Historická chronológia
3500-1700 pnl. - vláda prvých dvoch dynastií
3100-3000 pnl. - zjednotenie Horného a Dolného Egyptu (Meni,
okolo 3500)
2700-2190 pnl. - Stará ríša - Cinevské kráľovstvo, obdobie
pyramíd, hl. mesto Memfis
faraóni : Džóser, Chuef (Cheops), Rachev
(Chefrén), Menkauer (Mykerín)
2190-2050 pnl. - Prvé prechodné obdobie
2040-1780 pnl. - Stredná ríša - hl. mesto Théby (Vesét)
faraóni : Mentuhotep II, Amenemhét I
1780-1560 pnl. - Druhé prechodné obdobie - vpád Hyksósov
1650-1560 pnl. Hyksóska nadvláda
1560-1080 pnl. - Nová ríša - hl. mesto Théby, náboženská
reforma
faraóni : Thutmós III, kráľovná Hatšepsovet,
Amenhotep IV (Achnaton), Tutanchamón, Ramesse
Veľký (II)
700-525 pnl. - Neskorá doba (pozdná), Asýrska, Núbijského,
Líbijská okupácia
525 pnl. - Kambyzés dobyl Egypt - Perská okupácia
322 pnl. - vpád Alexandra Macedónskeho
631 n.l. - Arabská invázia
Najstaršie korene Egypta
Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom
svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v
pohoriach Tasílii a Ahaggar. V 6. tis. pnl., v dobe neolitickej
revolúcie, prišlo ku zmene spôsobu života; t.j. nositelia
zberačských a loveckých kultúr sa usadzujú. Prvé
poľnohospodárske osady vznikli v neolite v úrodnom údolí Veľkej
rieky Nílu. Tento proces urýchlilo vysychanie Sahary, čo
prinútilo kočovné nomádske kmene uchýliť sa v oázach, alebo
práve na brehoch Nílu.
Bývanie v hlinených chyžiach oválneho tvaru dokumentujú
ostatky vo Fajúmskej oáze, či pri dedine Memrida Beni Saláma.
Keďže egyptské obyvateľstvo poznalo meď a vytváralo dokonalé
kamenné nástroje, vyvinulo sa niekoľko predhistorických kultúr
napr. Gerzskej.
Horný Egypt osídloval kmeň bojovných Hamitov, z hlavným
ťažiskom záujmov v poľovačke, čo dokazujú pohrebiská so psami a
gazelami. V dolnoegyptskej delte sa usadzovali semitskí roľníci
a obchodníci, ktorí pestovali obchod vo všetkých smeroch a
pravdepodobne vynašli aj hieroglyfy.
Dar Nílu
Podľa slov otca dejepisu Herodota bola egyptská civilizácia
darom Nílu, ktorý bol vlastne hlavnou dopravnou tepnou i 3500
km dlhou riečnou oázou, poskytujúcou obživu a semeno pre vznik
buniek Egyptského štátu. Každoročne v júni nastal čas záplav,
ktoré trvali do júla až augusta (v priemere 2 – 3 mesiace)
Nílske bahno vytvorilo černozem asi
v 20 km páse s Nílom uprostred, čo umožnilo pestovanie obilnín,
cukrovej trstiny, bavlny, zeleniny, ďalej vznik olivových a
ovocných plantáží v Delte.