Pravek

Ohraničenie: pravek trvá od stvorenia človeka (objavenie človeka na Zemi) po vznik starovekých civilizácií, ktoré objavili písmo a využívali ho (historická doba). Skúma ho archeológia (hľadá, skúma a hodnotí archeologické nálezy - hmotné pozostatky ľudskej činnosti).

Dôležité: Človek má 2 problémy: mať obživu a bezpečnosť - ochrániť sa pred prírodnými živlami a dravou zverou. Vďaka svojmu vnútornému rozmeru sa človek vyvíja a zdokonaľuje (je stvorený na obraz Boží). V závislosti od úrovne nástrojov, ktorý používa (kameň a drevo) delíme pravek na:

Pohanské Náboženstvo v praveku: Vzniká už v paleolite a prechádza vývojom: Najprv ide o:

1) uctievanie konkrétnych živlov a mocných zvierat ako búrok, slnka, mesiaca, býka (zo strachu, z túžby po sile a ochrane);
2) potom uctievanie prírodných síl (človek si ich uvedomuje a zosobňuje ako plodnosť- symbol života; zánik, smrť- oheň, posmrtnosť- pochovávanie s predmetmi dennej potreby);
3) zbožšťovanie dávnych predkov (v matriarcháte veľká pramatka - sošky = venuše ako symbol plodnosti a ochrany života, v patriarcháte veľký praotec - významný vodca a záchranca občiny) a
4) stotožnenie zbožštených s prírodnými úkazmi (hviezda, mesiac, slnko) - spojené s výstavbou dedinských chrámov (kult bôžika -- patróna dediny).

Periodizácia praveku:

Delí sa podľa materiálu, z ktorého sa v prevažnej miere vyrábali nástroje (doba kamenná, bronzová a železná).

1. Doba kamenná

- Staršia doba kamenná

Najstarší paleolit
Starý paleolit
Stredný paleolit
Mladší paleolit

- Stredná doba kamenná (mezolit)
- Mladšia doba kamenná (neolit)
- Neskorá doba kamenná (eneolit / chalkolit)

2. Doba bronzová

- Staršia doba bronzová
- Stredná doba bronzová
- Mladšia doba bronzová

3. Doba železná

- Halštacká (Staršia doba železná)
- Laténska (Mladšia doba železná)

4. Rímska doba
5. Sťahovanie národovDoba kamenná

Členenie:

1) doba kamenná (paleolit, mezolit, neolit) ;
2) chalkolit alebo eneolit (chalkolit = kov čiže "doba kovová", eneolit = neskorá doba kamenná) v chalkolite už vznikajú 1. staroveké civilizácie (Egypt, Sumer, Čína, India), hoci napr. v Európe žijú ľudia ešte primitívne v rodovom zriadení.

Človek spoznáva kameň, učí sa ho spracovávať - ovláda ho (nástroje, zbrane). Myslením vykonáva uvedomelú činnosť - prácu, aby si zabezpečil obživu (pud sebazáchovy). Práca rozvíja duševný (duchovný) rozmer človeka a tým jeho schopnosti. Od ich úrovne závisí ľudská výroba a využitie nástrojov pri získaní obživy, ochrany vlastného života a bývania. Preto delíme kamennú dobu na tri základne etapy:

Delenie doby kamennej:

1) Staršia doba kamenná (paleolit)
2) stredná doba kamenná (mezolit)
3) mladšia doba kamenná (neolit)
4) neskorá doba kamenná (eneolit / chalkolit)

Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia (najmä porovnávacia). V praveku sa človek vyvíjal ako biologická a spoločenská bytosť v procese, ktorý nazývame antropogenéza.

Antropogenéza: proces vzniku človeka, obdobie od oddelenia sa od vývojovej vetvy smerujúcej k šimpanzom až po dnešných ľudí. 

1.Homonizácia (bipédia – chodenie po dvoch nohách, vývin chrbtice, ruky, chrupu, mozgu, stereoskopické videnie)

Základné znaky hominizácie:

- vzpriamená postava
- rast objemu mozgu
- zjemnenie svalov a kostí
- zmeny v tvárovej časti
- rozvoj reči
- vedomé zhotovovanie nástrojov

2.Sapientácia (vývin ľudského intelektu)

Vývoj ľudských predchodcov – primátov prebiehal mnoho miliónov rokov, až dospel k rodu Australopitekus (pred 5 miliónmi rokmi). Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi.

Základné vývojové typy:

Homo Habilis (3 milióny rokov)
Homo Erectus (1 milión – 300/200 tisíc rokov)
Homo Sapiens (300/200 tisíc – súčasnosť)
Homo Sapiens Neanderthalsis
Homo Sapiens Sapiens (40/35 tisíc rokov)Paleolit - staršia doba kamenná

Najstarší paleolit (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.)

V tomto období žil vo východnej Afrike Homo Habilis a to v oblasti Veľkých jazier.

Homo Habilis

Nástroje: z dreva a kameňa.
Fyziológia: Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm.
Život: Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje.

Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh – Homo Ergaster a to v okolí jazera Turkana. Mozgová kapacita bola približne 850 ccm.

Starý paleolit (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.)

V tomto období žil Homo Erectus, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie.

Homo Erectus

Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm.
Život: v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov
Nástroje: najmä pästný klin – univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie. Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Starostlivým štiepaním možno regulovať jeho tvar a veľkosť odštepov, takže vznikajú nástroje rôznych tvarov a veľkostí. Keďže pazúrik veľmi pripomína sklo, majú odštepy veľmi ostrý okraj. Ten možno po otupení ďalším štiepaním opäť priostriť. Pazúrik je dosť rozšírený a častý kameň, v mnohých prípadoch ho však museli dolovať z kriedových vrstiev, kde sa bežne vyskytuje. Najstaršie nástroje ľudia vyrábali tak, že jadro pazúrika sa osekávalo dovtedy, kým sa nedosiahol želaný tvar.

Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať.

Náleziská: Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Afriky, Jávy, Číny a Európy. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku (Homo Erectus Paleohungarikus) a v Nemecku.

Slovensko: Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom).

Stredný paleolit (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.)

V tomto období jestvovali staršie archaické formy.

Homo Sapiens

Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. (glaciály, interglaciály).

V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy. Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde – tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Používali prvú diaľkovú zbraň – oštep. V teplom období medzi mindelskou a risskou dobou ľadovou, teda pred 350 000 až 200 000 rokmi, žil v strednej a severnej Európe Homo Sapiens Steinheimensis.

Homo Sapiens Steinheimensis

(pomenovaný podľa náleziska Steinheim pri Stuttgarte). Vyznačoval sa úzkou, relatívne vysokou lebkou, oproti svojim predchodcom mal vyššie klenuté čelo, ale ešte podobné nadočnicové oblúky ako napr. človek pekingský. Objem jeho mozgu bol asi 1150 ccm. Tento človek žil ako lovec a zberač a používal kamenné nástroje. Jeho pästné kliny vykazujú už určité estetické cítenie formy. Archeológovia označujú tento štýl ako acheuléenská kultúra. Prvý Homo sapiens si uvedomoval jednoduché geometrické formy.

Nástroje: Popri pästných klinoch používal kamenné nože, škrabadlá a tiež drevené kyjaky a drevené v ohni tvrdené oštepy.
Steinheimský človek žil v miernom podnebí medziľadovej doby v Európe v podobných klimatických podmienkach ako človek 20. storočia. Jeho časový a veľmi pravdepodobne tiež genetický nasledovník, neandertálec, ktorý sa pred 150 000 rokmi vynoril z temnoty prehistórie, zastihol ešte spočiatku priaznivé klimatické podmienky, ale „klasický neandertálec“ musel pred 80 000 rokmi bojovať s pribúdajúcim ľadom a mrazom.

Neandertálec:

Život: na južnom okraji veľkej ľadovej pustatiny würmskej doby ľadovej. Jeho životný priestor sa podobal tomu, v akom teraz žijú Eskimáci. Domovom mu bola pustá, mrazivá tundra, ktorá iba v južnej Európe prechádzala do trávnatej stepi a riedkej tajgy. Možnosť prežitia v takomto prostredí bola podmienená značnou schopnosťou adaptácie.

Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Jednoduchý kožušinový odev a hrejúci oheň, na ktorom neandertálci tiež pripravovali jedlo, ho chránili pred mrazom, ktorý niekedy dosahoval hodnotu až – 40 0C.
Fyziológia: Neandertálec (Homo Sapiens Neanderthalsis) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. 40% neandertálcov umieralo pred dovŕšením 20 rokov, ďalších 40% potom medzi 20. a 30. rokom. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti.

Pochovávanie: Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život.
Reč: vedel rozprávať jednoduchým jazykom.
Umenie: vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky.

Náleziská: Neanderthal, Morava (Dolní Věstenice), Šanidar, Tešik – Taš (Uzbekistan), Krapina (Chorvátsko - známky kanibalizmu). Z nálezov je zrejmé, že Neandertálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva.

