Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Egypt
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | php9 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 535 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10.2 |
Priemerná známka: | 2.90 | Rýchle čítanie: | 16m 0s |
Pomalé čítanie: | 25m 30s |
V staroveku rástli na brehoch
papyrusové kry, ďatlové palmy.
Dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva však priniesli
aj vznik majetkovej nerovnosti, súkromného vlastníctva a
nakoniec aj štátu.
Politické zjednotenie zeme sa z nutnosti riadeného vodného
hospodárstva (zavodňovanie, stavba priehrad, kanálov,
vodojemov) stalo veľmi potrebné, lebo geografická poloha a
rozloha nílskeho údolia si vyžadovalo jednotné riadenie, z toho
vyplýva vznik administratívy a neskôr aj vynález písma.
Proces zjednocovania
Tretím faktorom a hýbateľom tohto procesu boli vpády a
nájazdy Nomádskych kmeňov, ktoré podnietili okolo r. 3500
rozšírenie jednotnej kultúry, vznik vzájomne kooperujúcich
mestských štátov, potom menších župných panstiev, na vrchole
ktorých stál župný gróf. Niektorým grófom sa podarilo zjednotií
viac žúp do dvoch centier : do Dolného Egypta (okolo delty
Níla) a Horného Egypta (až k dnešnému Asuánu). Takto tvrdí
staršia teória. Mýtická tradícia redukovala zložitý historický
proces, najmä glorifikáciou panovníka - zjednotiteľa alebo
vytvorením mýtusu o vytvorení centralistického štátu. Skutočným
otcom ríše faraónov bol však Níl, ktorý si svojimi vynikajúcimi
životnými podmienkami vynútil zjednotenie. K tomu prišlo okolo
konca štvrtého tisícročia, pridržiavajúc sa staršej teórie,
panovníkom Meni (Naarmer, Menes), ktorý založil tzv. Cinevské
kráľovstvo a už u neho sa prejavili prvé prejavy ponímania
panovníckej moci ako despotickej centralizácie. Meni bol jedným
z panovníkov prvej alebo druhej dynastie, ktoré v období 3500-
2700 dopomohli ku konsolidácii Egypta.
Triedne rozdelenie spoločnosti
Na čele spoločnosti stál faraón s božským pôvodom, dokonca
oslavovaný ako vtelené božstvo, ktoré rozhoduje o živote a
vlastníctve svojich poddaných, voľne hospodári s egyptskou
pôdou a len ono má výsostné privilégium zakladať chrámy.
Na riadenie štátu vystavil faraón úradnícky aparát na
vzdelanom pisárstve. Hlavou tohto rozdelenia bol prvý minister
- Catej (vezír). Vykonával funkciu vrchného sudcu, správcu
štátnej pokladnice, najvyššieho vojenského veliteľa a spravoval
chod centrálnej správy, t.j. starosť o poľnohospodársku
produkciu zeme alebo dohliadanie na faraónove stavby v zemi.
Privilegovanou egyptskou šľachtou boli správci nóm (=
administratívno-hospodárskych celkov Starej ríše) - adžmeri
(nomarchos); ich mocenským aparátom boli pisári a úradníci,
ktorí sa starali o hospodársky život v krajine, o vyberanie
naturálnych daní a zároveň boli technikmi, staviteľmi. Do tejto
spoločenskej vrstvy patril aj kňazský stav, udržujúci v ľude
kult mnohobožstva spleteného s mágiou a hlbokú úctu k
panovníkovi. Roľníci a remeselníci tvorili masu egyptského
obyvateľstva, nedosahujúcu otrockú bezprávnosť, ale ani
plnoprávnosť slobodných občanov.
Najspodnejšou vrstvou boli otroci, robotníci v kameňolomoch
a remeselníci zamestnané v štátnych dielňach.