Mladá doba železná (laténska):

Mladá železná doba alebo mladšia železná doba je rôzne datovaný mladší úsek železnej doby. V strednej Európe sa označuje ako laténska doba.

Laténska doba je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa vyskytovala ako hlavná kultúra laténska kultúra.
Pomenovaná je podľa náleziska La Tène vo Švajčiarsku
Laténska kultúra bola hlavná archeologická kultúra laténskej doby v strednej a západnej Európe zhruba od 500/450 pred Kr. až po prelom letopočtu (na Slovensku: 450/400 pred Kr. – prelom letopočtu/6/10 po Kr.).

Je to kultúra Keltov, a tým aj prvá kultúra a doba v dejinách strednej Európy, pri ktorej nesporne poznáme etnicitu jej nositeľov.

Charakteristika:

Keltské kmene obývali územie horného Rýna a Podunajska a na svojich výbojoch prenikali do oblastí antickej kultúry (poznatky antického sveta priniesli do Európy). Majú silnú vládnucu vrstvu bojovníkov a kňazov.

Boli hutníci, kováči, najmä umelecký remeselníci, využívali nové hmoty sklo a email okrem bronzu a drahých kovov. V poľnohospodárstve používali železné radlice, kosy, rotačné mlynčeky na mletie zrna. Vyrábali nádoby na hrnčiarskom kruhu. Z tohto obdobia pochádza u nás prvá peňažná sústava (zlaté a strieborné keltské mince, spočiatku napodobenina gréckych). V 2. a 1. storočí pred Kr. budovali opevnené sídla, prvotné mestá (oppidá).

Na prelome letopočtu sa rozvoj keltskej kultúry prerušil expanziou rímskeho impéria na sever a súčasnými posuvmi na juh germánskych kmeňov. Na území Nemecka žili Kvádi. Väčšina Keltov sa postupne uchýlila do novovzniknutých rímskych provincií (Noricum a podobne).

Kelti:

Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré od pol. 2. tis. pred Kr. začali pôsobiť v južných častiach strednej Európy a západnej Európy (od Čiech až po Francúzsko). Hovorili keltskými jazykmi. Z jazykového hľadiska majú rad spoločných znakov s Italikmi na juhu a Germánmi na severe. Kelti boli nositeľmi laténskej kultúry.

Etnogenéza keltských kmeňov bola ukončená na prelome 2. tis. pred Kr. a 1. tis. pred Kr. V 7. stor. pred Kr. - 5. stor. pred Kr. sa osídlenie Keltov rozkladalo od Francúzska až po Karpaty, a to vrátane Britských ostrovov, Španielska, severného Talianska a časti Balkánu. Z 5. stor. pred Kr. pochádzajú prvé písomné pamiatky ako dôsledok úzkych kontaktov s Grékmi, Etruskmi a Rimanmi

Keltské sídliská: Keltské sídliská sú pomerne rozľahlé, žili tam najmä roľníci, zatiaľ čo vládnuca vrstva dávala prednosť životu v opevnených osadách vybudovaných na neprístupných miestach. Keltské domy mali okrúhly i obdĺžnikový tvar, bývali mierne zapustené do zeme. V zásade išlo o zrubové stavby. Keltské kmene stavali na svojom území aj sídliská mestského typu - oppidá..

Oppidum: je stredisko hospodárskej (výrobnej i obchodnej), spoločenskej i kultúrnej moci, ktoré mnohí bádatelia označujú ako prvé sídelné útvary v strednej Európe a prvkami mestskej civilizácie. Ich vznik sa najčastejšie spája s kmeňmi Keltov a Dákov.

Všade kam keltské kmene v Európe prenikli, sa našli stopy po väčších sídliskách. Boli obyčajne budované vo vyššie položených miestach vhodných pre obranu. Boli dôkladne opevnené a hájili ich silné vojenské posádky. V obdobiach nebezpečenstva sa do nich sťahovalo i roľníci z okolitých osád. Preto sa stavali v hĺbke vlastného územia a bol z nich dobrý prístup do okolitej krajiny.

Prínos Keltov: Rast keltskej civilizácie bol pomerne rýchly na celom území a bol umožnený rozvinutým obchodom so železom, soľou a poľnohospodárskymi výrobkami, ako aj spoločenskou organizáciou: Kelti rozlišovali vládnucu vrstvu, kňazskú vrstvu (druidov), slobodných remeselníkov a roľníkov, vojsko. Kelti mali ako prvý v Európe dvojkolesové vozy určené na boje, a takisto boli jediným kmeňom, ktorý už v tom období používal brnenie.

Druid: je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid' pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený. Druidi ochraňovali vedomosti a morálku (druidizmus). Druidi pôsobili vo všetkých keltských krajoch. Ich činnosť utužovala jednotu Keltov. V činnosti druidov hrali dôležitú úlohu duby, z ktorých v predvečer kultových slávností trhali imelo.

278 pred Kr. - Kelti sa usadili v Malej Ázii. V 1. stor. pred Kr. boli keltské kmene pod rímskou nadvládou, ich územie na sever od Dunaja obsadili Germánia.

Galia

Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a časťou tiež Holandska a Nemecka.

Názov regiónu je odvodený od keltského kmeňa Galov, ktorí obývali toto územie skôr ako si ho podrobila Rímska ríša. Jazyk, ktorým hovorili Galovia sa zachoval iba v náznakoch, a to v regióne na severozápade Francúzska - Bretónsko. Okrom kmeňa Galov obývali toto územie ešte Lepontiovia, čo bol keltsko-italický kmeň, ktorý žil v okolí jazier Lago Maggiore a Lago di Orta, a kmeň Helvétov, ktorí obývali územie dnešného Švajčiarska.

Slovensko:

Na Slovensku je to prvá fáza protohistorického obdobia.

Laténska kultúra

Na území Slovenska žil keltský kmeň Kotínov a Osov, na západnom Slovensku (a v Česku) žili Bojovia. Na Slovensku sa usadili pri riekach Dunaj, Ipeľ, Hron a Žitava. Bolo to však len prechodné obdobie a nakoniec sa usadili na severe Francúzska.

Oppidá: Najznámejším oppidom na Slovensku bola Bratislava. Jedno z oppíd alebo väčších sídlisk bolo tiež objavené na vrchu Havránok neďaleko Liptovskej Mary.

Mince: Kelti v Bratislave aj razili mince - Biateky.