Slovensko: Na našom území máme viacero dôkazov o živote neandertálcov (artefaktov) – Bojnice, Dudince, Trenčianske Teplice a. i. Našli sa aj telesné pozostatky: Gánovce – nález kamenného výliatku mozgu neandertálskej ženy; Šaľa – temenná kosť neandertálskej ženy.

V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka Homo Sapiens Sapiens, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu.

Charles Darwin (1809 – 1882)

Britský prírodovedec Charles Darwin napísal roku 1859 veľmi významnú knihu s názvom O pôvode druhov. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov. Darwin žijúci v 19. storočí nadšene obhajoval svoju evolučnú teóriu aj na človeku – objav fosílií neandertálca potvrdil, že dnešní ľudia sú tiež výsledkom istého vývoja.Mladý paleolit (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.)

V tomto období sa na západ rozšíril dnešný typ človeka v štyroch základných rasách (europoidná, negroidná, mongoloidná a australoidná).

Homo Sapiens Sapiens

Nástroje: Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Umenie zhotovovať tieto predmety sa dedilo z generácie na generáciu. K nemu patrila tiež znalosť, že pokiaľ sa kameň rozpáli v ohni a potom sa nechá pozvoľna ochladiť, dá sa ľahšie opracovať. Početné stopy cromagnonských ľudí v celej Európe ukazujú na vyvinutú loveckú mágiu.

Umenie:

Obrazy a rytiny: Z hliny boli zhotovované zvieracie figúrky, ktoré zastupovali skutočnú loveckú korisť a boli prebodávané šípmi a „zabíjané“. V hlbokých jaskynných chodbách vznikali – ryté, kreslené, maľované – stovky nástenných obrazov. Ich význam bol magický, ich tvorba bola zrejmä kultovým rituálom, lebo väčšina týchto obrazov sa nachádza ďaleko od denného svetla často v niekoľko stoviek metrov dlhých jaskynných chodbách. Cromagnonský človek nezriedka maľoval tieto obrazy v ťažkých podmienkach, napr. v ľahu na chrbte v iba 50 cm vysokej chodbe vo svite slabej olejovej lampičky.
Tak sa zrodilo umenie. Neandertálec síce už tiež (ale len veľmi zriedka) zhotovoval primitívne malé kamenné figúrky, cromagnonský človek ale vyvinul radu výtvarných, originálne pojatých techník. Pred takmer 40 000 rokmi načrtáva prvé obrysy ľudskej ruky na skalnú stenu juhofrancúzskej jaskyni Bara-Bahau. V Les Combarelles, inej susednej jaskyni, vyryl do kameňa stovky zvieracích figúr a tiež niekoľko zobrazení človeka.

Venuše:

-plastiky žien vyrobené z kameňa, al. slonovinovej kosti
-boli symbolom plodnosti
-najznámejšie: moravianská v., viestonická v., willendorská v.,…

Pochovávanie: Pretože boli umelci, dávali so sebou na poslednú veľkú cestu zomretým popri bežných predmetoch, akými boli kožený odev, zbrane a potrava, tiež precízne opracované ozdoby (asi talizmany). Týmto spôsobom na onen svet vybavený nebožtík bol často posypaný červeným okrom, skôr ako bol jeho hrob uzavretý. V niektorých prípadoch boli zomrelí bohato ozdobení. Náhrdelníky z mušlí a prevŕtavaných zubov slúžili ako zvláštny milodar. Pohrebný rituál zahrňoval milodary potrebných a krásnych nástrojov, práve tak ako sieťky do vlasov, obruče na ramená a náramky. Na ochranu zomrelého boli mu cez tvár ukladané ploché kamene. Mŕtvy ležali v hroboch v extrémne skrčenej polohe, často sa dotýkali kolenami brady.

Spoločenský život: Cromagnonskí lovci žili v tlupách po 15 – 30 členoch a po prvýkrát v dejinách budovali sídliská. Ich obydlia sa nachádzali pod skalnými prevismi (abris) a vo vchodoch jaskýň, takmer vždy na slnečných, pred vetrami chránených južných svahoch. V jaskyniach boli podlahy často spevňované kamenným dláždením v snahe izolovať podlahu od vlhkosti. Cromagnonský človek vedel tiež zhotovovať pevné stany z koží a kožušín. Vo východnej Európe sa vyskytujú náleziská zahĺbených obydlí. Svedčí to o vyspelosti tohto ľudského druhu, ktorý obýval Európu v tej dobe.

Neskorý paleolit (10 000 – 8 000)

V tomto období končí posledná doba ľadová. Skončil sa pleistocén (staršie štvrtohory) a ľudstvo vstúpilo do geologickej súčasnosti – holocén (mladšie štvrtohory). Ľadovce pomaly ustúpili na sever. Krajina získala nový charakter.

Slovensko:

Prítomnosť pravekého človeka dosvedčujú nálezy (pozostatky jeho činnosti): Homo sapiens (obdobie pred 250 tisíc rokmi). U nás sa namiesto tundry začali šíriť lesy. Veľká stádovitá zver buď vyhynula (mamuty), alebo sa presunula na sever (soby). Postupne sa flóra a fauna priblížila dnešnej podobe a ľudia sa museli prispôsobiť.
Kde: Vyšné Ružbachy (ohniská, zachované v travertíne), Bratislava (kamenné nástroje).

Homo sapiens neandentalensis (obdobie pred 150 tisíc rokmi). Kde: početné nálezy na juhozápadnom Slovensku, v Žiarskej kotline, na Liptove, Spiši a Hornej Nitre.
Neandertálci vyhľadávali teplé minerálne pramene - pri nich sa našli niekoľkonásobné osídlenia (Bojnice, Gánovce - obdobie pred 80 tisíc rokmi, čiže pred poslednou dobou ľadovou).

Homo sapiens (obdobie pred 40 tisíc rokov) Zakladal táboriská tam, kde tiahli stáda zvery (prístrešky = stany). Kde: Košice Barca, Svetlá, Trenčianske Bohuslanice (pri Beckove).Mezolit

Stredná doba kamenná (8 000 – 5 000)

Ľudia v tomto období už neputovali za stádami zveri, ale vyberali si nejaký región, v ktorom sa pohybovali. Lovili lesnú zver (špecializácia na konkrétny druh potravy – rybolov, zbieranie mušlí, lov vodného vtáctva atď.).

Nástroje: Používali rôzne špecializované nástroje: oštep s vrhačom, harpúna, luk a šípy, bumerang, udica, pasce, čln a veslá. Vyrábali už aj mikrolity (miniatúrne nástroje ako ihly…)

Ľudia už žili v rodoch.

Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica. Objavujú sa počiatky domestikácie

Domestifikácia - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroby potravín).

Neolit

Mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)

V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii.

Neolitická revolúcia: Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India. Po prvýkrát k tomu došlo asi 9 000 rokov pred Kristom v oblasti Hornej Mezopotámie na svahoch pohorí Zagros (pohraničie Iraku a Iránu) a Taurus (juh Turecka). V tejto oblasti bol dostatočný počet zrážok, vyskytoval sa tu divý jačmeň a pšenica, žili tu ovce a kozy, ktoré človek mohol najľahšie domestikovať. Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať. Tieto zmeny v zdrojoch potravy nespočívali v nijakom cielenom zásahu, skôr v procese prispôsobovania a neuvedomelom výbere, ako to robili neolitickí zberači.

Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus. Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy. Ale práve táto nepriaznivá skutočnosť viedla k zrodu kultúrnych rastlín.

Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:

1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu. Náleziská: napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)

Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).

Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina).

V Európe zas dedinu tvoril jeden veľký dom (30-45 m dlhý) ako samostatný hospodársky dvorec s 30 - 60 obyvateľmi (veľkorodina).

Ochrana: človek si chráni dedinu budovaním valov a priekop (v Jerichu bol objavený 3 m vysoký kamenný múr l).

Domestifikácia (zdomácňovanie)

Proces domestikácie bol dlhodobý:

I. zdomácňovanie plodín:

1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).

II. zdomácňovanie zvierat:

1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive mláďatá (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.)

Domestifikácia je založená na netypických odchýlkach od normálnej rastliny. Časť klasov nemohla z dôvodu genetických defektov uvoľňovať svoje zrná a rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli v dobe zrelosti získavané vo väčšom množstve než tzv. zrná normálne. Na konci žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn nazmar. Často pri tom semená zapadli do úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia. V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady. Rovnaké zmeny vedú k vzniku foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu. Tieto zmeny sa odohrali u všetkých rastlín, ktoré človek zbieral. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie.

Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej doby kamennej, zvíťazil nový spôsob života.Delenie neolitu:

Neolit rozdeľujeme na dve fázy:

· Predkeramická
· Keramická

K typickým novinkám neolitu v technickej oblasti patril nový druh opracovania kameňa, staviteľstvo z hliny a kameňa, vývoj tesárstva a spracovania ľanu

Vynálezy: hrnčiarstvo a v niektorých oblastiach dokonca metalurgia kovov. Znalosť rôznych druhov kameňov viedla k novým technikám brúsenia a vŕtania pri výrobe ozdôb, nožov, nádob a sekier. Pri výrobe týchto nástrojov boli kamene najskôr otlčené a potom obrúsené, a to tak, aby ťažisko ležalo čo najbližšie k ostriu. Pri sekaní malými sekerami sa totiž nepohybovalo celou pažou, ale len predlaktím. Sekery boli vhodné na rúbanie stromov a opracovávanie drevených trámov, i keď museli byť často prebrusované. Trámy boli používané na stavbu domov, ktoré boli najprv stavaná z hlinených tehiel, neskôr boli používané kamenné bloky.
Významný pokrok predstavovalo hrnčiarstvo;

Hrnčiarstvo: ľudia po prvýkrát menili nielen formu suroviny, ale aj materiál samotný. Mäkká hlina bola ohňom vypaľovaná na tvrdú substanciu. Keramika poľnohospodárov, ktorá vznikla v začínajúcom „zásobovacom hospodárstve“, bola spočiatku zhotovovaná pomocou hlinených valčekov, ktoré boli na seba špirálovito ukladané. Mäkký materiál sa dal tvarovať do najrôznejších, najrozmanitejším účelom slúžiacich tvarov. Okolo roku 3000 pred Kr. bol na Blízkom východe vynájdený hrnčiarsky kruh, ktorý umožnil ďalší rozvoj bohatstva tvarov keramiky.

Najzávažnejším vynálezom, spracovanie kovov, má svoj počiatok okolo roku 8000 pred Kr., rozšírilo sa ale až o 2000 rokov neskôr v Iráne. Od roku 4000 pred Kr. zhotovovali remeselníci kovové nástroje. Zatiaľ čo bola behom doby kamennej schopnosť ľudí zhotovovať nové nástroje ohraničená materiálovými možnosťami, s vynálezom metalurgie sa dala navrhovať ľubovoľná forma.

Na začiatku tohto vývoja stála skutočnosť, že sa nové kovy (najmä meď) tavia v hrnčiarskych peciach a dajú sa, po ľahkom zohriatí, kuť do tenkého, hladkého plechu. Okolo roku 3000 pred Kr. v mestách Mezopotámie kvitlo spracovanie kovov. Prostredníctvo tzv. stratenej formy, hlinenej predlohy, sa človek učil zhotovovať komplikované kovové odliatky. Pridaním cínu do roztavenej medi vznikol bronz, ktorý sa ľahko odlieval a dal sa spracovať k výrobe tvrdých nástrojov. Technický vývoj spôsobil spätne ďalší rozmach poľnohospodárstva, totiž nové výrobné prostriedky umožňovali činnosť mnohých remeselníkov. Stále hľadanie nových materiálov zintenzívnilo obchod v Stredomorí a zväčšilo trh pre výrobky mestských štátov.

Kolonizácia Európy: začala sa na Prednom východe na základe populačnej explózie a začínajúceho obchodu. Okolo roku 5000 pred Kr. sa poľnohospodárstvo a príslušná duchovná kultúra šírila cez Grécko do strednej Európy. Tu sa nazýva podľa charakteristickej výzdoby nádob kultúra s lineárnou keramikou. Sídliská týchto európskych roľníkov sa šírili až k pobrežiu Severného mora (okolo roku 4000 pred Kr.).

Asi v tej istej dobe prekročili iné skupiny Stredozemné more a osídlili Itáliu, Sicíliu, Maltu a severnú Afriku.

Okolo roku 3500 pred Kr. prenikla poľnohospodárska kultúra až do Severonemeckej nížiny a južnej Škandinávie. Iba v neúrodných krajoch severnej Škandinávie sa ešte udržali lovci – zberači.

V dobe kolonizácie severnej Európy už existovali v Mezopotámii vysoko organizované mestské štáty so spoločným zavlažovaním, poľnohospodárstvom a s rozvetvenou spoločnosťou roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, kňazov a kráľov, z ktorých sa čoskoro vyvinula prvá veľká ríša. Vznikli osady jednak tzv. dedinského typu a jednak tzv. mestského typu. Stavali sa domy dlhé asi 40 m a široké 5 – 7 m. Býval v ňom celý rod (u nás Komárno, Iža, Štúrovo). Osady mestského typu vznikali v oblasti Blízkeho Východu (Palestína – Jericho; Turecko - Čatal Hüyük, Göbekli Tebe; Irak – El Obejch). Čatal Hüyük: Domy boli tesne vedľa seba postavené z hlinených tehál a z kameňa. Stavby boli tzv. pueblového typu (vchod cez strechu). Steny vo vnútri boli omietnuté a boli na nich namaľované obrazy krajiny. Boli tam sošky býčích hláv a sošky žien. Mŕtvych pochovávali v miestnostiach pod lôžka.

K nám do strednej Európy sa neolitický spôsob dostal s 3 000 – 4 000 ročným oneskorením. Ojedinelým nálezom z Álp je Ötzi – „ľadový muž“. Je to najstaršia múmia na svete. Pri jeho tele sa našli predmety, ktoré používali ľudia tej doby.

Poznámka: V súvislosti s materiálnym a duchovným pokrokom došlo na konci neolitu k vzniku písma. Centrum tohto vývoja bolo vo vysoko vyvinutých sumerských mestských štátoch, ktorých kňazi museli kontrolovať celý verejný život. K organizácii spoločného zavlažovania, odvodov množstva potravín a zásob a ku kultovým činnostiam potrebovali kňazi znaky; najskôr otláčali jednoduché obrazy predmetov do vlhkých hlinených tabuliek. Zo sledu naturalistických znakov a skratiek sa skoro vyvinulo čisté slovné písmo, v ktorom neboli predstavované jednotlivé predmety, ale abstraktnejšie pojmy.
V najstarších písomnostiach nerozpoznávame oslavy mimoriadnych činov ako neskôr v Egypte, ale skôr čisté hospodárske záležitosti.

Príkladom je evidencia tovaru alebo pracovných výkonov, ktoré boli vykonané v chrámovej službe. S časom naberali znaky na abstraktnosti. Jednotlivé znaky predstavovali skôr zvukovo podobné pojmy než slová.
Tak napríklad: Sumeri používali pre slovo šíp rovnaký znak ako pre slovo život, ktoré bolo podobne vyslovované.

Slovensko:

Osídlenie: Vďaka poľnohospodárstvu sa rozbieha kultivácia krajiny. Roľníci využívajú najprv čiernozeme (sú pri riekach a potokoch), neskôr hlavne hnedozeme, lebo lepšie odolávajú klimatickým výkyvom (udržia dlhšie vodu).

Neosídleným ostáva len barinatý Žitný ostrov a extrémne horské polohy na severe krajiny a vysokých nadmorských výškach.
Sídliská: V paleolite obýva I človek jaskyne (Bojnice, Radošina) a staval, si ľahké prístrešky (Košice - Barca).

Typy osídlenia:

V neolite sa vytvorili dva kultúrne celky s rozdielnymi typmi osídlenia:

1) Podunajsko - rozsiahle osady s veľkými domami (našla sa tu západná lineárna keramika - výzdoba volútmi; neskôr želiezovská kultúra);
2) Potisie - neveľké osady s malými domami (východná lineárna keramiky - výzdoba vodorovnými linkami, neskôr bukovohorská kultúra).

Kultúry tej doby na Slovensku:

· Ľud kultúry s lineárnou keramikou
· Ľud kultúry so šnúrovou keramikou – Michalovce, Barca, Štúrovo
· Bukovohorská kultúra – jaskyňa Domica, Ardovo, Zvolen, Nitra – najväčšie neolitické pohrebisko u nás

V eneolite si začal človek stavať zruby (pôdorys 6x4 m).

Pohrebiská: Náhodné nálezy neandertálcov v Gánovciach a Šali. Neolitický človek pochovával sprvu v sídliskách, neskôr zriaďoval pohrebiská. Sprvu pochovával do zeme (kostrový hrob), na konci kamennej doby telá spaľoval (žiarový hrob). Hromadný hrob sa našil v Nitrianskom Hrádku.Eneolit

Neskorá doba kamenná (3 000 – 2 000 rokov pred K.)

Táto doba býva nazývaná aj Chalkolit – medeno – kamenná

Dôležité:

1) človek niekde objavuje inde už zdokonaľuje a rozširuje spracovávanie a využívanie kovov: meď, zlato, striebro (vyžadujú si nízku teplotu roztavenia);
2) objavuje koleso a zdomácňuje koňa - vynález záprahu so zvieracím pohonom;
3) zdokonaľuje sa poľnohospodárstvo (orba už dreveným radlom), v príhodných oblastiach sa budujú kanály a hrádze - vzniká závlahové poľnohospodárstvo(zadržiavali buď veľkú vodu - ochrana pred povodňami, alebo zhromažďovali vodu pre obdobie sucha).

