referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Pravek
Dátum pridania: 07.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 250291
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 12 698
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 37.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 62m 20s
Pomalé čítanie: 93m 30s
 
Mezolit

Stredná doba kamenná (8 000 – 5 000)

Ľudia v tomto období už neputovali za stádami zveri, ale vyberali si nejaký región, v ktorom sa pohybovali. Lovili lesnú zver (špecializácia na konkrétny druh potravy – rybolov, zbieranie mušlí, lov vodného vtáctva atď.).

Nástroje: Používali rôzne špecializované nástroje: oštep s vrhačom, harpúna, luk a šípy, bumerang, udica, pasce, čln a veslá. Vyrábali už aj mikrolity (miniatúrne nástroje ako ihly…)

Ľudia už žili v rodoch.

Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica. Objavujú sa počiatky domestikácie

Domestifikácia - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroby potravín).

Neolit

Mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)

V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii.

Neolitická revolúcia: Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India. Po prvýkrát k tomu došlo asi 9 000 rokov pred Kristom v oblasti Hornej Mezopotámie na svahoch pohorí Zagros (pohraničie Iraku a Iránu) a Taurus (juh Turecka). V tejto oblasti bol dostatočný počet zrážok, vyskytoval sa tu divý jačmeň a pšenica, žili tu ovce a kozy, ktoré človek mohol najľahšie domestikovať. Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať. Tieto zmeny v zdrojoch potravy nespočívali v nijakom cielenom zásahu, skôr v procese prispôsobovania a neuvedomelom výbere, ako to robili neolitickí zberači.

Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus. Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy. Ale práve táto nepriaznivá skutočnosť viedla k zrodu kultúrnych rastlín.

Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:

1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu. Náleziská: napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)

Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).

Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina).

V Európe zas dedinu tvoril jeden veľký dom (30-45 m dlhý) ako samostatný hospodársky dvorec s 30 - 60 obyvateľmi (veľkorodina).

Ochrana: človek si chráni dedinu budovaním valov a priekop (v Jerichu bol objavený 3 m vysoký kamenný múr l).

Domestifikácia (zdomácňovanie)

Proces domestikácie bol dlhodobý:

I. zdomácňovanie plodín:

1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).

II. zdomácňovanie zvierat:

1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive mláďatá (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.)

Domestifikácia je založená na netypických odchýlkach od normálnej rastliny. Časť klasov nemohla z dôvodu genetických defektov uvoľňovať svoje zrná a rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli v dobe zrelosti získavané vo väčšom množstve než tzv. zrná normálne. Na konci žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn nazmar. Často pri tom semená zapadli do úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia. V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady. Rovnaké zmeny vedú k vzniku foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu. Tieto zmeny sa odohrali u všetkých rastlín, ktoré človek zbieral. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie.

Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej doby kamennej, zvíťazil nový spôsob života.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Galéria k článku [9]
Podobné referáty
Pravek SOŠ 2.8815 7355 slov
Pravek SOŠ 2.9548 1153 slov
Pravek SOŠ 3.0029 465 slov
Pravek SOŠ 2.9806 1337 slov
Pravek SOŠ 2.9553 2919 slov
Pravek SOŠ 2.9634 780 slov
Pravek 2.9416 70 slov
Pravek 2.9838 536 slov
Pravek 2.9811 586 slov
Pravek 2.9890 286 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.