Pohyby kmeňov koncom 2. tisícročia pred Kr.:
Komplikovaný systém štátov, ktorý sa vytvoril v bronzovej dobe na Blízkom východe a v Egejskej oblasti, bol v poslednej štvrtine 2. tisícročia otrasený posunmi kmeňov prichádzajúcich zo severu. Ich výsledkom bolo zničenie niektorých a oslabenie iných štátov a značné etnické zmeny v postihnutej oblasti. Podľa stále rastúcej archeologickej dokumentácie sa zdá, že pôvod týchto kmeňov je treba hľadať v Karpatsko – dunajskej oblasti, odkiaľ sa (pravdepodobne pre populačnú explóziu a klimatické zmeny) tlačia nové kmene na juh. Prechádzajú pravdepodobne cez Helléspont do Malej Ázie a ďalej na juh, z Macedónie do Grécka, tiež do Itálie prichádzali nové kmene. Nešlo pri tom o jedinú organizovanú výpravu. Tieto migrácie si je treba predstavovať ako dlhotrvajúce prenikanie v dlhej rade vĺn a útokov, úspešných aj neúspešných, ktoré so sebou strhli aj časť už usadlého obyvateľstva. Nemôžeme ich spoľahlivo rekonštruovať, pretože písomné historické premene nám zachytávajú len zlomok a sú podávané navyše z hľadiska napadnutých štátov ako jednotlivé bitky proti útočníkom. Pravdepodobne ale boli zmiešaného etnického pôvodu.
Poľnohospodárstvo: V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní.
Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.
Obrovské počty obilných jám a hustota osád poukazuje na zvýšenú poľnohospodársku produkciu. Zrejme sa zlepšila aj technika orby, ale rozsiahle odlesnenie a intenzívne obrábanie viedlo na mnohých miestach k degradácii pôdy a zníženiu výnosu. Dobytkárstvo zostávalo dôležitou súčasťou obživy. V osadách prevládal hovädzí dobytok, bravčové, kozy a ovce boli chované menej.
Domy: Domy boli postavené na koloch, poprepletané prútím a omazané hlinou ako v staršom praveku, ale postupne začali prevažovať trámové stavby, zrejme zrubové, ktorých podlahy bývali sčasti zapustené pod úroveň terénu. Dedinky s chatami sústredenými na malej ploche, sa postupne menili na systém dvorcov situovanými ďalej od seba a zahrňujúce okrem obytnej časti tiež hospodárske časti. Tento vývoj spojený s väčšou sociálnou diferenciáciou, prebiehal rýchlejšie v prialpskom páse než v oblasti lužickej kultúry.
Pohreby: Pohreby v tejto dobe sa prevádzali najmä spálením mŕtveho, kostrové pohreby boli u väčšiny skupín skôr výnimočné a často bývali spájané s ľudskými obetami. Všeobecne rozšírené pochovávanie spálením a s uložením popolu do urny na rozsiahlych pohrebiskách vo väčšine Európy, dalo tomuto obdobiu ďalší názov – doba popolnicových polí.
Náboženská symbolika ukazuje na výnimočné postavenie božstva slnka a nebies, zatiaľ čo božstvá plodivej sily strácali na význame. Depozity bronzových predmetov predstavujú síce aj sklady pre prelievanie a následnú distribúciu hotových výrobkov, ale tiež obetné dary božstvám, podobne ako zvierat a obilnín.
Obdobie popolnicových polí: V období popolnicových polí nastali významné zmeny v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti, sprevádzané prudkým vzrastom počtu obyvateľstva. Rozvoj remesiel (metalurgia bronzu) a obchodu podporoval rast sociálnej diferenciácie, politickú a vojenskú nadvládu kmeňových náčelníkov a vojenských vodcov, ktorých vonkajším prejavom sily a nadvlády sú bohato vybavené hroby - mohyly - stojace v protiklade k nenáročným plochým hrobom prostého ľudu.
Postupne sa v Európe začalo šíriť železo. V egejskej oblasti nastúpila úplná doba železná okolo roku 1 000 pred Kr., ale inde v Európe boli vzácne drobné železné nástroje používané len pre detailnejšie opracovanie bronzu. Ku zovšeobecneniu železa ako bežného kovu na výrobu zbraní (vzácne ešte nástrojov) dochádza vo väčšine Itálie a v miernom európskom páse až okolo roku 700 – 600 pred Kr, na rozhraní neskorej doby bronzovej a halštatského obdobia, spolu s prudkým ochladením a zvýšeniu zrážok, ktoré spôsobili zánik mnohých osád a rozrušili hospodársku a spoločenskú štruktúru doby bronzovej. So zánikom tejto štruktúry sa zhoršilo získavanie medi a cínu ďaleko od svojich ložísk.
Slovensko:
Opevnené hradiská: Nitra – Zobor – 15 ha; Turnianske Podhradie – 100 ha. Pre porovnanie najväčší stredoveký hrad – Pustý hrad (Zvolen) – 7 ha.
Vynikal obchod s baltským jantárom, ktorý sa teraz dostával do Stredomoria cez strednú Európu, kadiaľ prechádzala tzv. jantárová cesta, známejšia z doby železnej. Okrem jantáru sa obchodovalo so spondylovou surovinou (lastúry), soľou, meďou, cínom, bronzom a výrobkami z nich.
Na Slovensku sa vyskytovali tieto kultúry:
1. Kultúra popolnicových polí
- lužická kultúra
- podunajská kultúra
2. velatická kultúra,
3. čakanská kultúra,
4. podolská kultúra,
5. pilinská kultúra,
6. kultúra Suciu de Sus,
7. kyjatická kultúra,
8. gávska kultúra.
Sú to všetky kultúry, ktoré sa v mladej a neskorej bronzovej dobe na Slovensku vyskytovali
V tomto období vznikajú zárodky neskôr známych národov, konkrétne Keltov a Ilýrov. Okrem toho sa na Slovensku už používalo a spracúvalo železo, ale zatiaľ ešte nie natoľko, aby sa toto obdobie zaradilo do železnej doby.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pravek
Dátum pridania: | 07.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | 250291 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 12 698 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 37.4 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 62m 20s |
Pomalé čítanie: | 93m 30s |