Dopad: Človek sa stále viac vymaňuje z bezprostrednej závislosti na prírode (z ohrozenia chladom, suchom; hladom a šelmami)

1) zlepšuje technológiu výroby, čo mu prináša vzrastajúci nadprodukt (stále viac a viac vyrobí ako spotrebuje); .
2) sociálna diferenciácia: nadprodukt zapríčiňuje bohatstvo: ľudia si nerozdeľujú rovnomerne ale podľa postavenia v dedine (najviac dostane náčelník - šaman, jeho rodina a vojenská družina): vzniká vrstva bohatých a chudobných;
3) mení sa organizácia spoločnosti: namiesto rodu ide do popredia rodina, a v nej sa namiesto matriarchátu presadzuje patriarchát (páter = otec) - čiže dôležité postavenie získava muž ako vodca! Prečo? Je fyzicky zdatný, čo je treba v poľnohospodárstve a pri ochrane vlastníctva;
4) pod vplyvom spoločenskej deľby práce sa premieňa rodová občina na susedskú občinu (medzi dedinami dochádza k výmene potrebných remeselníkov, ktorí už nie sú z obyvateľmi v pokrvnom zväzku);
5) v strede občín vznikajú chrámy k bôžikom - ochrancom (každá dedina mala vlastného bôžika), náboženský kult vysluhoval kňaz - muž (uzmieroval a vyprosoval dedinu s bôžikom), jeho autorita v dedine narastala, preto aj rozhodoval o dôležitých veciach: vzniká chrámové hospodárstvo

Chrámové hospodárstvo - pri dedinských chrámoch stavali sýpky zo zásobami a kňaz rozdeľoval zásoby jednotlivým rodinám.

6) z dôvodu hromadenia bohatstva vznikajú vojny medzi chudobnými a bohatými spoločenstvami (objavujú sa obrazy s bojovými scénami, nálezy zbraní v hroboch, obranné valy a priekopy).

Kultúry:

Kultúra nálevnikovitých pohárov: (4000 pnl)

Ťažba: meď, jantár, azurit

Prvé megalitické stavby: Megalit: je prehistorická stavba z jedného alebo viacerých kamenných blokov (Stonehenge - Tento monument bol vybudovaný medzi rokmi 2 000 a 1 500 pred Kr., teda koncom neolitu.)

- Dolmeny: (z bretónskeho dol alebo taol = stôl a men = kameň) sú megality, ktoré pripomínajú obrovské stoly. Sú to starokeltské mohyly, spoločné hrobky z navŕšených skál alebo tumuly z navŕšenej zeminy.
- Menhiry: (z bretónskeho men = kameň a hir = dlhý) sú zvisle postavené kamene veľkých rozmerov stojace samostatne.
- Kromlechy: sú dolmeny prípadne menhiry postavené v kruhu. Typickým kromlechom je Stonehenge vo Veľkej Británii.

Náleziská: Nizozemsko, Ukrajina, Severné Čechy

Kanelová keramika:- žliabkované nádoby

Náleziská: Južne Čechy, Morava, Rakúsko, Maďarsko, JZ Slovenska

Šnúrová keramika:- pomocou šnúry otlačený vzor (3000pnl)

Priniesli ju: indoeurópske kmene
Náleziská: Vykletice pri Chomutove

Kultúra zvoncovitých pohárov:- červená s bielym vzorom, veľmi bohato zdobená

Priniesli ju: neindoeurópske kmene

V tomto období už ľudia poznali niektoré kovy, ktoré sa dali ľahšie nájsť a opracovať (meď – výroba sekeromlatov, šperkov; zlato, striebro).

Náleziská šperkov: Najvýznamnejší nález zlatých šperkov u nás – Tibava pri Michalovciach. Najväčší zlatý poklad bol nájdený vo Varne v Bulharsku. V Španej Doline sa ťažila meď a tu sa našlo asi 130 kamenných sekeromlatov. Ľudia ďalej využívali na výrobu nástrojov najmä kameň.

Nástroje: kosák, mlynčeky, žarnovy. V tomto období sa objavilo oradlo. Koncom doby kamennej sa vyrábali nástroje už nielen z kameňa, ale aj z nového kovu – medi. Sú to najmä zbrane (sekery), ktoré sú tvarovo veľmi podobné kamenným; pochádzajú z neolitu, ale aj z eneolitu.

Iné kultúry: V období neolitu badáme silný vplyv svetových kultúrnych oblastí najmä z juhovýchodu, odkiaľ k nám do Karpatskej kotliny prichádzajú kupci s veľmi vyvinutými výrobnými nástrojmi. Kultúrna úroveň ľudu žijúceho na našom území sa ich prítomnosťou vysoko dvíha (v porovnaní s dovtedajším pomalým vývojom).
Ľudstvo sa však neuspokojuje so starým spôsobom života; vyhľadáva nové surovinové základne a rozbieha sa vo vývoji dovtedy nezvyklým tempom.
Vynálezy pokračovali a ľudstvo došlo k poznaniu, že meď možno miešať s inými kovmi, aby sa dosiahla určitá potrebná tvrdosť. Zdokonalením procesov tavenia a miešania kovov rozličných tvrdostí dosiahla technika vysoký stupeň. Zdá sa, že pod vplyvom kultúrnych centier východu vytvárajú sa nové kultúry, ľudstvo sa od základu mení a nevracia sa k starému spôsobu života.Slovensko v eneolite:

Kultúry u nás:

· Kultúra lievikovitých pohárov
· Kultúra zvoncovitých pohárov
· Lengyelská, polgárska, bádenská kultúra

V období eneolitu a neskôr v bronzovej dobe začali v niektorých oblastiach Európy stavať tzv. megality (menhiry, dolmeny, kromlechy) z náboženských dôvodov. Megalitycké pamiatky nachádzame napr. v Anglicku (Stonehenge), vo Francúzsku (Carnac), v Írsku (New Grange), Sardínia, Korzika, Baleárske ostrovy, Malta. Ďalej sa stavali hrobky, chrámové komplexy a veže.

Doba bronzová

Bronzová doba je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Je to teda obdobie medzi eneolitom (medenou dobou) a všeobecným rozšírením železa (v Európe teda železnou dobou).

Časové zaradenie: Bronzová doba nastupuje v jednotlivých oblastiach v odlišných časových úsekoch, najskôr azda už od pol. 4. tis. pred Kr.(3500 pred Kr.) možno hovoriť o bronzovej dobe v Mezopotámii a južnom Iráne (aj keď sa v praxi ako hlavná perióda v dejinách Mezopotámie nepoužíva, namiesto toho do roku 3000 pred Kr. trvá chalkolit a potom nasleduje rovno dejinná doba), neskôr v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne a egejskej oblasti a v priebehu 2. tis. pred Kr. v celej Európe (najneskôr v severnej) a v Ázii.

Charakteristika: Potom, čo ľudia našli v prírode ďalší kov - bronz, opäť sa ich život zjednodušil. Zlepšili sa poľnohospodárske nástroje, ľudia vyrábali predmety domácej potreby i šperky. Spoločnosť sa však rozdelila na bohatších a chudobnejších. (na tých čo mali a nemali dostatok bronzu). Vznikli tak prvé nerovnosti medzi ľuďmi a prvé vojny. Ľudia začali vyrábať bronzové zbrane a brnenia.

V nížinatých úrodných oblastiach Ázie a Egypta sa začal používať bronz okolo roku 3000 pred n.l. Keďže tu však existovali mestá a vznikali prvé štáty, toto obdobie patrí do staroveku. Pravek pretrvával v Európe.

Ľudia v Európe sa z obáv pred bojmi a za získaním nerastných surovín sťahovali do hôr, kde sa vrátili k jaskynnému životu alebo postavili hradiská. Hradiská boli kultúrne, obchodné a hospodárske strediská, bojové pevnosti, centrá remesiel a poľnohospodárstva, útočiská pre ľudí. Niektoré hradiská postupne zanikli, iné zostali až do obdobia stredoveku.

Periodizácia:

Približné delenie pre Blízky východ:

1. stará bronzová doba: 3500 - 2000 pred Kr.

2. stredná bronzová doba: 2000 - 1600 pred Kr.
3. neskorá bronzová doba: 1600 - 1200 pred Kr.

Európa

Pre západnú Európu (západne od Nemecka) sa používa delenie podľa J. Décheletta (bronzová doba trvá 2500 až 800 pred Kr.), ktorý rozlišuje 4 stupne a 7 územných okruhov.

Pre (západo)strednú Európu sa donedávna najviac používa delenie podľa P. Reineckeho (bronzová doba trvá 1800/1700 až 750 pred Kr.), ktorý rozlišuje 4 periódy A až D, ku ktorým boli najnovšie pričlenené aj jeho prvé dva stupne halštatskej doby (ktorá sa na Slovensku celá zaraďuje do železnej doby). Novšie je delenie podľa H. Müllera-Karpeho.

V Maďarsku sa dnes používa šesťstupňové delenie podľa A. Mozsolicsovej.

Pre severnú Európu sa používa delenie podľa O. Monteliusa (bronzová doba trvá 1600 až 550 pred Kr.), ktorý rozlišuje 6 stupňov, z ktorých posledný už zodpovedá železnej dobe v strednej Európe. Jeho systém neskôr upravili poľskí a nemeckí bádatelia.

Slovensko:

Na Slovensku: trvala (podľa rôznych delení) od 2 300/2 000/1 900 pred Kr. do 850/800/750/700 pred Kr.

Na Slovensku stálo najznámejšie hradisko na Sitne. Na Slovensku, v Gánovciach sa našla dýka. V prvej epoche doby bronzovej (2000 - 1500 pred n. l.) sa ľudia pochovávali kostrovo. Na našom území existovalo viacero kultúr (JZ - Maďarovská, V Otomanská a na juhu Hatvanská). V strednej dobe bronzovej ( 1500 - 1200 pred n. l.) pod mohyly (pohrebiská pre veľa ľudí), kam kládli i dary mŕtvym. V neskoršom období (1200-700 pred n. l.) boli ľudia spopolňovaní a ich zvyšky ukladané na tzv. popolnicové polia. Na sever existovala kultúra lužických popolnicových polí, v iných častiach Slovenska boli Pilinská, Gávska a Čakanská kultúra.

Periodizácia na Slovensku:

- Stará doba bronzová
- Stredná doba bronzová
- Mladá doba bronzová
- Neskorá doba bronzováStará bronzová doba (staršia bronzová doba): 2 000 – 1 450 al. 2 300 – 1 600 al. 1 900 – 1 500 pred Kr.

Stará bronzová doba je v niektorých deleniach prvý úsek bronzovej doby. Na Slovensku trval 2 000 – 1 450 alebo 2 300 – 1 600 alebo 1 900 – 1 500 pred Kr.

Charakteristika: Stará bronzová doba sa v strednej Európe začala s prienikom znalosti metalurgie - výroby bronzu (z medi a cínu) do tejto oblasti z kaukazskej oblasti. Ľudia už tým pádom neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju.

V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu.

Úspešný rozvoj staro – bronzových spoločností, zvlášť stredoeurópskych, je prvým vrcholom pravekých dejín; bol spomalený z vnútorných alebo vonkajších príčin. Nebol však zastavený, a keď sa presadil nový kov, zostal už trvalou súčasťou výroby a kultúry. Je pravdepodobné, že v severnejšej časti kontinentu boli noví nositelia nového vývoja potomkovia ľudu so šnúrovou keramikou. Vznikali medzi nimi diferenciačné tendencie – pravdepodobne prapredkovia germánskych, baltských a slovanských kmeňov. Etnická identifikácia v ostatnej Európe (okrem Grécka) je však problematická.

Život: V niektorých oblastiach (Kaukaz, severné oblasti Čierneho mora, západné Stredomorie atď.) sa pre nedostatok cínu vyrábali nové druhy nástrojov a zbraní z „arzénového bronzu“, medi s prímesou arzénu, ktorý svojimi vlastnosťami nahradzoval cín. Pritom hromadná produkcia takejto výroby (niekedy aj z čistej medi) mala tie isté hospodárske a sociálne dôsledky ako „pravé“ bronzy. Kultúrne najpokročilejšia bola začiatkom 2. tisícročia pred Kr. egejská oblasť, kde skončila staršia a začala stredná doba bronzová, trvajúca približne do roku 1 500 pred Kr. Na Kréte vznikali mestá a prvé paláce ako strediská novej hospodárskej a spoločenskej štruktúry s rozvinutou remeselnou výrobou a s dokladmi písma (piktografické, hieroglyfické, neskôr lineárne písmo A). Kréťania sa stali pánmi Stredozemného mora, obchodovali so Sýriou a s Egyptom. Oproti Kréte bol vývoj v prvej tretine 2. tisícročia pred Kr. v pevninskom Grécku pomalší, tiež aj príčinou etnických zmien (príchod Achájcov). Až v mykénskom období (1 600 pred Kr.) dospelo Grécko do vývojového štádia podobného Kréte. V ostatnej Európe sa rozširujú nielen metalurgické znalosti (zlievanie medi a cínu, tj. pravé bronzy; odlievanie tzv. stratenou formou), ale aj bronzové nástroje, ktoré mali širší hospodársky význam (univerzálne používanie sekery, dláta). Dopyt po nich bol vysoký a vyvolal diaľkový obchod.

V poľnohospodárstve aj naďalej pretrvávali staré výrobné techniky, aj keď tu mali bronzové sekery iste značný význam (pri zhotovovaní radla, vyrubovaní lesa atď.). Väčšina Európy vstúpila do úplnej doby bronzovej.

Rozkvet niektorých oblastí bol daný jednak surovinovými zdrojmi, jednak ďalšími činiteľmi. Pôsobeniu mykénskeho sveta sa neprikladá až taký význam. Avšak niektoré formálne prvky (keramické tvary, architektúra) a nové metalurgické poznatky smerujú svojimi koreňmi práve do juhovýchodnej Európy. Na druhej strane je zrejmé, že novovzniknuté hradiská, ako strediská výroby, obchodu a správy, spolu s hrobmi významných jedincov, dokladajú domáce zdroje hospodárskeho a spoločenského vzostupu balkánskych a stredoeurópskych regiónov, ktoré takmer dobehli egejský svet.

Stavali sa opevnené sídliská, kt. mali vyvýšenú polohu, okrem nich boli aj otvorené poľnohospodárske osady. Pôda sa obrábala dreveným radlom, kt. už bolo ťahané koňom. Rozvinula sa výroba: šperkov, zbraní… Nové spoločenské triedy: bojovníci, špecialisti na bronz,…

Kultúry: 

Únětická kultúra - kultúra starej bronzovej doby (19. stor. pred Kr. - 16. stor. pred Kr.) rozšírená v Harzi a v Magdeburgu v Nemecku, Čechách, na Morave, na Považí na Slovensku, v Dolnom Rakúsku, Hornej a Dolnej Lužici, Sliezsku a Veľkopoľsku. Pomenovaná podľa lokality Únětice severozápadne od Prahy, (kde Č. Rýzner koncom 19. stor. preskúmal 31 kostrových hrobov). V západnej časti tejto oblasti bola (podľa náleziska Únětice) od stredného Nemecka po západné Slovensko.

Maďarovská kultúra - Vo východnej časti sa na konci staršej bronzovej doby vytvorila (podľa náleziska v Leviciach).

Otomanská kultúra - Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, osídlili nížinné oblasti. Únětickí ľud prenikol vyhľadávaním kovov (medi, cínu) do dovtedy trvalo neosídlených oblastí (napr. južných Čiech).

Slovensko:

Na území Slovenska vznikali opevnené hradiská, ktoré boli centrami kmeňovej organizácie špecializovanej remeselnej výroby, s plánovitou zástavbou (Spišský Štvrtok, Košice, Barca, Bánov). V rokoch 1600 - 1450 nastal na Slovensku vrchol bronzovej doby v ekonomickej aj iných oblastiach. Spôsobili ho hatvanská kultúra a severopanónska kultúra. Asi 100 rokov pred koncom starej bronzovej doby sa na Slovensku (maďarovská a otomanská kultúra) prejavili vplyvy z východného Stredomoria, Chetitskej ríše, mykénskej a minojskej kultúry. So zánikom maďarovskej a otomanskej kultúry končí aj vyspelá stará bronzová doba a nastáva dlhé obdobie všestranného úpadku.

Kultúry na Slovensku

Západ:

kultúra Chlopice-Veselé
kultúra zvoncovitých pohárov
nitrianska kultúra
wieselburská kultúra
únětická kultúra
hatvanská kultúra
maďarovská kultúra
severopanónska kultúra

Východ:

skupina Nyírség-Zatín
skupina východoslovenských mohýl
koštianska kultúra
otomanská kultúraStredná bronzová doba (1 450 – 1 250 al. 1 600 – 1 200 al. 1 500 – 1 200 pred Kr. Stredná bronzová doba)
Stredná bronzová doba (Blízky východ cca: 2000 - 1600 pred Kr.; Slovensko: 1 450 – 1 250 al. 1 600 – 1 200 al. 1 500 – 1 200 pred Kr.)

- je rôzne datovaný časový úsek bronzovej doby.

Charakteristika: Stredná doba bronzová bola v porovnaní so záverom predchádzajúceho obdobia v istom zmysle krokom späť. Boli opustené takmer všetky osady mestského charakteru a menil sa spôsob osídlenia. Do popredia sa dostali barbarské skupiny a drsnejší spôsob života. Stredná doba bronzová patrila (okrem svojho záveru) k obdobiu, kedy sa klimatické podmienky v strednom a severnom európskom páse zhoršili. Zatiaľ čo vlhšie podnebie v Stredomorí umožnilo rozkvet Mykénskej a Chetitskej civilizácie, na severe sa pestovanie poľnohospodárskych plodín obmedzilo, niekde i zaniklo. Poklesol počet obyvateľstva a do popredia sa dostáva chov dobytka. Ako ukazujú početné hroby mužov so zbraňami, bojové družiny sa stali jedným zo základných článkov organizácie spoločnosti.
Zdokonalenie technológie liatia a tepania bronzu pripravilo podmienky pre vrcholný rozvoj bronzovej výroby v nasledujúcom období.
Výroba: zbraní (meče), nástrojov (bronzové cepy), šperkov…

Európa:

Obyvateľstvo: Väčšina obyvateľov Európy hovorila indoeurópskymi jazykmi, pravdepodobne už veľmi diferencovanými. Predkovia Germánov žili zrejme v severozápadnej oblasti, v juhovýchodnom Pobaltí predkovia Baltov, na západe Európy predkovia Keltov, na západnom Balkáne Ilýrov, na východnom Trákov. Vo východnej časti Európy žili pravdepodobne príbuzní Venétov a na východ od nich asi predkovia Slovanov. Avšak aj tento hrubý obraz je hypotetický a podrobnejšie etnické údaje o zložení európskeho obyvateľstva (a výnimkou mykénskych Grékov) sú iba dohady.

