Doba kamenná

Členenie:

1) doba kamenná (paleolit, mezolit, neolit) ;
2) chalkolit alebo eneolit (chalkolit = kov čiže "doba kovová", eneolit = neskorá doba kamenná) v chalkolite už vznikajú 1. staroveké civilizácie (Egypt, Sumer, Čína, India), hoci napr. v Európe žijú ľudia ešte primitívne v rodovom zriadení.

Človek spoznáva kameň, učí sa ho spracovávať - ovláda ho (nástroje, zbrane). Myslením vykonáva uvedomelú činnosť - prácu, aby si zabezpečil obživu (pud sebazáchovy). Práca rozvíja duševný (duchovný) rozmer človeka a tým jeho schopnosti. Od ich úrovne závisí ľudská výroba a využitie nástrojov pri získaní obživy, ochrany vlastného života a bývania. Preto delíme kamennú dobu na tri základne etapy:

Delenie doby kamennej:

1) Staršia doba kamenná (paleolit)
2) stredná doba kamenná (mezolit)
3) mladšia doba kamenná (neolit)
4) neskorá doba kamenná (eneolit / chalkolit)

Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia (najmä porovnávacia). V praveku sa človek vyvíjal ako biologická a spoločenská bytosť v procese, ktorý nazývame antropogenéza.

Antropogenéza: proces vzniku človeka, obdobie od oddelenia sa od vývojovej vetvy smerujúcej k šimpanzom až po dnešných ľudí. 

1.Homonizácia (bipédia – chodenie po dvoch nohách, vývin chrbtice, ruky, chrupu, mozgu, stereoskopické videnie)

Základné znaky hominizácie:

- vzpriamená postava
- rast objemu mozgu
- zjemnenie svalov a kostí
- zmeny v tvárovej časti
- rozvoj reči
- vedomé zhotovovanie nástrojov

2.Sapientácia (vývin ľudského intelektu)

Vývoj ľudských predchodcov – primátov prebiehal mnoho miliónov rokov, až dospel k rodu Australopitekus (pred 5 miliónmi rokmi). Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi.

Základné vývojové typy:

Homo Habilis (3 milióny rokov)
Homo Erectus (1 milión – 300/200 tisíc rokov)
Homo Sapiens (300/200 tisíc – súčasnosť)
Homo Sapiens Neanderthalsis
Homo Sapiens Sapiens (40/35 tisíc rokov)