13. storočie

Mesto Košice sa vyvinulo na geograficky i strategicky najdôležitejšom bode Košickej kotliny. O priaznivých podmienkach pre život v tejto oblasti svedčí skutočnosť, že pri obci Seňa sa našiel jeden z najstarších dokladov o živote človeka nielen na Slovensku, ale aj na území bývalého Československa. Bohaté archeologické lokality z pozdnejších (obcí najmä Barca) sú dokladom nepretržitého obývania Košickej kotliny, a teda aj miesta, na ktorom sa vyvíjali dnešné Košice. Archeologické nálezy dokladujú kontinuitu osídlenia tohto územia slovanským obyvateľom od avarsko-slovanského obdobia do 13.storočia, z ktorého pochádzajú prvé písomné správy a doklady. Z listín Jágerskej kapituly z roku 1230 vysvitá, že Košice boli už začiatkom 13.storočia vyvinutou osadou s farským kostolom. Uhorský panovník Béla IV. povolal sem nemeckých kolonistov, aby vyplnili medzery v obyvateľstve, ktoré nastali po tatárskom vpáde v roku 1241. Listiny z roku 1249 a 1261 hovoria o privilégiách „hostí", ktorí začali s výstavbou kolonizačného mesta. Pôvodná slovenská osada Nižne Košice bola začlenená do novovznikajúceho urbanistického celku, ktorý po roku 1290 obohnali hradbami. Privilégiá panovníkov, zručnosť košických remeselníkov a najmä prekvitajúci obchod predurčili Košice na primát v celej východoslovenskej oblasti. Zvýraznením tohoto bolo zriadenie Kráľovskej komory koncom 13.storočia v Košiciach, ktorá reprezentovala najvyšší orgán štátnej moci v tejto časti krajiny. Komora vyberala dane a dávky, spravovala kráľovské majetky, kontrolovala colné a tridsiatkové stanice. Jej sídlo bolo v tzv. „Kráľovskom dome",
14. storočie

Zisky zo vzmáhajúceho sa mesta chceli si prisvojiť začiatkom 14.storočia Omodejovci. Keď panovník Karol Róbert daroval Košice palatínovi Omodejovi z rodu Aba, hrozila mestu feudálna závislosť. Košičania však roku 1311 povstali a Omodeja zabili. Do sporu Košičanov s Omodejovcami zasiahla kráľovská komisia, ktorá zabezpečila nezávislosť mesta Košíc. Porážku vojsk Omodejovcov pri Rozhanovciach roku 1312, na ktorej mali veľký podiel aj ozbrojení Košičania, začína ďalšie obdobie rozvoja a rozkvetu mesta. Panovníci odmieňali Košice za ich podporu novými a novými privilégiami. Ľudovít I. povýšil Košice roku 1347 na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľových miest za sídelným Budínom. Formálnym zvýraznením toho bolo vydanie erbovej listiny mestu v roku 1369, ktorá predstavuje najstarší mestský armáles v Európe.