Život: Kmene s pevnou, ale jednoduchšou organizáciou, ktoré vtedy obývali väčšinu Európy, boli menej obľúbenými partnermi Mykénčanov, prvej európskej pevninskej spoločnosti, ktorá dospela k štátnemu zriadeniu vo forme miest s opevnenými citadelami, palácmi a hrobkami s nepravou klenbou, s mocenskou vrstvou a úradníctvom (pri písaní používali lineárne písmo B). Napriek tomu mali Mykénčania aj naďalej záujem o suroviny, ktoré na svojom území nemali a museli ich dovážať.
Kmeňové zväzy s mocnými náčelníkmi, kňazmi a náboženskými strediskami sa opierali o vojenské družiny. Mužské hroby bývali vybavené zbraňami častejšie ako v iných obdobiach praveku. Hroby rôznych skupín stredoeurópskej mohylovej kultúry vystupujú často do pahorkov, kde v lete nachádzal dobytok pastvu. Nápadné podobnosti v keramike a bronzoch medzi územne vzdialenejšími nálezmi, spolu s prelínaním kultúrnych prvkov na tomto území svedčia o tom, že časť obyvateľstva menila sídla aj so svojim dobytkom, že sa sezónne sťahovali – v zime na teplejšie miesta a do vyššie položených pastvín v lete.

Až v záverečnej fáze strednej doby bronzovej, keď došlo k prudkému otepleniu a poklesu zrážok, sa zvyšuje počet poľnohospodárskych osád s obilnými jamami, často položenými tesne pri riekach a potokoch, v miestach, kde by boli za nášho súčasného podnebia každoročne zaplavované. V tej dobe sa na juhonemeckých, švajčiarskych a talianskych jazerách a v ich tesnej blízkosti rozšírili aj osady na koloch. Tie, ktoré boli nízko položené boli však skoro opäť zaplavené vodou.

Západoeurópska stredná doba bronzová nadväzuje na miestne tradície. Aj tu prevažoval chov dobytka a rybolov nad poľnohospodárstvom. Megalitické kultové stavby boli stále používané, čo svedčí o význame astrológie, kňažstva a nebeských božstiev v spoločnosti tej doby. Tiež stredoeurópske svätyne a symbolika mohylových kultúr naznačujú, že v ľudskom obraze sveta začali prevažovať nad pôvodnými božstvami plodivé sily a božstvá nebies.
5 Mohyla

Umenie: V poprednom záujme bolo predovšetkým Slnko a bojovníci, ale tiež plodivá sila ľudí a stád. Zobrazená býva i orba polí jednoduchým radlom s dobytčím poťahom.

Pochovávanie: Charakteristické je najmä (už predtým známe) pochovávanie pod mohylovým násypom, ktoré sa rozšírilo natoľko, že prešlo do názvu viacerých archeologických kultúr. Vznikli teda tzv. mohylové kultúry.

Mohylový ľud sa zaoberal pastierstvom, nevyhľadával iba úrodné kraje, ale objavuje sa aj v zalesnených hornatejších oblastiach.

Slovensko:

Na Slovensku boli v tomto období tieto kultúry:

Západné Slovensko:

stredodunajská mohylová kultúra
karpatská mohylová kultúra

Stredné a východné Slovensko:

pilinská kultúra
kultúra Suciu de SusMladá bronzová doba (mladšia bronzová doba): 1 250/1200 – 1 000 pred Kr.
Neskorá bronzová doba (1 000 – 850/800/750/700 pred Kr. Neskorá bronzová doba)

Neskorá bronzová je v niektorých deleniach posledná fáza bronzovej doby. Na Slovensku bola v rokoch 1000 - 850/800/750/700 pred Kr. Niekedy sa zaraďuje spolu s mladou bronzovou dobou (ako mladá bronzová doba v širšom zmysle).

Európa:

V strednej Európe v tomto období pozorujeme rozvinuté orbové poľnohospodárstvo

Nástroje: kovové kosáky, sekery a dláta, šperky, bronzové nádoby (vyššie vrstvy), zbrane (meče, kópie, prilby, panciere). Hustota obyvateľstva rastie. Kmene sa spájajú do celkov na čele s významnými vodcami (pochovávali ich do hrobiek s bohatou výstrojov). V celej Európe prevládlo žiarové pochovávanie na rozsiahlych pohrebiskách (popolnicové polia). Kultúry popolnicových polí je súhrnné označenie stredoeurópskych kultúr mladej bronzovej doby a neskorej bronzovej doby na základe toho, že mali spoločné tzv. popolnicové polia, teda príbuzné prejavy v pohrebnom ríte, ktorý spočíval v žiarových hroboch (napriek názvu tak popolnicových (urnových), ako aj bezpopolnicových (bezurnových) žiarových hroboch). Kultúry popolnicových polí netvoria jeden kultúrny ani kultúrny komplex. V tomto období vznikajú zárodky neskorších dodnes známych národov, najmä Keltov a Ilýrov.

Kultúry popolnicových polí delíme na niekoľko kultúrnych okruhov, hlavné sú:

- okruh lužickej kultúry - Lužická kultúra - Charakteristické pre ňu bolo najmä žiarové pochovávanie, budovanie hradísk ako centier remesla, obchodu a kultu a charakteristický prejav v materiálnej kultúre.

Nositeľmi kultúry boli zrejme Indoeurópania, podľa ojedinelých názorov Slovania. Kultúra vznikla z mohylových kultúr na území dnešnej južnej Lužice, južného Sliezska, Saska, Moravy a časti Slovenska (teda predlužickej kultúry, stredodunajskej mohylovej kultúry a karpatskej mohylovej kultúry). V čase najväčšieho rozmachu kultúra siahala od Sály k Bugu a severnej polovice Česka a Slovenska až k Baltu.

- okruh juhonemeckých popolnicových polí 
- okruh stredodunajských popolnicových polí – patrí sem:

1) velatická kultúra
2) podolská kultúra
3) čakanská kultúra (čačianska kultúra)
4) chotínska kultúra

- okruh juhovýchodných popolnicových polí – sem patrí:

1) pilinská kultúra
2) kultúra Suciu de Sus
3) kyjatická kultúra
4) gávska kultúra

Charakteristika: Mladšia doba bronzová znamená vrchol bronzového veku na väčšine európskeho územia, avšak na počiatku obdobia to tak nevyzeralo.
Kyklopské hradby postavené v Mykénskom období boli zrútené. Palácové prostredie zaniklo, prestalo sa používať písmo a spoločnosť sa vrátila k primitívnejšiemu spôsobu života. Krátko po páde týchto miest zanikla Chetitská ríša a väčšina sýrskych mestských štátov. Vo východnom Stredomorí nastúpil tzv. „temný vek“.

Jedinému štátu - Egyptu sa podarilo odraziť vpád „morských národov“, ktoré pustošili východné Stredomorie, ale ani on sa nevyhol nasledujúcemu úpadku. Dramatické udalosti v závere doby bronzovej boli teda podmienené mnohými posunmi drobných ozbrojených skupín. Pády ríš a miest predchádzali roky sucha a neúrody, spôsobené vyčerpaním pôdy monokultúrami a klimatickou zmenou. Popredná úloha stredomorských štátov doby bronzovej bola síce regulácia zásob potravín pomocou palácových zásobární, ale jej pôsobenie bolo obmedzené a „sedem egyptských chudobných Jozefových rokov“ predstavovalo úplný vrchol takejto regulácie.

Tá istá klimatická zmena, ktorá spôsobila sucho a neúrodu v Stredomorí, priniesla oteplenie v strednej a severnej Európe. Umožnila dobrú úrodu na takých miestach, kde to v strednej dobe bronzovej nebolo možné. Počet obyvateľov stúpal i na doteraz riedko obývaných územiach. Vzostup populácie sa načas zastavil jednak pre obmedzené možnosti vnútornej kolonizácie, jednak pre vysúšanie území, ktoré mali vždy menej zrážok ako napr. Veľká dunajská kotlina. Preto došlo ku kmeňovým posunom a vojenským udalostiam.

Osudy civilizovanej a barbarskej časti Európy sa prepájajú a tí z európskych barbarov, ktorí prenikli najďalej na juh, sa stali súčasťou už spomínaných morských národov, ktoré ničili oslabené štáty východného Stredomoria.

