Barok (koniec 16. stor. až 1. pol. 18.)
Termín barok ako štýlové pomenovanie sa používa od 20. rokov 20. storočia a to zásluhou Curta Sachsa, ktorý takto označil túto vývojovú epochu umenia. Baroková hudba sa rozdeľuje na inštrumentálnu a vokálnu. V barokovej hudbe sa využíva terasovitá dynamika. Inštrumentálna hudba:
Druhy: kontrapunktické: fúga, toccata, pasacaglia, invencia, chorálová predohra, atď.
Druhy, vychádzajúce zo suitového cyklu: suita - sólová
- orchestrálna
sonáta - sólová
- triová - cirkevná
(gb. Organ)
- svetská
(gb. čembalo)
-concerto grosso
Skladatelia:
raní:
Giovanni Gabrieli
Girolamo Frescosbaldi
Michael Praetorius
vrcholní:
Antonio Vivaldi- Štyri ročné obdobia- 4 koncerty pre husle, slačikové nástroje a basso continuo.
Arcangelo Corelli- concerto grosso: 6: č. 1, č. 3, č. 6, č. 7,
Triové sonáty
Thomaso Albinoni: Koncert č.7 d mol
pre slačikové nástroje a čembalo.
Benedetto Marcelo
Johann Sebastian Bach-Temperovaný
klavír, Umenie fúgy, Hudobná obeť,
Brandenburské koncerty(6).
Georg Friedrich Händel- v jeho tvorbe vrcholí: concerto grosso:Napísal ich 12.
Orchestrálne suity: Ohňostroj a Vodná hudba
Georg Philipp Telemann- triová sonáta F dur pre flautu a čembalo, triová sonáta c mol ,pre flautu, hoboj a continuo.
Vokálna hudba:
Druhy: cirkevné: Kantáta, omša, oratórium
svetské: Kantata, opera
Skladatelia:
raní:
Claudio Monteverdi- opery: Orfeo, Návrat Odyssea do vlasti, Korunovácia Poppey
Heinrich SchützGiacomo Carissimi: oratória: Jefta, Jonáš,
Šalamúnov súd
vrcholní:
Johann Sebastian Bach: Cyklus kantat: vianočné a veľkonočné,
Omša h mol
Georg Friedrich Händel: opery: Xerxes, Rinaldo, Rodrigo
oratória: Izrael v Egypte, Judáš Makabejský, Mesiáš.
Klasicizmus(30.roky 18. stor. až 20. roky 19. stor.)
Hudba tohto obdobia sa snaží o nový, výraz, ktorý akceptoval požiadavky zvýšenej citovosti a osvietenskej ušľachtilosti.
Vo vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu možno hovoriť o podstatnom štýlovom prelome v hudbe, vznikli nové druhy a stráca sa záujem o zložitú polyfóniu.Uz nepočujeme generálny bas.
Pre vývoj klasicizmu má veľký význam Mannheimská škola. Bola to skupina hudobníkov na dvore mannheimského kurfista. Vytvorili základy orchestrálnej cyklickej symfónie a sonátovej formy. Zvlášť vynikla tvorba Jana Václava Stamica, ktorý ako prvý prichádza s crescendom a descrescendom a vie ho pôsobivo uplatniť.
Skladatelia:
raní:
Carl Ditters von Ditterstorf
Mathias Moon- symfónie majú pomalé úvody
Vrcholní:
Wolfgang Amadeus Mozart: symfónie: D-dur Pražská Kv. 504,
C-dur Jupiterská Kv. 551
Komorné diela: Malá Nočná hudba, Klavírne koncerty,
Koncerty: pre klavír a orchester d -mol, A-dur, D-dur-korunovačný
Opery Ůnos zo serailu, Figarova svadba, Don Giovanni, Čarovná
Flauta, Cosi fan tutte.
Joseph Haydn:
Symfónie: Hob.I D dur,
Lukavická
Hob.I 73 D-dur, Lovecká
Hob.I 92 G-dur Oxfordská
Hob.I 94 G-dur s úderom na timpány
Hob.I 101 D-dur Hodiny
Ludwig van Beethoven
Symfónie:
3. Es dur Eroica op.55
5. c mol Osudová op. 67
6. F dur Pastorálna op.68
9. d mol op.125 v 4. časti zaznie Schillerová Óda na radosť.
Opera: Fidélio
Omša: Missa Solemnis
Symf. predohra: Leonora, Egmont, Coriolanus
Sonáty: pre klavír c mol Patetická op. 13, cis mol Mesačný svit op.27, f mol Appassionata op.57.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dejiny hudby
Dátum pridania: | 07.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Miroslavfagot | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 577 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 14m 20s |
Pomalé čítanie: | 21m 30s |
Podobné referáty
Dejiny hudby | SOŠ | 2.9676 | 514 slov | |
Dejiny Hudby | GYM | 2.9877 | 3783 slov |