referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Slavomír
Pondelok, 22. apríla 2024
Egypt
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: php9
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 535
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 

Za vlády Amenemhéta
I., predpovedaného zjednotiteľa, vznikol znova centrálny štát s
jediným kráľovským dvorom v Memfise, no význam Théb tým
neupadol. Vzrástol aj kult boha Osira (Usireva). Ľudské
zmýšľanie sa začalo pohybovať v rozmedziach “egyptskej
renesancie.
Nárast súkromného vlastníctva aj počtu otrokov išiel ruka v
ruke s rozvojom remesla, zosilnením obchodu a rastom počtu
miest. Hospodárskym cieľom mala slúžiť expanzívna zahraničná
politika, ktorá sa prejavila v ťažení proti Líbii, Núbii, na
Sinaj, i do plodnej Syro-palestínskej oblasti. Prekvital obchod
s Krétou, Cyprom a Syropalestínskym pobrežím a budovali sa nové
zavodňovacie stavby. No Egypťania žili v absolutistickej a
totalitárnej moci riadenej byrokratickým úradníctvom pod
tvrdými trestami, čo podnietilo vznik nepokojov a rozpad ríše
za XIII. dynastie.
Krikľavú situáciu, ktorá nastala rozpadom Egypta využívajú
kočovné kmene Hyksósov na vpád. Dobré zbrane, najmä vojenské
bronzové sekery a meče dopomohli k prenikaniu do vnútrozemia. V
delte Nílu založili mesto Hatvóret (Auaris), z ktorého riadili
títo tzv. vládcovia púští 108 rokov osud Egypta. Do
dolnoegyptských nóm dosadzovali svojich vladárov a Horný Egypt
si musel svoju nezávislosť vykupovať odovzdávaním daní.
Kyksósovia prevzali egyptské náboženstvo i kultúru a
obohatili ich. Zároveň prehĺbili kontakt s Predným Východom, čo
bolo kladným prínosom pre rozvoj hospodárstva v Egypte.
Nová ríša
Votrelcov vyhnal až Ahmós I. okolo roku 1560, čím započal
zlaté obdobie egyptských dejín, kedy dosiahla táto nílska
civilázia najväčšie územné rošírenie a vrchol kultúry. Rozvoj
medzinárodného obchodu, ktorý uviedol Egypt do styku s
význačnými oblasťami Starého Orientu, sa niesol v ovzduší
egyptskej expanzívnej politiky. Hlavnou záujmovou sférou Egypta
sa stala Núbia a v Ázii Syrská oblasť. Už za vlády Thutmósa I.
sa výrazne prejavil vzostup vojenskej moci, čo malo za následok
dobývanie geograficky významného Syropalestínskeho územia a
prenos oslavy bojovníka-hrdinu do mytológie. Nadvládu nad
Orientom a hodnosť svetovej veľmoci Egyptu získal Thutmós III.
Svetová ríša ležala u nôh faraóna, čo vynieslo Egyptu bohatú
vojnovú korisť v podobe zlata, dreva, zbraní i nerastného
bohatstva, a rozkladala sa od hlbokého sudánskeho juhu, cez
Síriu až za Eufrat. Problém poslušnosti v dobytých územiach
riešil Thutmós III. aj jeho potomok Amenhotep II. politikou
sobášov.
Hlavným mestom zostávajú aj naďalej Théby a keďže prevládal
kult boha Amona, ústredným chrámom zostáva chrám Amona-Rea v
Karnaku.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Egypt SOŠ 2.9469 431 slov
Egypt SOŠ 3.0196 208 slov
Egypt SOŠ 2.9376 1340 slov
Egypt SOŠ 2.9526 6909 slov
Egypt SOŠ 2.9498 4641 slov
Egypt SOŠ 2.9595 2860 slov
Egypt SOŠ 2.9700 431 slov
Egypt SOŠ 2.9613 476 slov
Egypt SOŠ 2.9447 656 slov
Egypt SOŠ 2.9645 793 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.