Vodcovia bojových skupín, ktoré zostali na severe, tiež sústreďovali moc a bohatstvo.

Snažili sa vyrovnať svojim súčasníkom na juhu, odkadiaľ prichádzali podnety na rozvoj zbraní, zbroja a kovových nádob a pri pohrebe im boli preukazované mimoriadne pocty. Honosná zbroj z bronzových plátov a bronzové poháre a džbány sa stávajú symbolom sociálneho postavenia vládcov a popredných členov ich družín. Naopak aj juh prijal úspešnú barbarskú výzbroj z Európy, ktorá pri „partizánskom“ spôsobe boja (po páde štátnych útvarov) bola účinnejšia ako zložitejšia technika juhu. Hlavnou zbraňou bol široký meč, vhodný na sekanie aj bodanie, dvojica kopijí, prilba, štít, pancier a pancier na holennej kosti.

Po prvom vojnovom období sa situácia v Európe stabilizovala. Organizované kmeňové útvary s mocnými náčelníkmi a kňažstvom úspešne zaisťovali ako vnútornú distribúciu, tak získavanie surovín, ktoré sa na ich území nevyskytovali. Opevnené hradiská sa objavili už na začiatku mladšej doby bronzovej, v dobe zvýšeného napätia – mali zrejme funkciu obranných a kultových stredísk väčších celkov. Mali nezvyčajne veľkú rozlohu.

Obživa: Konské kosti sú vzácne, tak isto kosti divých zvierat, ale oboje boli zrejme konzumované na výpravách mimo osadu; bežným doplnkom obživy bol rybolov.

Remeslá: Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Zbrane: Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady

Obchod: Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod.

Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty (sklady) upravenej suroviny, hrivny.Pohyby kmeňov koncom 2. tisícročia pred Kr.:

Komplikovaný systém štátov, ktorý sa vytvoril v bronzovej dobe na Blízkom východe a v Egejskej oblasti, bol v poslednej štvrtine 2. tisícročia otrasený posunmi kmeňov prichádzajúcich zo severu. Ich výsledkom bolo zničenie niektorých a oslabenie iných štátov a značné etnické zmeny v postihnutej oblasti. Podľa stále rastúcej archeologickej dokumentácie sa zdá, že pôvod týchto kmeňov je treba hľadať v Karpatsko – dunajskej oblasti, odkiaľ sa (pravdepodobne pre populačnú explóziu a klimatické zmeny) tlačia nové kmene na juh. Prechádzajú pravdepodobne cez Helléspont do Malej Ázie a ďalej na juh, z Macedónie do Grécka, tiež do Itálie prichádzali nové kmene. Nešlo pri tom o jedinú organizovanú výpravu. Tieto migrácie si je treba predstavovať ako dlhotrvajúce prenikanie v dlhej rade vĺn a útokov, úspešných aj neúspešných, ktoré so sebou strhli aj časť už usadlého obyvateľstva. Nemôžeme ich spoľahlivo rekonštruovať, pretože písomné historické premene nám zachytávajú len zlomok a sú podávané navyše z hľadiska napadnutých štátov ako jednotlivé bitky proti útočníkom. Pravdepodobne ale boli zmiešaného etnického pôvodu.

Poľnohospodárstvo: V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní.

Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.

Obrovské počty obilných jám a hustota osád poukazuje na zvýšenú poľnohospodársku produkciu. Zrejme sa zlepšila aj technika orby, ale rozsiahle odlesnenie a intenzívne obrábanie viedlo na mnohých miestach k degradácii pôdy a zníženiu výnosu. Dobytkárstvo zostávalo dôležitou súčasťou obživy. V osadách prevládal hovädzí dobytok, bravčové, kozy a ovce boli chované menej.

Domy: Domy boli postavené na koloch, poprepletané prútím a omazané hlinou ako v staršom praveku, ale postupne začali prevažovať trámové stavby, zrejme zrubové, ktorých podlahy bývali sčasti zapustené pod úroveň terénu. Dedinky s chatami sústredenými na malej ploche, sa postupne menili na systém dvorcov situovanými ďalej od seba a zahrňujúce okrem obytnej časti tiež hospodárske časti. Tento vývoj spojený s väčšou sociálnou diferenciáciou, prebiehal rýchlejšie v prialpskom páse než v oblasti lužickej kultúry.

Pohreby: Pohreby v tejto dobe sa prevádzali najmä spálením mŕtveho, kostrové pohreby boli u väčšiny skupín skôr výnimočné a často bývali spájané s ľudskými obetami. Všeobecne rozšírené pochovávanie spálením a s uložením popolu do urny na rozsiahlych pohrebiskách vo väčšine Európy, dalo tomuto obdobiu ďalší názov – doba popolnicových polí.

Náboženská symbolika ukazuje na výnimočné postavenie božstva slnka a nebies, zatiaľ čo božstvá plodivej sily strácali na význame. Depozity bronzových predmetov predstavujú síce aj sklady pre prelievanie a následnú distribúciu hotových výrobkov, ale tiež obetné dary božstvám, podobne ako zvierat a obilnín.

Obdobie popolnicových polí: V období popolnicových polí nastali významné zmeny v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti, sprevádzané prudkým vzrastom počtu obyvateľstva. Rozvoj remesiel (metalurgia bronzu) a obchodu podporoval rast sociálnej diferenciácie, politickú a vojenskú nadvládu kmeňových náčelníkov a vojenských vodcov, ktorých vonkajším prejavom sily a nadvlády sú bohato vybavené hroby - mohyly - stojace v protiklade k nenáročným plochým hrobom prostého ľudu.

Postupne sa v Európe začalo šíriť železo. V egejskej oblasti nastúpila úplná doba železná okolo roku 1 000 pred Kr., ale inde v Európe boli vzácne drobné železné nástroje používané len pre detailnejšie opracovanie bronzu. Ku zovšeobecneniu železa ako bežného kovu na výrobu zbraní (vzácne ešte nástrojov) dochádza vo väčšine Itálie a v miernom európskom páse až okolo roku 700 – 600 pred Kr, na rozhraní neskorej doby bronzovej a halštatského obdobia, spolu s prudkým ochladením a zvýšeniu zrážok, ktoré spôsobili zánik mnohých osád a rozrušili hospodársku a spoločenskú štruktúru doby bronzovej. So zánikom tejto štruktúry sa zhoršilo získavanie medi a cínu ďaleko od svojich ložísk.

Slovensko:

Opevnené hradiská: Nitra – Zobor – 15 ha; Turnianske Podhradie – 100 ha. Pre porovnanie najväčší stredoveký hrad – Pustý hrad (Zvolen) – 7 ha.
Vynikal obchod s baltským jantárom, ktorý sa teraz dostával do Stredomoria cez strednú Európu, kadiaľ prechádzala tzv. jantárová cesta, známejšia z doby železnej. Okrem jantáru sa obchodovalo so spondylovou surovinou (lastúry), soľou, meďou, cínom, bronzom a výrobkami z nich.

Na Slovensku sa vyskytovali tieto kultúry:

1. Kultúra popolnicových polí

- lužická kultúra
- podunajská kultúra

2. velatická kultúra,
3. čakanská kultúra,
4. podolská kultúra,
5. pilinská kultúra,
6. kultúra Suciu de Sus,
7. kyjatická kultúra,
8. gávska kultúra.

Sú to všetky kultúry, ktoré sa v mladej a neskorej bronzovej dobe na Slovensku vyskytovali

V tomto období vznikajú zárodky neskôr známych národov, konkrétne Keltov a Ilýrov. Okrem toho sa na Slovensku už používalo a spracúvalo železo, ale zatiaľ ešte nie natoľko, aby sa toto obdobie zaradilo do železnej doby.Doba železná

Železná doba (na Slovensku: cca. 750 pred Kr. - prelom letopočtu) je obdobie v dejinách praveku a archeológii, v ktorom sa bežne začali používať železné nástroje a zbrane.

Aj keď je definícia železnej doby splnená aj pre Blízky východ a niektoré iné oblasti Zeme, pojem sa ako označenie epochy spravidla používa len pre Európu, pretože napríklad v Egypte či Mezopotámii už v tomto období bolo historické obdobie (písomne doložené štáty, dynastie a podobne) a delenie dejín týchto oblastí sa teda opiera o iné charakteristiky.

Časové zaradenie:

Na Prednom východe sa železo objavilo okolo 2500 pred Kr., ale širšie sa využívalo od 2. polovice 2. tisícročia pred Kr. (od 1600 pred Kr., ešte viac od 1200 pred Kr.). Tradične za začiatok železnej doby na Blízkom východe považujeme rok 1200 pred Kr. Železo bolo rozšírené v Mezopotámii, u Chetitov aj v Egypte. Chetiti technológiu výroby železa starostlivo strážili, po páde ich ríše (okolo 1200 pred Kr.) sa technológia rozšírila aj do Európy . Napríklad v Grécku sa bronzová doba začína okolo 1100 pred Kr. Do Ruska železo priniesli Skýti, ktorí ho asi prevzali od balkánskych Trákov. V Indii sa železo objavuje okolo 1100 až 1000 pred Kr. Na Slovensku sa železo rozšírilo v 9-/8. storočí, v západostrednej Európe v 7./6. storočí, v severnej v 6. storočí.

