov,vdov a sirôt.Potom obrábal každý svoje pole,pričom druh druhovi pomáhal,potom prišiel rad na pozemky kniežat a nakoniec na diel kráľovský.V takomto poradí sa aj zbieralo obilie.Potom saa ukladalo do verejných sýpok.V každej obci boli dve, z toho do jednej sa ukladalo obilie boha slnka a kráľovo obilie a do druhej zásoby pre obec.Zo zásob boha slnka sa hradili náboženské výdaje,výživa kňazov a slnečných panien.Z podielu kráľovského sa vydávalo obilie na výživu úradníkov, robotníkov,zamestnaných pri verejných stavbách a pre vojsko. Za neúrody sa siahalo aj na zásoby boha slnka. Dobytok mal iba kráľ a boh slnka,vlnu na odev dostávali poddaní zo zásob kráľovských,mäso potom pri obetiach.Dane a clo neboli,za to však bol ľudpovinný obrábať kráľovské pozemky,opatrovať obilie na sýpkach, pásť stáda,stavať vodovody,mosty a cesty,obstarávať poštu a zúčastňovať sa vojenských výprav.Rovnako remeselníci pracovali pre celý národ.Ten kto bol povolaný k vojsku,ten bol stravovaný zo zásob kráľovských a ich pozemky opatrovávala obec.K verejným prácam neboli braný občania kráľovského dvora,náčelníci provincíí a mládež až do 25. roku života.Stáleho vojska za starších dôb nebolo..Krátko pred príchodom Španielov museli však Inkovia vydržať mnoho tisícov vojska ozbrojené mečami z tvrdého dreva,medenými sekerami a kopijami.Zákon Inkov bol veľmi jednoduchý a tradícia ho pripisuje zakladateľovi ríše Mankovi Kapakovi,dôležité opravy v súdnictve zaviedol kráľ Pačakutik.Zločiny sa trestali veľmi prísne, väčšinou smrťou.Vražda,krádež,cudzoložstvo boli trestané smrťou.Najkrutejší trest bol však ustanovený na zvodcu slnečnej panny,zvedená bolaza živa zakopaná,zvodca zadusený,celá rodina popravená a odsúdeného majetok bol zničený.Peňažné pokuty samozrejme nepoznali.V každej vsi bol ustanovený sudca (kuraka) pre priestupky,proti jeho rozsudku neexistovalo odvolanie.Sporné záležitosti o hraniciach provincí riešil sám kráľ.

Ako zákon,tak aj náboženstvo bolo veľmijednoduchéMank zaviedol boha slnka,svetla a tepla Intu,ktorého vyhlásil za svojho otca.Boh slnka sa uctieval obetami v slávnostné dni.Väčšinou sa obetuvávali lamy,králiky, vtáky,obilie,ovocie a zelenina.ľudské obety neboli pravidlom.Zdá sa že sa na spôsob indického sátí pri pohrebe kráľa obetovávali dobrovoľníci - ženy a muži,aby ho sprevádzali na druhom svete.Okrem boha Inta uctievali ešte napríklad Mama Kilju,Čašku a mnoho iných bohov.Okrem toho uctievali rôzne modly,neživé veci,ba i mŕtvoly,ktorým pripisovali dobré a zlé vlastnosti.Poznali ich pod názvom huakas.Inta a Mama Kilja sa zobrazovali v chrámoch obrovskými zlatými alebo striebornými platňami.Do roka slávili štyri hlavné slávnosti, z nich tri boli náboženského rázu a štrvtá slávnosť bola skôr spoločenského rázu.Najdôležitejšia slávnosť bola Inti-raimi (slávnosť slnka) bola 22.júna a bola to vlastne slávnosť letného slnovratu.Druhá slávnosť bola Kuski-raima týkajúca sa orania,sa konala vraj vtedy,keď kukurica vypučala,tretia potom Situa-raima (slávnosť čistenia) pripadala na zimnú rovnodennosť a jej zmysel bol,že sa ľudia po nej pokladali za očistených od nemocí a zlých duchov.Štvrtej,veľkej huarakuj predchádzali skúšky mladých chlapcov učňov amautu – učiteľov na školách – typicky pre Inkov im prepichli ucho zlatou ihlicou.Svadby boli u starých Peruáncov aktom úplne občianskym.Kráľ,alebo v provinciach miestny sudca spojil ruky snúbencov,pričom sa patrične dbalo na prianie oboch strán.Ľud žil najviac v monogamii,ale šľachtici si brali vedľa zákoénnych manželiek manželky vedľajšie. Následník trónu sa zasnuboval so svojou najstaršou sestrou.Ak ju nemal,tak si bral najbližšiu príbuznú princeznú z kráľovského rodu.Mimo nej mohol mať ľubovolný počet vedľajších.Len synovia mali právo na trón.Deti boli vychovávané tvrdo a prísne hneď od narodenia.Vzdelanie bolo výhradným privilégiom kráľovského dvora,alebo vyššej šľachty.Na školách vyučovali astronómiu,štatistiku,matematiku a krásnu literatúru.Písmo v našom zmysle slova nemali,používali veľmi dômyselný spôsob znázorňovania myšlienok,nazvaný kipu (uzol).Kipu sa skladla z jedného silnejšieho povrazu,naň sa priväzovali tenšie tkaničky z rôzno farebnej vlny a na nich sa viazali uzly, tie mali podľa farby a spojenia zvláštny význam.Rok delili Inkovia na dvanásť mesiacov,z toho mal každý názov a určitú slávnosť.Mali aj týždne,ale nevie sa koľko mali dní.Inkovia hľadiac plniť svoje náboženské poslanie, uprednostňovali politiku mieru.I keď výboje podnikali,šetrili ľudskú krv a ponechávali v úradoch domácu šľachtu.Peruánska pôda musela byť umelo zavlažovaná pokiaľ však bolo možné ju obrábať.Vodu dodávali z ďaleka obrovské vodovody.Kráľovská pôda sa musela najskôr kanalizáciou a preoraním pripraviť na úrodnú pole.Obchodu nebolo.Všetkú výmenu potravín mal štát vo svojich rukách.Vojsko bolo organizované podobne ako obyvateľstvo v dekuriach a centuriach,zriedkakedy použili Inkovia proti búriacim sa podmaneným násilné kolonizácie.Tak poskytuje ríša Inkov obraz mieru a tým väčšia vina padá na Španielov ,ktorý túto kultúru za vlády nešťastného Atahualjupu zničili.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk