Paleolit - staršia doba kamenná

Najstarší paleolit (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.)

V tomto období žil vo východnej Afrike Homo Habilis a to v oblasti Veľkých jazier.

Homo Habilis

Nástroje: z dreva a kameňa.
Fyziológia: Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm.
Život: Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje.

Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh – Homo Ergaster a to v okolí jazera Turkana. Mozgová kapacita bola približne 850 ccm.

Starý paleolit (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.)

V tomto období žil Homo Erectus, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie.

Homo Erectus

Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm.
Život: v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov
Nástroje: najmä pästný klin – univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie. Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Starostlivým štiepaním možno regulovať jeho tvar a veľkosť odštepov, takže vznikajú nástroje rôznych tvarov a veľkostí. Keďže pazúrik veľmi pripomína sklo, majú odštepy veľmi ostrý okraj. Ten možno po otupení ďalším štiepaním opäť priostriť. Pazúrik je dosť rozšírený a častý kameň, v mnohých prípadoch ho však museli dolovať z kriedových vrstiev, kde sa bežne vyskytuje. Najstaršie nástroje ľudia vyrábali tak, že jadro pazúrika sa osekávalo dovtedy, kým sa nedosiahol želaný tvar.

Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať.

Náleziská: Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Afriky, Jávy, Číny a Európy. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku (Homo Erectus Paleohungarikus) a v Nemecku.

Slovensko: Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom).

Stredný paleolit (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.)

V tomto období jestvovali staršie archaické formy.

Homo Sapiens

Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. (glaciály, interglaciály).

V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy. Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde – tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Používali prvú diaľkovú zbraň – oštep. V teplom období medzi mindelskou a risskou dobou ľadovou, teda pred 350 000 až 200 000 rokmi, žil v strednej a severnej Európe Homo Sapiens Steinheimensis.

Homo Sapiens Steinheimensis

(pomenovaný podľa náleziska Steinheim pri Stuttgarte). Vyznačoval sa úzkou, relatívne vysokou lebkou, oproti svojim predchodcom mal vyššie klenuté čelo, ale ešte podobné nadočnicové oblúky ako napr. človek pekingský. Objem jeho mozgu bol asi 1150 ccm. Tento človek žil ako lovec a zberač a používal kamenné nástroje. Jeho pästné kliny vykazujú už určité estetické cítenie formy. Archeológovia označujú tento štýl ako acheuléenská kultúra. Prvý Homo sapiens si uvedomoval jednoduché geometrické formy.

Nástroje: Popri pästných klinoch používal kamenné nože, škrabadlá a tiež drevené kyjaky a drevené v ohni tvrdené oštepy.
Steinheimský človek žil v miernom podnebí medziľadovej doby v Európe v podobných klimatických podmienkach ako človek 20. storočia. Jeho časový a veľmi pravdepodobne tiež genetický nasledovník, neandertálec, ktorý sa pred 150 000 rokmi vynoril z temnoty prehistórie, zastihol ešte spočiatku priaznivé klimatické podmienky, ale „klasický neandertálec“ musel pred 80 000 rokmi bojovať s pribúdajúcim ľadom a mrazom.

Neandertálec:

Život: na južnom okraji veľkej ľadovej pustatiny würmskej doby ľadovej. Jeho životný priestor sa podobal tomu, v akom teraz žijú Eskimáci. Domovom mu bola pustá, mrazivá tundra, ktorá iba v južnej Európe prechádzala do trávnatej stepi a riedkej tajgy. Možnosť prežitia v takomto prostredí bola podmienená značnou schopnosťou adaptácie.

Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Jednoduchý kožušinový odev a hrejúci oheň, na ktorom neandertálci tiež pripravovali jedlo, ho chránili pred mrazom, ktorý niekedy dosahoval hodnotu až – 40 0C.
Fyziológia: Neandertálec (Homo Sapiens Neanderthalsis) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. 40% neandertálcov umieralo pred dovŕšením 20 rokov, ďalších 40% potom medzi 20. a 30. rokom. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti.

Pochovávanie: Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život.
Reč: vedel rozprávať jednoduchým jazykom.
Umenie: vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky.

Náleziská: Neanderthal, Morava (Dolní Věstenice), Šanidar, Tešik – Taš (Uzbekistan), Krapina (Chorvátsko - známky kanibalizmu). Z nálezov je zrejmé, že Neandertálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva.

Slovensko: Na našom území máme viacero dôkazov o živote neandertálcov (artefaktov) – Bojnice, Dudince, Trenčianske Teplice a. i. Našli sa aj telesné pozostatky: Gánovce – nález kamenného výliatku mozgu neandertálskej ženy; Šaľa – temenná kosť neandertálskej ženy.

V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka Homo Sapiens Sapiens, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu.

Charles Darwin (1809 – 1882)

Britský prírodovedec Charles Darwin napísal roku 1859 veľmi významnú knihu s názvom O pôvode druhov. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov. Darwin žijúci v 19. storočí nadšene obhajoval svoju evolučnú teóriu aj na človeku – objav fosílií neandertálca potvrdil, že dnešní ľudia sú tiež výsledkom istého vývoja.