Železná doba sa skončila v Európe s nástupom helenizmu (Grécko), začlenením do alebo pod vplyv Rímskej ríše (južná a stredná Európa) alebo až včasným stredovekom (severná Európa).

Periodizácia v Európe

Železná doba sa delí na:

1. Stará doba železná
2. Mladá doba železná

Stará doba železná (halštacká)

Stará železná doba je rozlične datovaný starší úsek železnej doby. V niektorých krajinách Európy napríklad na Slovensku sa tradične úplne kryje s halštatskou dobou, ale napríklad v Nemecku začiatok halštatskej doby patrí ešte do bronzovej doby.

Halštatská doba - je názov starej železnej doby (najmä) v širokej strednej Európe. Na Slovensku trvala od 850/800/750/700 pred Kr. do 450/400 pred Kr.

Pomenovaná je podľa halštatskej kultúry, ktorá ovplyvnila vtedy aj okolité kultúry, ale pojem halštatská doba je širší ako pojem halštatská kultúra, pretože zahŕňa aj iné kultúry.

- lužická kultúra
- vekerzugská kultúra
- severopotiská halštatská skupina - východné Slovensko

Slovensko:

Na Slovensku v halštatskej dobe existovali tieto kultúry:

- kalenderberská kultúra (súčasť halštatskej kultúry) - len na juhozápadnom Slovensku

Kalenderberská kultúra bola kultúra starej železnej doby v Dolnom Rakúsku, Burgenlande, juhozápadnom Slovensku a severozápadnom Maďarsku. Názov má odvodený od náleziska Kalenderberg v Rakúsku.

Periodizácia na Slovensku:

- včasná halštatská doba (850 – 750 pred Kr.)
- stará halštatská doba (750 – 650 pred Kr.
- stredná halštatská doba (650 – 600 pred Kr.)
- mladá halštatská doba (600 – 550 pred Kr.)
- neskorá halštatská doba (550 – 450 pred Kr.)

Doba sa začala početnými konfliktmi, zvýšeným pohybom obyvateľstva a poklesom počtu obyvateľov. Výsledkom bol vznik novej spoločnosti.

V tomto období sa vytvorila náčelnícka a bojovnícka vrstva (dôkaz: kniežacie hroby s hodnotnými predmetmi). Útoky kočovníkov z čiernomorských stepí podnietili využívanie koňa na jazdu, ovplyvnili celkový vývoj na Balkáne a v Karpatskej kotline.Mladá doba železná (laténska):

Mladá železná doba alebo mladšia železná doba je rôzne datovaný mladší úsek železnej doby. V strednej Európe sa označuje ako laténska doba.

Laténska doba je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa vyskytovala ako hlavná kultúra laténska kultúra.
Pomenovaná je podľa náleziska La Tène vo Švajčiarsku
Laténska kultúra bola hlavná archeologická kultúra laténskej doby v strednej a západnej Európe zhruba od 500/450 pred Kr. až po prelom letopočtu (na Slovensku: 450/400 pred Kr. – prelom letopočtu/6/10 po Kr.).

Je to kultúra Keltov, a tým aj prvá kultúra a doba v dejinách strednej Európy, pri ktorej nesporne poznáme etnicitu jej nositeľov.

Charakteristika:

Keltské kmene obývali územie horného Rýna a Podunajska a na svojich výbojoch prenikali do oblastí antickej kultúry (poznatky antického sveta priniesli do Európy). Majú silnú vládnucu vrstvu bojovníkov a kňazov.

Boli hutníci, kováči, najmä umelecký remeselníci, využívali nové hmoty sklo a email okrem bronzu a drahých kovov. V poľnohospodárstve používali železné radlice, kosy, rotačné mlynčeky na mletie zrna. Vyrábali nádoby na hrnčiarskom kruhu. Z tohto obdobia pochádza u nás prvá peňažná sústava (zlaté a strieborné keltské mince, spočiatku napodobenina gréckych). V 2. a 1. storočí pred Kr. budovali opevnené sídla, prvotné mestá (oppidá).

Na prelome letopočtu sa rozvoj keltskej kultúry prerušil expanziou rímskeho impéria na sever a súčasnými posuvmi na juh germánskych kmeňov. Na území Nemecka žili Kvádi. Väčšina Keltov sa postupne uchýlila do novovzniknutých rímskych provincií (Noricum a podobne).

Kelti:

Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré od pol. 2. tis. pred Kr. začali pôsobiť v južných častiach strednej Európy a západnej Európy (od Čiech až po Francúzsko). Hovorili keltskými jazykmi. Z jazykového hľadiska majú rad spoločných znakov s Italikmi na juhu a Germánmi na severe. Kelti boli nositeľmi laténskej kultúry.

Etnogenéza keltských kmeňov bola ukončená na prelome 2. tis. pred Kr. a 1. tis. pred Kr. V 7. stor. pred Kr. - 5. stor. pred Kr. sa osídlenie Keltov rozkladalo od Francúzska až po Karpaty, a to vrátane Britských ostrovov, Španielska, severného Talianska a časti Balkánu. Z 5. stor. pred Kr. pochádzajú prvé písomné pamiatky ako dôsledok úzkych kontaktov s Grékmi, Etruskmi a Rimanmi

Keltské sídliská: Keltské sídliská sú pomerne rozľahlé, žili tam najmä roľníci, zatiaľ čo vládnuca vrstva dávala prednosť životu v opevnených osadách vybudovaných na neprístupných miestach. Keltské domy mali okrúhly i obdĺžnikový tvar, bývali mierne zapustené do zeme. V zásade išlo o zrubové stavby. Keltské kmene stavali na svojom území aj sídliská mestského typu - oppidá..

Oppidum: je stredisko hospodárskej (výrobnej i obchodnej), spoločenskej i kultúrnej moci, ktoré mnohí bádatelia označujú ako prvé sídelné útvary v strednej Európe a prvkami mestskej civilizácie. Ich vznik sa najčastejšie spája s kmeňmi Keltov a Dákov.

Všade kam keltské kmene v Európe prenikli, sa našli stopy po väčších sídliskách. Boli obyčajne budované vo vyššie položených miestach vhodných pre obranu. Boli dôkladne opevnené a hájili ich silné vojenské posádky. V obdobiach nebezpečenstva sa do nich sťahovalo i roľníci z okolitých osád. Preto sa stavali v hĺbke vlastného územia a bol z nich dobrý prístup do okolitej krajiny.

Prínos Keltov: Rast keltskej civilizácie bol pomerne rýchly na celom území a bol umožnený rozvinutým obchodom so železom, soľou a poľnohospodárskymi výrobkami, ako aj spoločenskou organizáciou: Kelti rozlišovali vládnucu vrstvu, kňazskú vrstvu (druidov), slobodných remeselníkov a roľníkov, vojsko. Kelti mali ako prvý v Európe dvojkolesové vozy určené na boje, a takisto boli jediným kmeňom, ktorý už v tom období používal brnenie.

Druid: je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid' pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený. Druidi ochraňovali vedomosti a morálku (druidizmus). Druidi pôsobili vo všetkých keltských krajoch. Ich činnosť utužovala jednotu Keltov. V činnosti druidov hrali dôležitú úlohu duby, z ktorých v predvečer kultových slávností trhali imelo.

278 pred Kr. - Kelti sa usadili v Malej Ázii. V 1. stor. pred Kr. boli keltské kmene pod rímskou nadvládou, ich územie na sever od Dunaja obsadili Germánia.

Galia

Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a časťou tiež Holandska a Nemecka.

Názov regiónu je odvodený od keltského kmeňa Galov, ktorí obývali toto územie skôr ako si ho podrobila Rímska ríša. Jazyk, ktorým hovorili Galovia sa zachoval iba v náznakoch, a to v regióne na severozápade Francúzska - Bretónsko. Okrom kmeňa Galov obývali toto územie ešte Lepontiovia, čo bol keltsko-italický kmeň, ktorý žil v okolí jazier Lago Maggiore a Lago di Orta, a kmeň Helvétov, ktorí obývali územie dnešného Švajčiarska.

Slovensko:

Na Slovensku je to prvá fáza protohistorického obdobia.

Laténska kultúra

Na území Slovenska žil keltský kmeň Kotínov a Osov, na západnom Slovensku (a v Česku) žili Bojovia. Na Slovensku sa usadili pri riekach Dunaj, Ipeľ, Hron a Žitava. Bolo to však len prechodné obdobie a nakoniec sa usadili na severe Francúzska.

Oppidá: Najznámejším oppidom na Slovensku bola Bratislava. Jedno z oppíd alebo väčších sídlisk bolo tiež objavené na vrchu Havránok neďaleko Liptovskej Mary.

Mince: Kelti v Bratislave aj razili mince - Biateky.